Zóny pre každého študenta

Myšlienkové hnutia a umelecké smery v období nástupu kapitalizmu

Myšlienkové hnutia a umelecké smery v období nástupu kapitalizmu
Liberalizmus (z lat. liberta – slobodomyseľnosť): politický smer, ktorý tvrdí, že najvyššou hodnotou je jednotlivec, jeho slobody a práva. Odmieta, aby štát pomáhal jednotlivcovi v živote. Liberáli boli stúpencami parlamentného zriadenia, hospodárskych, politických a ideologických slobôd (sloboda slova, tlače, podnikania a obchodu, vyznania, zhromažďovania).

Konzervativizmus: politický smer, ktorý chce zakonzervovať staré zákony a poriadky (bohatí majú zostať bohatými a chudobní chudobnými...), reformy pripúšťa len vtedy, ak sú v prospech bohatých, konzervatívci lipnú na spoločenských, národných a náboženských tradíciách.

Nacionalizmus (národniarstvo): politický smer, ktorý za najvyššie hodnoty pokladá národ a jeho záujmy. Pozitívna forma nacionalizmu je patriotizmus (vlastenectvo): snaha pomáhať vlastnému národu, vážiť si ho a upevňovať národné povedomie. Negatívnou formou nacionalizmu je šovinizmus: ostrá forma nacionalizmu, ktorá nekriticky vyzdvihuje vlastný národ, pohŕda inými národmi a snaží sa ovládnuť menejcenné národy.

Malthusiánstvo (podľa profesora Thomasa Malthusa): nevedecký ekonomický smer, ktorý tvrdí, že treba obmedziť reprodukciu obyvateľstva a tým sa zamedzí biede a záhube ľudstva.

Fridrich Hegel: nemecký filozof, ktorý tvrdil, že dejiny sveta a ľudstva sú prejavom zákonitého vývoja – evolúcie.
Herder: nemecký filozof, ktorý zaviedol moderné poňatie národa ako zvláštneho jazykového a kultúrneho spoločenstva.
Chartizmus: hnutie anglických robotníkov za všeobecné volebné právo, skrátenie pracovného času a sociálne reformy (30. – 40. roky 19. storočia). Názov nieslo podľa Charty ľudu z roku 1837 a dosiahlo čiastočné zlepšenie postavenia robotníkov.

Utopický socializmus: politická teória o utvorení dokonalej a spravodlivej ľudskej spoločnosti, kde bude odstránená majetková nerovnosť, vykorisťovanie človeka človekom a spoločenská nerovnosť. Predstavitelia: Saint – Simon, Fourier, Oven, ktorí chceli dosiahnuť tieto ciele rôznymi cestami: odstránením parazitických vrstiev – barónov, grófov a zriadením falangov – výrobné a spotrebné družstvá s plánovanou výrobou. Ich predstavy boli nerealistické – utopické, predpokladali spoluprácu kapitalistov pri zlepšení života robotníkov.

Marxizmus (podľa Karola Marxa): učenie a ideológia robotníckej triedy. V roku 1847 vznikol v Londýne zväz komunistov (comun – spoločný), ten poveril Marxa a Engelsa vypracovaním politického programu, tak v roku 1848 vytvárajú Manifest komunistickej strany. Zdroje: názory utopických socialistov, anglická politická ekonómia, nemecká klasická filozofia, skúsenosti z robotníckeho hnutia).

1. časť: buržoázia a proletariát, Marx tvrdí, že dejiny ľudstva sú dejinami triedneho boja (otroci – otrokári, poddaní – feudáli, proletariát – buržoázia).
2. časť: proletariát a komunisti, hovorí, že robotnícka trieda vedená komunistickou stranou má historickú úlohu zvrhnúť vládu buržoázie (revolučnou cestou) a nastoliť spravodlivú spoločnosť bez súkromného vlastníctva, vykorisťovania a útlaku.
3. časť: hovorí sa v nej o názoroch, ktoré podľa Marxa škodia robotníckemu hnutiu (odsudzuje napríklad zástancov drobného súkromného vlastníctva – prudonistov).
4. časť: hovorí sa v nej o taktike boja a politickej moci v jednotlivých krajinách: Proletári, všetkých krajín, spojte sa!

Klasicizmus
Umelecký sloh, ktorý sa rozvíjal od konca 18. storočia celé 19. storočie. Námety čerpal v umení antického Ríma a Grécka. V období napoleonského cisárstva mu hovoríme empír. Znaky stavieb: napodobňovanie antických stĺpov – tympanónov, girlandy a iné dekoračné prvky z antiky. Príklady: Víťazný oblúk v Paríži, kapitol vo Washingtone, Chrám Medelaine v Paríži, Brandenburská brána v Berlíne. Predstavitelia: taliansky sochár A. Canova, francúzsky maliar J. L. David. Klasicizmus sa prejavuje aj v hudbe: W.A. Mozart, G. F. Händel, Ch. W. Glück.

Romantizmus
Umelecký sloh z obdobia 19. storočia. Románskym národom sa pripisovala zvýšená citovosť. Romantizmus odvrhol chladný klasicizmus. Čerpá z ľudového umenia, individualizmu, obdivuje dávnu minulosť, orientálne kultúry a osobnú vzburu. V architektúre sa romantizmus prejavil napodobňovaním starých slohov – historizmom (pseudogotický, neogotický – faloš). Predstavitelia: francúzsky maliar: E. Delacroix. Romantizmus sa prejavuje aj v hudbe: F. Chopin, R. Schuman.

Biedermeyer: interiérový sloh v 1. polovici 19. storočia, ktorý sa prejavil v podobe pohodlného nábytku a zariadení v meštianskej domácnosti.
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/1123-myslienkove-hnutia-a-umelecke-smery-v-obdobi-nastupu-kapitalizmu/