Reformácia a rekatolizácia (1517 - 1618)
Reformácia a rekatolizácia (1517 - 1618)
V 16. storočí patrila cirkvi tretina pôdy. Cirkevní hodnostári boli zároveň svetskými
hodnostármi. Mali veľký majetok. Nedodržovali morálne zásady cirkvi. Bohatli z predaja odpustkov. Tieto pomery kritizoval už v 15. storočí v
Česku Jan Hus. V 16. storočí v Nemecku Martin Luther a vo Švajčiarsku Ján Kalvín.
Roku 1517 na chrám vo Wittenbwergu pripevnil
mních Martin Luther 95 téz proti predaju odpustkov. Vytvoril učenie - luteránstvo v ktorom kritizoval cirkev. Jeho učenie vyústilo do
občianskej vojny v Nemecku (1524-26), v ktorej vystúpili roľníci proti duchovným feudálom. Hlavný vodca chudobných bol Tomáš Munzer. Táto
vojna však skončila neúspechom. Luther sa považuje za zakladateľa evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Evanjelická cirkev hlása lacnú
cirkev, národný jazyk bohoslužieb, odmietanie pápeža, prijímanie pod obidvoma spôsobmi, neuznávanie celibátu kňazov, ženy môžu byť
kňažky, uznávanie dvoch sviatostí (krst a prijímanie) a kolektívnu spoveď... Problém o výbere cirkvi vyriešili roku 1555 Augsburským mierom
- koho panstvo, toho náboženstvo. Luteránske náboženstvo bolo rozšírenie prevažne v Nemecku, v Uhorku a v severoeurópskych štátoch.
Vo Švajčiarsku kritizovali cirkev Ulrich Zwingli a Ján Kalvín. Takisto hlásali obnovenie morálnych zásad cirkvi a ukončenie predaja
odpustkov. Kalvín mal učenie o predestinácii, ktoré sa stalo základom kalvínskej cirkvi, ktorá sa rozvinula hlavne v Švajčiarsku, Holandsku,
Francúzsku (Hugenoti), Anglicku (Puritáni) a Uhorsku.
V Anglicku vznikla nová cirkev - anglikánska za vlády Henricha VIII. Tudora.
Henrich sa potreboval rozviesť, no katolícka cirkev to nedovoľovala a chcel osamostatniť Anglicko i v cirkevnej oblasti, preto vytvoril novú
cirkev. Jej hlavou bol panovník.
Katolícka cirkev mala snahu o jej prestavbu a získanie väčšej vážnosti. V polovici 16. storočia
bolo obnovené inkvizičné súdnictvo. Roku 1540 založil španielsky šľachtic Ignác z Loyoly rád jezuitov, ktorí šírili katolícku cirkev v
nekatolíckych krajinách formou misií a škôl. V rokoch 1545 -1563 sa konal Tridentský koncil, ktorého úlohou bolo zreformovanie katolicizmu.
Vznikla tak protireformácia alebo rekatolizácia. Koncil zvolal Karol V. Habsburský. Boje medzi katolíkmi a Evanjelikmi vyústili roku 1618 do
Tridsaťročnej vojny.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta