Staroveká Mezopotámia
Staroveká Mezopotámia
(3000 - 538 pred n. l.)
Mezopotámia, čiže oblasť medzi ázijskými riekami Eufrat a Tigris sa nazýva
aj kolískou ľudstva, lebo tu vznikli prvé štáty. Bol tu nedostatok kameňa a dreva, ale úrodné pôdy. Prvé mestá a štáty tu vznikli po
objavení prvých kovov. Rieky sa často vylievali, čím vznikli výhodné podmienky pre poľnohospodárstvo. Ľudia pestovali hlavne obilie,
datľové palmy, ľan, strukoviny, ovocie, rascu. Chovali ovce, kozy, kravy, hydinu, ťavy a lovili ryby.
Sumerské mestské
štáty
Prvý známy národ boli Sumeri, ktorým sa pripisuje vynález kolesa (používané na hrnčiarsky kruh a voz) a prvého písma -
klinového. Sumeri založili mestské štáty Ur, Uruk, Lagaš, Eridu, Kiš, Babylon a iné. Na čele mestského štátu stál kňaz, preto
hospodárstvo týchto štátov nazývame chrámové. Kňaz mal svojich úradníkov, ktorí ovládali písmo, vojenských veliteľov, ktorí riešili
vznikajúce spory a bojovali s cudzími kmeňmi. Medzi spodnejšie vrstvy patrili roľníci a remeselníci a v krajine boli i otroci, medzi ktorých
patrilo podrobené obyvateľstvo a väzni. Najväčšiu moc postupne získavali velitelia, ktorí dobýjali nové územia. Stali sa tak starovekými
kráľmi. Bývali v palácoch, vzniklo tak palácové hospodárstvo.
Akkadská ríša
Akkadi pôvodne patrili k semitským kmeňom.
Kolískou semitských kmeňov bola Arábia, v 3. tisícročí osídlili Semiti viaceré územia na blízkom a strednom východe. V Mezopotámii
založili mesto Akkad na sever od sumerských mestských štátov. V r.2340 pred n.l. zjednotili Akkadčania Mezopotámiu a založili centralizovaný
štát Akkadskú ríšu, jej zakladateľom bol Sargon I. Od Sumerov prevzali ich kultúru, ktorá bola na vyššej úrovni. Ríša zanikla rozpadom na
MŠ okolo r. 2200.
Starobabylonská ríša
Jej vznik súvisí s príchodom semitských kmeňov Amoritov do Mezopotámie.
Najsilnejším MŠ v Mezopotámii sa stal Babylon, ktorý v r. 1900 - 1600 pred n. l. zjednotil celú Mezopotámiu, vznikla tak Starobabylonská
ríša. Najväčší rozmach dosiahla za Chamurapiho, ktorý vydal prvý zákonník (oko za oko, zub za zub). Zákonník nebol rovnaký pre mužov a
ženy. Obyvateľstvo malo rôzne práva a povinnosti podľa postavenia. Potom sa ríša rozpadla na mestské štáty. Mezopotámiu dobyli cudzinci ako
Chetiti a indoeurópske kmene, ktorých pravlasťou bolo pravdepodobne územie v južnom Rusku.
Asýrsa ríša a Novobabylonská
ríša
Existovala v období rokov 2000 - 1600 neďaleko starobabylonskej ríše, potom ju ovládli cudzinci a roku 1350 bola obnovená a ovládla
celú Mezopotámiu. V 7. storočí pred n.l. porazili Asýrčanov Babylončania, vytvorili Novobabylonskú ríšu. (626-539) Jej najväčší
panovník bol Nabukadnezar, známy tým, že zajal Židov. Roku 538 ríšu dobyli Peržania.
Kultúra Mezopotámie
Mezopotámci
uctievali mnoho bohov. Každé mesto malo svojho boha - ochrancu. Verili v prírodné sily. Položili základy prvých vied, ktoré súviseli s
pozorovaním kultúry: astronómie ( vytvorili vlastný kalendár), matematiky (60-ková sústava), architektúry a práva. Spolu s písmom, ktoré
písali na hlinené doštičky, vznikla aj literatúra (epos). Medzi najväčšie stavebné pamiatky patrí mesto Babylon. Nachádzali sa tu visuté
záhrady, do mesta sa vchádzalo Ištarinou bránou, domy boli z hliny a v strede stál chrám - Zikkurat. Mesto bolo obohnané mohutnými hradbami.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta