Staroveká Mezopotámia

Staroveká Mezopotámia

(3000 - 538 pred n. l.)

Mezopotámia, čiže oblasť medzi ázijskými riekami Eufrat a Tigris sa nazýva aj kolískou ľudstva, lebo tu vznikli prvé štáty. Bol tu nedostatok kameňa a dreva, ale úrodné pôdy. Prvé mestá a štáty tu vznikli po objavení prvých kovov. Rieky sa často vylievali, čím vznikli výhodné podmienky pre poľnohospodárstvo. Ľudia pestovali hlavne obilie, datľové palmy, ľan, strukoviny, ovocie, rascu. Chovali ovce, kozy, kravy, hydinu, ťavy a lovili ryby.

Sumerské mestské štáty

Prvý známy národ boli Sumeri, ktorým sa pripisuje vynález kolesa (používané na hrnčiarsky kruh a voz) a prvého písma - klinového. Sumeri založili mestské štáty Ur, Uruk, Lagaš, Eridu, Kiš, Babylon a iné. Na čele mestského štátu stál kňaz, preto hospodárstvo týchto štátov nazývame chrámové. Kňaz mal svojich úradníkov, ktorí ovládali písmo, vojenských veliteľov, ktorí riešili vznikajúce spory a bojovali s cudzími kmeňmi. Medzi spodnejšie vrstvy patrili roľníci a remeselníci a v krajine boli i otroci, medzi ktorých patrilo podrobené obyvateľstvo a väzni. Najväčšiu moc postupne získavali velitelia, ktorí dobýjali nové územia. Stali sa tak starovekými kráľmi. Bývali v palácoch, vzniklo tak palácové hospodárstvo.

Akkadská ríša

Akkadi pôvodne patrili k semitským kmeňom. Kolískou semitských kmeňov bola Arábia, v 3. tisícročí osídlili Semiti viaceré územia na blízkom a strednom východe. V Mezopotámii založili mesto Akkad na sever od sumerských mestských štátov. V r.2340 pred n.l. zjednotili Akkadčania Mezopotámiu a založili centralizovaný štát Akkadskú ríšu, jej zakladateľom bol Sargon I. Od Sumerov prevzali ich kultúru, ktorá bola na vyššej úrovni. Ríša zanikla rozpadom na MŠ okolo r. 2200.

Starobabylonská ríša

Jej vznik súvisí s príchodom semitských kmeňov Amoritov do Mezopotámie. Najsilnejším MŠ v Mezopotámii sa stal Babylon, ktorý v r. 1900 - 1600 pred n. l. zjednotil celú Mezopotámiu, vznikla tak Starobabylonská ríša. Najväčší rozmach dosiahla za Chamurapiho, ktorý vydal prvý zákonník (oko za oko, zub za zub). Zákonník nebol rovnaký pre mužov a ženy. Obyvateľstvo malo rôzne práva a povinnosti podľa postavenia. Potom sa ríša rozpadla na mestské štáty. Mezopotámiu dobyli cudzinci ako Chetiti a indoeurópske kmene, ktorých pravlasťou bolo pravdepodobne územie v južnom Rusku.

Asýrsa ríša a Novobabylonská ríša

Existovala v období rokov 2000 - 1600 neďaleko starobabylonskej ríše, potom ju ovládli cudzinci a roku 1350 bola obnovená a ovládla celú Mezopotámiu. V 7. storočí pred n.l. porazili Asýrčanov Babylončania, vytvorili Novobabylonskú ríšu. (626-539) Jej najväčší panovník bol Nabukadnezar, známy tým, že zajal Židov. Roku 538 ríšu dobyli Peržania.

Kultúra Mezopotámie

Mezopotámci uctievali mnoho bohov. Každé mesto malo svojho boha - ochrancu. Verili v prírodné sily. Položili základy prvých vied, ktoré súviseli s pozorovaním kultúry: astronómie ( vytvorili vlastný kalendár), matematiky (60-ková sústava), architektúry a práva. Spolu s písmom, ktoré písali na hlinené doštičky, vznikla aj literatúra (epos). Medzi najväčšie stavebné pamiatky patrí mesto Babylon. Nachádzali sa tu visuté záhrady, do mesta sa vchádzalo Ištarinou bránou, domy boli z hliny a v strede stál chrám - Zikkurat. Mesto bolo obohnané mohutnými hradbami.
ZONES.SK - Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/11348-staroveka-mezopotamia/