Anglicko v 17. storočí (1603-1714)

Anglicko v 17. storočí (1603-1714)

Stuartovci (1603 - 1642)

Začiatkom 17. storočia bolo Anglicko najvyspelejšou krajinou sveta. Malo dobre vyvinuté hospodárstvo, bolo námornou veľmocou. Kultúra sa rozvinula hlavne za vlády Alžbety Tudorovej. Feudalizmus tu bol odstránený jednoduchou cestou - došlo k ohradzovaniu (t. j. pôda bola zabratá poddaným a prerozdelená medzi novú šľachtu, ktorá na tejto pôde podnikala a pracovali na nej zamestnanci za mzdu). Negatívny dopad to malo hlavne na poddaných, ktorí takto prišli o veľa. Rozšírili sa žobráci a zbojníci.

Roku 1603 nastúpili na anglický trón Stuartovci (Jakub I. a Karol I.), ktorí chceli vládnuť absolutisticky. Zaviedli nové dane, vzrastali ceny a zhoršili sa podmienky na podnikanie. Roku 1629 Karol I. rozpustil parlament a začal vládnuť absolutisticky. O 10 rokov neskôr však bolo povstanie v Škótsku, kráľ potreboval financie na armádu, zvolal preto parlament (1640). Parlament chcel postaviť kráľových radcov pred súd, no kráľ to odmietol a parlament rozpustil /tzv. krátky parlament/. Napokon pristúpil na ich požiadavky a v rokoch 1640-1653 zasadal tzv. dlhý parlament.

Okrem povstania v Škótsku sa proti kráľovi postavila i náboženská opozícia. Tvorili ju: presbyteriáni - najvyššia vrstva požadujúca len kompromis s kráľom; independenti (nezávislí) - mešťania, ktorí žiadali dôkladnú očistu cirkvi (protestantskú - kalvínsku); levelleri - remeselníci a kupci požadovali volebné právo, zlepšenie postavenia obyvateľstva; a digeri (najchudobnejší) boli za rovnostárstvo.

Anglická buržoázna revolúcia (1642-49)

Kráľ sa skryl a začala sa vojna. (1642). Roku 1645 porazili opozičné a škótske vojská (guľaté hlavy) kráľovské vojská (gavalieri) v bitke pri Naseby. Vojna však ďalej pokračovala vo vnútri opozície. Presbyteriáni bojovali proti independentom + levelerom, ktorí kričali po ďalších zmenách, ako len zmieri s kráľom. Independenti túto vojnu vyhrali roku 1649. Do paralmentu povolili vstup len vlastným členom ("rump") a kráľa dali popraviť.

Republika a vláda Lorda protektora (1649 - 1660)

Zriadili republiku, na jej čele bol Oliver Cromwell. Roku 1651 boli prijaté tzv. navigačné akty, listiny, ktoré určili, že do Anglicka sa smie tovar dovážať len na anglických lodiach alebo lodiach štátu, ktorý ich dováža. Chceli tak obmedziť námornú moc Nizozemska. Roku 1653 Cromwell zrušil oklieštený parlament a nastolil osobnú moc ako lord protektor. Roku 1658 zomrel a obnovená bola monarchia Stuartovcov.

Obnovená monarchia Stuartovcov, vláda Oranžských, (1660 - 1714)

Z rodu Stuartovcov vládli Karol II. a Jakub II. Roku 1679 bol prijatý dokument Habeas Corpus Act - nikto nesmel byť uväznený bez súdu a stanovených podmienok väznenia. Po 28 rokoch vlády boli Stuartovci zbavení trónu a na trón nastúpil nizozemský panovník Viliam III. Oranžský, ktorý načas spojil svojou hlavou tieto dva štáty. (Slávna revolúcia) Viliam sa zaviazal vládnuť spolu s parlamentom Roku 1689 to potvrdil listinou Bill of Rights. Anglicko sa takto stalo konštitučnou (ústavnou) monarchiou.

V Anglicku bol teda zrušený feudalizmus a absolutizmus. Prudký rozvoj zaznamenala ekonomika - štát bol najväčšou námornou obchodnou veľmocou. Rozrastali sa manufaktúry - dielne, kde jeden človek robí len časť výrobku, využívali sa jednoduché stroje a hlavne ľudská práca. Založený bol novodobý anglický parlament. Angličania obchodovali na mori so vzdialenými krajinami. Od roku 1707 vznikol názov Spojené kráľovstvo Veľkej Británie...