USA
USA
V 17. storočí Severnú Ameriku osídľujú Európania - Angličania predovšetkým z náboženských a politických dôvodov (napr.
puritáni). Vytvárajú tu prvé osady a mestá. Angličania pokladajú osady v Amerike za svoje kolónie. Vzniklo preto napätie, Angličania poslali
do Ameriky svoje vojsko, zdaňovali právne a obchodné úkony (“zákon o kolkovnom”). Americké osady nemali zastúpenie v anglickom parlamente
=> nemohli zabrániť zvyšovaniu a zavádzaniu daní.
Roku 1773 bolo zvýšenie daní na čaj –16.12. Američania prevrátili sudy s
čajom, ktorý bol privezený z Anglicka. Táto udalosť vošla do dejín ako “Bostonské pitie čaju”.
V septembri 1774 sa konal 1.
kontinentálny kongres Američanov – znamenal bojkot anglického tovaru. V máji 1775 na druhom kontinentálnom kongrese za vrchného veliteľa
koloniálnej armády zvolili G. Washingtona. Začala sa americká vojna za nezávislosť.
4. júla 1776 vyhlásili nezávislosť Ameriky vo
Philadelphii. Autor deklarácie bol T. Jefferson. Americké osady vytvorili Spojené Štáty Americké.
Vojna však pokračovala až do roku 1781. Na pomoc Američanom prišli i Francúzi. Roku 1783 v Parížskej zmluve Angličania uznali nezávislosť
USA.
Od roku 1781 platili tzv. Konfederačné články, ktoré zaručovali, že USA je voľný zväzok jednotlivých štátov. Potom sa
však prúdy usporiadania USA rozdelili. Republikáni žiadali ponechať konfederáciu a federalisti žiadali väčšiu centralizáciu, kde by mali
rozhodujúce postavenie spoločné orgány všetkých štátov. Roku 1789 bola vyhlásená nová Ústava USA, na základe ktorej vznikla federácia,
ktorá platí dodnes. Roku 1791 bola k Ústave doplnená listina, ktorá zabezpečila Američanom základné ľudské práva, ktoré boli prijaté vo
Francúzsku po revolúcii.
Začiatkom 19. storočia tvorilo USA len 13 štátov na západnom pobreží. V roku 1803 kúpili USA od
Francúzska Luisianu, od Španielska Floridu, po vojne s Mexikom v rokoch 1846-47 získali Kaliforniu, Texas, Nové Mexiko a ďalšie okolité
štáty. Od Ruska kúpili Aljašku a tak siahala federácia od Atlantického k Tichému oceánu a od Veľkých jazier ku Mexiku.
USA mali
rôznorodé usporiadanie obyvateľstva. Najvyššie postavenie mali Európania, kde muži mali volebné právo. Európania však úplne pohltili
domorodé obyvateľstvo - indiánov. Indiáni žili predovšetkým v prériových oblastiach a živili sa lovom bizónov a poľnohospodárstvom.
Americká vláda podporovala Európanov sťahovaním sa ďalej na západ, zadarmo rozdávala pôdu. Stavali sa železnice, najdlhšia bola Union
Pacific. Indiánom to škodilo a vznikali konflikty. Američania to vyriešili jednoducho: vyhubili bizónov. Indiáni boli neprispôsobiví, nechceli
prijať európsky život a boli uzatváraní do rezervácií. Dodnes už takmer vyhynuli. Ďalšiu skupinu tvorili černosi privezení z Afriky ešte
v 16. a 17. storočí pracujúci ako otroci na plantážach. Černosi sa často búrili, zrovnoprávnení boli až v 20. storočí. Hospodárstvo v
USA bolo veľmi rozvinuté aj napriek týmto nedostatkom. Na severe bolo množstvo tovární, železničných tratí. Na juhu prevládalo
poľnohospodárstvo s plantážami.
V rokoch 1861-65 sa odohrala občianska vojna v USA. Priemyselne rozvinutý sever, ktorý nesúhlasil s
otroctvom bojoval proti plantážnickemu juhu. Vojnu vyhral sever. Počas revolúcie bol americkým prezidentom Abrahám Lincoln.
USA mali
obrovské prírodné bohatstvo. Keďže tu neexistoval feudalizmus, kapitalistické zriadenie tu vzniklo veľmi ľahko. Preto sa USA stali
najrozvinutejším štátom sveta. Bol tu dostatok pracovných príležitostí a výhodne sa tu vybudoval priemysel. Veľa ľudí opustilo
"krvavú" Európu a vysťahovalo sa sem.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta