Zóny pre každého študenta

Francúzska revolúcia

Francúzska revolúcia (1789-1799)

1. Absolutistické Francúzsko a revolúcia

Už koncom 17. storočia Ľudovít XIV. vyčerpal francúzsku pokladnicu a priviedol tak Francúzsko do situácie, ktorá znamenala zhoršenie hospodárskych pomerov. V polovici 18. storočia bola francúzska ekonomika nestabilná, obyvateľstvo bolo zaťažené mnohými daňami, v krajine bol silný absolutizmus, stále bolo prevažujúce poľnohospodárstvo, krajina bola zameraná na teraz už neúspešný merkantilizmus. Šľachta a duchovenstvo bolo oslobodené od platenia daní. Osvietenci šírili medzi ľuďmi svoje myšlienky. V rokoch 1786 - 7 bola vo Francúzsku neúroda. Obyvatelia boli nepokojní.
Panovník, Ľudovít XVI. potreboval preto zvolať generálne stavy. (Po 175 rokoch). Toto združenie zástupcov meštianstva, šľachty a duchovenstva však nič nevyriešilo.

2. Národné, potom Ústavodarné zhromaždenie pri moci

3. stav – meštianstvo a ľud - chcelo pre seba slobodu a práva, aké mala šľachta. 17. 6.1789 sa 3. stav vyhlásil za Národné zhromaždenie (nátlakovú skupinu). 9. 7. 1789: sa Národné zhromaždenie premenovalo na Ústavodarné zhromaždenie. Situácia v Paríži bola revolučná.
14. júla 1789 ľud zaútočil na Bastilu (opevnená väznica, symbol moci francúzskeho kráľa); Bastila padla. Pod heslom "liberté, égalité, fraternité – sloboda rovnosť bratstvo” sa tak začala Francúzska revolúcia.

V aug. 1789 prijalo Ústavodarné zhromaždenie viaceré významné dokumenty: Zrušený bol feudalizmus, šľachta stratila svoje výsady. Poddaní prestali byť závislí. Pôdu však nedostali. Zrušené boli i cirkevné povinnosti (dane cirkvi). Prijatá bola Deklarácia práv človeka a občana. Zaručovala zachovanie prirodzených práv človeka, slobodu slova, náboženstva, prezumpciu neviny, dane pre všetkých, každý môže robiť to, čo druhému neškodí, má právo na vlastný majetok, čo nie je zakázané je povolené ....

Potom vznikli v ˇUstavodarnom zhromaždení nové názorové prúdy na ďalšie usporiadanie krajiny: Pravicu tvorili umiernení – časť šľachty a veľkopodnikatelia, ktorí boli s doterajšími zmenami spokojní, chceli iba obmedzenie kráľovho absolutizmu. Stred – podnikatelia, obchodníci, bohatí remeselníci požadovali okrem obmedzenia absolutizmu i zaručenie hospodárskych a politických práv ľudu. Ľavica chcela rozsiahlejšie sociálne zmeny. Patrila sem maloburžoázia, inteligencia, študenti.

3. Francúzsko konštitučnou monarchiou (3. sept. 1791 - 20 .9. 1792)

3. sept. 1791 bola prijatá Ústava Francúzska. Francúzsko sa stalo z absolutistickej monarchie konštitučnou monarchiou. Kráľ mal výkonnú moc Vytvorený bol zákonodárny orgán (zhromaždenie), ktorého rozhodnutiemi sa musel kráľ riadiť. Do zákonodárneho zhromaždenia však mohli voliť len určité skupiny obyvateľstva - bol tu majetkový cenzus.

Parlament tvorili: Pravica – veľkoburžoázia – bola za skončenie revolúcie. Stred tvorili umiernení a ľavica pozostávala z girondistov a jakobínov. Girondisti boli príslušníci stredných vrstiev a jakobíni boli inteligencia, podnikatelia. Boli za ďalšie závažné politické a hospodárske zmeny.

V apríli 1792 bola vyhlásená vojna medzi Francúzskom a Rakúskom a Francúzskom a Pruskom. Vojna vznikla, lebo sa v Rakúsku i Nemecku obávali podobnej situácie aj v ich krajine. 20. 9. 1792 Francúzi porazili Prusko v bitke pri Valme. Vo Francúzsku v týchto bojoch vznikla národná garda a dobrovoľné oddiely. Tie mali potom cieľ pomôcť revolučnému Parížu (Vznik Mariseillaisy). 10. aug. 1792 bolo v Paríži povstanie ľudu volajúceho po ďalších zmenách.

4. Francúzsko republikou (21.9.1792 - 2.6.1793)

21. 9. 1792 bolo kráľovstvo vo Francúzsku zrušené. O deň neskôr sa Francúzsko vyhlásilo za republiku. Na základe všeobecného volebného práva bol vytvorený vládnuci orgán - konvent. V konvente pravicu tvorili girondisti, ktorí chceli pokračovať v revolúcii, aby Francúzsko získalo obchod a trhy. Mali v parlamente väčšinu, preto boli prijímané hlavne ich zákony. Stred tvorili umiernení, tzv.“bahno”a ľavicu jakobíni volajúci po ďalších radikálnejších opatreniach v prospech ľudu. Jakobíni a girondisti sa začali sporiť. Na uliciach Paríža dominoval hlad, drahota a nedostatok potravín. Roľníci na niektorých miestach povstávali. Girondisti potom prijali zákon určujúci maximálne ceny obilia.

5. Vláda Jakobínov (2.6.1793 - 26.7. 1794)

2.6.1793 sa po prevrate moci ujali výhradne Jakobíni. Snažili sa robiť opatrenia v prospech ľudu. Prijali zákon, ktorý určil maximálne ceny všetkých výrobkov, ale aj maximálnu mzdu. Vytvorili viaceré orgány štátnej moci, aby upevnili centralizovanú moc. Vznikol výbor pre verejné blaho na čele s M. Robespierom, ktorý riadil štát; výbor verejnej bezpečnosti a revolučný tribunál (súdna moc). Jakobíni takto nastolili revolučný teror. Všetkých odporcov vrátane kráľa a kráľovnej dali popraviť na gilotíne. Roku 1793 jakobíni prijali novú ústavu, ktorá zaručila všeobecné volebné právo, ale nebola nikdy v platnosti. 26.7.1794 bol popravený i sám Robespierre, vláda teroru sa skončila.

6. Vláda direktória - republika (1795-1799)

Na vládnutie bol určený päťčlenný dočasný vládny výbor - direktórium. Francúzsko bolo republikou s dvojstupňovým volebným systémom. Volebné právo bolo obmedzené majetkovým cenzom. Zákonodárnu moc mala rada 500 (dolná komora) a rada starších (horná komora). Roku 1799 uskutočnil štátny prevrat na za konzula sa vyhlásil Napoleon Bonaparte. Roku 1802 sa prehlásil podľa antických tradícií za doživotného konzula a roku 1804 za cisára.

V rokoch 1795 - 1799 sa proti vládnucim postavila opozícia - rojalisti a radikáli. Rojalisti boli za návrat pomerov do roku 1791. Povstali v Paríži roku 1795 a povstanie potlačil zatiaľ neznámy generál Napoleon spŕškou striel. Tvorili pravicu. ľavicu tvorili radikáli, boli za rozsiahle sociálne opatrenia. Roku 1796 sa odohralo tzv. sprisahanie rovných, na jeho čele stál Gracchus Babeuf.. Vyhlasovali rovnostársky komunizmus. Roku 1797 bol Babeuf popravený.

7. Napoleon konzulom (1799-1802)

8. Napoleon doživotným konzulom (1802-1804)

9. Napoleon cisárom (1804-1815)

10. Obnovená monarchia Bourbonovcov (po roku 1815)

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/11363-francuzska-revolucia/