Svet v období raného stredoveku

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča babuska (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 11.03.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 793 slov
Počet zobrazení: 2 629
Tlačení: 146
Uložení: 165

Svet v období raného stredoveku (375 - 800 n. l.)

Sťahovanie národov

Huni patrili medzi turkotatárske kmene, žijúce vo východnej Ázii na západ od Číny. V 1. storočí n. l. začali zväčšovať svoje územie na západ. Možnou príčinou tohto pohybu je rozvoj Číny za dynastie Chan alebo zmena podnebia. Huni tak zapríčinili sťahovanie národov. Do tohto sťahovania sa zapojili semitské kmene (Mezopotámia), Germáni, Balti, Slovania, ugrofínske kmene a národy žijúce v európskej časti Rímskej ríše.

1. Huni narazili na obyvateľov Mezopotámie.
2. Roku 375 narazili na Gótov (Germánske kmene), ktorí žili pri Čiernom mori a ušli pred nimi na západ.
3. Góti roku 375 prekročili hranice Rímskej ríše a bojovali s Rimanmi. (pri Adrianopole) .
4. Časť Gótov - Vizigóti putovali Itáliou, roku 410 na čele s Alarichom vyplienili Rím, prešli Francúzskom a osídlili Hispániu, kde vytvorili svoje kráľovstvo. Druhá časť Gótov - Ostrogóti došli do Talianska, kde ich náčelník Teodorich zavraždil rímskeho panovníka Odoakara. (Odoakar tiež patril k Germánom a predtým, roku 476 prevzal moc nad Itáliou). Ostrogóti teda vytvorili svoje kráľovstvo v Taliansku. Vandali utvorili svoj štát v severnej Afrike. Oblasť Gálie - Francúzsko osídlili kmene Frankov.
5. V 5.storočí prišli Huni do Európy pod vedením náčelníka Atilu. Ničili krajinu. Po bitke na Katalánskych poliach (r. 451), kde ich Európania porazili, sa vrátili späť do Ázie a ďalšie storočia žili hlavne v jej strednej časti.

Germánske kráľovstvá v Európe

Na miestach Rímskej ríše teda vznikli germánske kráľovstvá. Z Východorímskej ríše sa vytvorila Byzantská ríša a Afriku a Áziu ovládli Arabi. Germáni v Európe prijali Kresťanstvo, ich staré zriadenie zaniklo, prijali rímsku kultúru a premiešali sa s románskym obyvateľstvom. Začalo sa tak nové obdobie - stredovek. Ostrogótske kráľovstvo v Taliansku existovalo od roku 493 do r. 553, kedy ho ovládla Byzantská ríša. Potom túto oblasť osídlili germánske kmene Longobardov a tých ovládla až v 8. storočí Franská ríša. Ríša Vandalov existovala v rokoch 429-534, kedy ju ovládli Arabi. Vizigótov dobyli Arabi roku 711. Franské kráľovstvo zaznamenalo rozmach a neskôr sa z neho vykľula veľmoc.

Franská ríša

Zakladateľom Franskej ríše bol Chlodvik z rodu Merovejovcov. Zjednotil Frankov a prijal do ríše Kresťanstvo. Obyvateľstvo tvoril panovník, vojenská družina a slobodní roľníci. Z nich sa vyvinuli dve vrstvy stredovekej spoločnosti: šľachta (kráľ, rytieri) a poddanstvo (obyvateľstvo dedín závislých od kráľa). Po Chlodvikovej smrti ríšu tvorili 4 časti - Austrázia, Neustria, Akvitánia a Burgbundsko. Najväčšiu moc získali majordómovia (vazali, pôvodne správcovia kráľovského majetku). Franský kráľ - majordóm Karol Martel porazil Arabov. Pipin III. rozšíril územie ríše, založil nový rod - Karolovcov.

Byzantská ríša

Byzantská ríša mala hlavné mesto Konštantínopol. Jej hospodárstvo nadväzovalo na hospodárstvo Ríma. Obyvateľstvo tvoril cisár, svetskí a cirkevní hodnostári, úradníci, obchodníci, slobodní roľníci a kolóni. Najväčší rozmach dosiahla za cisára Justiniána (527 - 565), ktorý dobyl nové územia. Vydal i zákonník Corpus Juris Civilis. Za jeho vlády ríši patrilo územie od Palestíny po Itáliu a do Balkánu po Egypt. Kultúru Byzantskej ríše tvorili prvky gréckej antiky a orientálnych štýlov. Vznikali ikony - obrazy svätých. Bolo tu kresťanské náboženstvo. V rokoch 730-843 bol zákaz uctievania ikon (obrazoborectvo).

Arabská ríša

Arabi žili a žijú na Arabskom polostrove. V 7. storočí zväčšovali svoju ríšu. Obyvateľstvo žilo v rodoch. Dobyli Perziu, Mezopotámiu, Egypt, ríšu Vandalov a Ostrogótov. Ich veľká ríša zaznamenala úpadok v 11. storočí pod vplyvom nového národa - Turkov. Náboženstvo Arabov je islam. Ich sväté kniha sa volá Korán a boh Alah. Tvorca náboženstva bol Mohamed. Žil v meste Mekka, kde vyučoval nové náboženstvo. Jeho veriaci sa volali moslimovia. Roku 622 musel odísť do Mediny kvôli neprajníkom (hidžra). Po jeho smrti sa náboženstvo rozšírilo. Ríša sa nazývala kalifát, hlavné mesto bolo Bagdad. Arabi založili svoje číslice, písmo a vynikali v lekárstve.

Slovania

Medzi riekami Visla a Dneper žili pôvodne Slovania. Zaoberali sa prevažne poľnohospodárstvom, chovom dobytka, rybárstvom a brtníctvom. Poznali dvojpoľné hospodárstvo. Ich stravu tvorili múčnej jedlá, med a syr. Pili medovinu. Mali rodové zriadenie. Na čele rodu bol starešina. Rody sa spájali do kmeňov, na ich čele bola rada starších a náčelník. Mali vlastné náboženstvo. Napríklad boh hromu bol Perún, bohyňa jari Vesna a bohyňa zimy Morena. Mŕtvych spaľovali a ukladali do popolníc. V 4.-5. storočí sa sťahovali. V strednej Európe žili prapredkovia dnešných Čechov, Slovákov, Poliakov a Lužických Srbov. Na Balkáne žili Srbi, Chorváti, Juhoslovania, Slovinci a časť obyvateľov Bulharska. Vo východnej Európe to boli Rusi, Bielorusi a Ukrajinci. V 7. storočí kočovali do Európy Avari, ktorí žili z vojnovej koristi. Slovanských mužov brali do otroctva. Franský kupec Samo založil preto roku 623 nadkmeňový zväz Slovanov - Samovu ríšu na ochranu pred Avarmi. Samo sa však dostal do konfliktu s Franským kráľom Dagobertom, lebo aj Frankovia mali záujem zväčšiť svoju ríšu na území Slovanov. Po Samovej smrti sa ríša rozpadla. Slovanov ovládli Avari. V polovici 8. storočia ich Frankovia porazili a oni opustili Európu. Štát Avarov sa volal kaganát, na čele bol kagan. Slovania začali vytvárať prvé kniežatstvá.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.012