Slovania v stredoveku
Slovania v stredoveku 800 - 1500
Slovania sa sťahovali v 4.-5. storočí v troch vetvách. Osídlili územie na východ od Franskej ríše,
na sever od Byzantskej ríše a na západ od Ázie. Po usadení začali vytvárať prvé kniežatstvá.
RUSKO
Na území
východných Slovanov existovali v 9. storočí tri kniežatstvá: Kyjev, Smolensk a Nowgorod. Nowgorodské kniežatstvo vytvoril viking Rurik,
keďže Vikingovia sa plavili po ruských riekach do Byzancie. Slovania nazývali Vikingov Varjagovia. Nowgorodské knieža Oleg zjednotil tieto tri
kniežatstvá, vytvoril tak Kyjevskú Rus (882 -1125). Najvýznamnejšími panovníkmi Kyjevskej Rusi boli Vladimír, ktorý do ríše prijal
kresťanstvo, konkrétne pravoslávne (988) a Jaroslav Múdry, ktorý značne rozšíril územia ríše (Moskva). Po jeho smrti sa Kyjevská Rus
rozpadla na kniežatstvá.
V 13. storočí zväčšovali svoje územia Mongoli, ktorí pochádzali z východnej Ázie. Podmanili si
východnú Európu, došli až do Uhorska. Významnú úlohu v boji proti nim zohralo Moskovské kniežatstvo. Dmitrij Donský porazil Mongolov roku
1380 v bitke na "Kulikovom" poli. Knieža Ivan III. definitívne Mongolov porazil. Počas mongolskej (tatárskej) nadvlády museli Rusi
platiť vysoké dane. Štát Mongolov sa nazýval Zlatá horda a na čele bol veľký chán.
Na území západných Slovanov sa vytvorili
tri štáty: Česko, Poľsko a Uhorsko(kde žili okrem Slovanov i Maďari).
ČESKO
Západní Slovania, ktorí žili na sever od
Podunajskej nížiny a Karpát vytvorili najskôr kniežatstvá, v 9. storočí sa tu rozprestierala Veľkomoravská ríša. Po jej zániku sa Česi,
ktorí boli jej súčasťou odtrhli a vytvorili svoj vlastný štát. Tomuto štátu vládol rod Přemyslovcov. Panovníkovi Přemyslovi Otakarovi I.
(12.-13.st.) daroval rímsky cisár Fridrich II. roku 1212 Zlatú bulu sicílsku, ktorá potvrdzovala dedičnosť Přemyslovcov na českom tróne.
(Česko bolo súčasťou Svätej ríše rímskej a predtým tu boli boje o nástupníctvo na trón.) Najslávnejší český kráľ - Přemysl Otakar
II. rozšíril územie Česka, chcel sa stať rímskym cisárom, viedol preto boje s Rudolfom Habsburským, v jednom z nich zomrel. Roku 1310
nastúpil na český trón rod Luxemburgovcov (Ján - Karol -Václav - Žigmund). Karol IV. sa nazýva aj otec vlasti. Bol vzdelaný, vybudoval silný
centralizovaný štát. Založil v Prahe univerzitu, postaviť dal hrad Karlštejn, Karlov most. Na jeho dvore pôsobili známi stavitelia ako Petr
Parléř a Matej z Arrasu. Podporoval i umenie. Po Žigmundovi Luxemburskom v Česku vládol Jiří z Podebrad, ďalej Jagellovci a od roku 1526
Habsburgovci.
POĽSKO
Na území západných Slovanov vznikol v stredoveku aj štát Poľsko. Za jeho zakladateľa sa považuje
Mieško I. z rodu Piastovcov. Najvýznamnejší poľský kráľ bol Boleslav I., Ktorý až do roku 1018 spravoval časť Považia. Poľskí králi
sídlili v Krakove na hrade Wavel. Po Boleslavovej smrti sa krajina rozpadla, zjednotil ju až v 14. storočí Kazimír Veľký. Tento panovník
založil Krakovskú univerzitu a za jeho vlády sa stretli na hrade Višegrad uhorský kráľ Karol Róbert a Český kráľ Ján Luxemburský.
Vznikla tak Višegrádska trojka. Ďalším známym poľským panovníkom bol i Ľudovít Veľký, ktorý vládol i Uhorsku, preto sa Poľsko a
Uhorsko zjednotilo personálnou úniou. Neskôr sa Poľsko spojilo s jeho východným susedom, pobaltským štátom Litvou. Na severe Poľska žil
"Rád nemeckých rytierov", ktorý zabraňoval prístupu k Baltskému moru a ohrozoval poľské územia. Roku 1410 v bitke pri Grund-walde
Poliaci Nemcov porazili.
JUŽNÍ SLOVANIA
Osudy južných Slovanov boli dramatickejšie. V 7. storočí vzniklo Bulharsko
splynutím Slovanov a turkotatárskych Bulharov. Najvýznamnejší stredoveký panovník Bulharska bol Simeon. V 11. storočí sa Bulharsko stalo
súčasťou mocnejšieho suseda - Byzantskej ríše (Bazileos II. bulharobijec - byzantský cisár). V 13.-15. storočí sa osamostatnili, no nie
nadlho, lebo odvtedy až do 19. storočia boli pod tvrdou nadvládou Turkov.
Chorváti boli v 9. storočí územím podliehajúcim správe
Franskej ríše. Po jej zániku sa osamostatnili. Od 10. storočia toto územie patrilo Uhorsku a od konca 14. storočia Tureckej (Osmanskej)
ríši.
Srbi boli súčasťou Byzantskej ríše až do 13. storočia. Potom sa osamostatnili. Ich najvýznamnejším panovníkom bol
Štefan Dušan. Roku 1389 sa odohrala bitka na Kosovom poli, ktorá pravdepodobne skončila nerozhodne, no Srbsko sa ďalej nedokázalo brániť
útokom Osmanskej ríše a takisto sa až do 19. storočia stalo jej súčasťou.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta