Anglicko a stredoveké štáty severnej Európy

Anglicko a stredoveké štáty severnej Európy (500 - 1500 n. l.)

Obdobie raného stredoveku (500 - 1100 n. l.)

Britské ostrovy obývali Kelti, Rimania v a v 5. storočí n. l. sem prišli germánske kmene Anglov, Sasov a Jutov. Založili tu sedem kráľovstiev: Kent, Essex, Sussex, Wessex, Východné Anglicko, Northubria a Mercia. Z tohto obdobia pravdepodobne pochádzajú legendy o kráľovi Artušovi a jeho rytieroch okrúhleho stola. Od r. 793 viedli Vikingovia nájazdy na Britániu zo severnej Európy. Vikingovia boli germánske kmene, prapredkovia dnešných Dánov, Nórov a Švédov. Boli dobrí námorníci a bojovníci. Stavali štíhle a obratné lode - "dračie koráby". Dobyli viaceré cudzie oblasti: Anglicko, severozápad Francúzska (Normandia), plavili sa do Grónska, do Ameriky (nazvali ju Vinland, na čele s Leifom Eriksonom), po ruských riekach sa plavili na slovanské územia a do Byzantskej ríše. Vikingovia používali runové písmo a skladali hrdinské piesne - ságy. Neskôr prijali usadlý spôsob života a v severnej Európe vytvorili štáty, ktoré tu existujú dodnes. Na prelome 9.-10. storočia vznikli štátne útvary Dánsko a Nórsko. V 11. storočí bolo najsilnejšie Dánsko, ktoré za vlády Knuta Veľkého ovládalo celú severnú Európu i Anglicko. V tomto období sa sem šírilo Kresťanstvo. Fínsko neexistovalo, hoci tu žili Laponci. Bolo raz súčasťou Ruska, inokedy Švédska. Nóri po získaní samostatnosti sa rozvinuli, obchodovali s Hanzou a pripojili Island a Grónsko. Roku 1397 boli všetky severoeurópske štáty spojené do tzv. Kalmarskej únie, kde vládli Dáni.

Angličanov od vikingskej nadvlády oslobodil roku 878 kráľ Wessexu Alfréd Veľký. Ríšu rozdelil na grófstvá a prideľoval pôdu. V rokoch 1016 - 1035 ovládal Britániu, ako sme už spomínali, Knut Veľký. Potom sa opäť k vláde dostali Anglovia a Sasovia. Vikingovia ich však ovládli druhýkrát, v bitke pri Hastingse, kde vojsko kráľa Harolda podľahlo Viliamovi Dobyvateľovi. V Anglicku vládla vikingská dynastia.

Obdobie rozvinutého stredoveku (1100 - 1500)

V tomto období Anglicko bojovalo s Francúzskom o Normandiu. V 12. storočí nastúpil na anglický trón francúzsky rod Plantagenetovcov. Najznámejší panovník bol Richard Levie srdce, známy bojovník, v boji aj zomrel. Vlády sa ujal jeho brat Ján, ktorý stratil Normandiu, dostal preto prezývku bezzemok. Roku 1215 ho šľachta donútila vydať Veľkú listinu slobôd, na základe ktorej sa vytvorila veľká rada zložená z veľmožov, s ktorou sa kráľ musel riadiť.

Potom sa Anglicko zatiahlo do storočnej vojny Po jej skončení sa odohrala ešte jedna vojna - vojna dvoch ruží (1455). O vládu nad krajinou sa sporili rody Yorkovcov a Lancasterovcov. Oba mali v erbe ružu. Napokon začal vládnuť Henrich VII. Tudor z rodu Lancaster, ktorý sa oženil s Alžbetou Yorkskou. V Anglicku začali vládnuť Tudorovci.