Stredoveká spoločnosť

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: babuska (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 11.03.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 811 slov
Počet zobrazení: 3 482
Tlačení: 154
Uložení: 201

Stredoveká spoločnosť

Najväčšiu hodnotu v stredovekej Európe mala pôda. Kráľ spravoval všetku krajinu. Územie, ktoré musel spravovať bolo príliš veľké, aby ho spravoval sám, preto ho rozdelil feudálom - vazalom. Vazalmi boli ľudia zo šľachtických rodov, ktorí niečo pre kráľa znamenali. Za prenajatú pôdu sľúbili kráľovi vernosť a odovzdávali mu časť dopestovanej úrody. Vazali mali takisto spravované územie veľké, takýto istý vzťah sa vytvoril medzi nimi a nižšími vazalmi (richtári, zemania, sedliaci). Tí svoju pôdu rozdelili chudobným poddaným. Poddaní na pridelenej pôde pracovali, odovzdávali z nej dávky nižším vazalom, tí svojim vazalom a tí kráľovi. Vytvorili sa tak zložité feudálne lénne vzťahy.

Kráľ viedol armádu, súdil, trestal, odmeňoval.
Rytieri boli bojovníci, vojaci, šľachtici a kráľovskí radcovia. Žili spolu s kráľom na hrade. K nižšej šľachte patrili majitelia miest a dedín. Chudobní poddaní mali ťažký život. Cirkev ovplyvňovala ich svetonázor myšlienkou, že poriadok na zemi je nemenný a poddaný môže ostať len poddaným. Ich život sprevádzala negramotnosť, špina, choroby, bosoráctvo, trestanie a sústavné odovzdávanie dávok. V poľnohospodárstve sa používal trojpoľný hospodársky systém (jariny - oziminy - úhor). Stredovekú dedinu tvorili domy poddaných, hospodárske budovy, kresťanský kostolík a zemanský dom.

Mestá až do 10. storočia v Európe takmer neexistovali. Boli len hrady, hradiská a dediny. Prvé mestá začali vznikať na križovatkách ciest, pri brodoch riek, v podhradiach, pri baniach atď. Najstaršie stredoveké mestá však vznikli v Taliansku na mieste pôvodných antických miest. Obyvateľstvo tvoril richtár, kňazi, obchodníci, remeselníci a chudoba. Najviac bolo v meste remeselníkov. Tí sa spájali do cechov. Cechy mali svoje erby. Mesto spravoval richtár a mestské rada. Od panovníka dostávali výsady - privilégiá. Ich súhrn sa nazýval mestské právo. Mestá mohli od kráľa dostať súdnu právomoc, právo variť pivo, trhové právo, právo meča, rybolovu, míľové právo atď. Mesto patrilo buď kráľovi alebo veľmožom. V stredoveku boli jediní vzdelanci len kňazi, šľachtici a malá časť mešťanov. Školy boli v rukách cirkvi ( v kláštoroch, katedrálach). Prvé univerzity vznikli v Taliansku, Francúzsku a Španielsku.

Významný bol stredoveký obchod. V ranom stredoveku prevládala naturálna výmena, v období vrcholného stredoveku sa v každom meste rozvinuli trhy. Rozširovala sa vodná doprava. Obchodnými centrami sa stali talianske mestá ako Benátky a Janov. Nakupovali sa tu koreniny, hodváb a luxusný tovar z východu. Obchodovalo sa i s kožami, kožušinami, kovmi i otrokmi. Tovar sa dovážal z Ázie cez Byzanciu a Sýriu a Afriky cez Maroko, Tunisko a Egypt. Druhou obchodnou oblasťou, kde vznikol aj primitívny priemysel boli severonemecké a dánske mestá v okolí Baltského mora. Vytvoril sa tu tzv. hanzovný spolok, ktorý v 14. storočí rozvíjal obchod medzi Anglickom - Ruskom. V rámci obchodu vznikli zmenky, dlžobné úpisy, banky, poisťovacie služby a celý obchodný poriadok. Na cestách bolo veľa zbojníkov, ktorí okrádali obchodníkov. Najväčšie obchodné cesty v strednej Európe boli: Dunajská cesta a Jantárová cesta, ktorá spájala pobaltské krajiny s Byzanciou.

Stredoveké umenie:

Románsky sloh (Európa - 9.-12. storočie) a umenie tejto doby
V tomto období sa stavali drevené, neskôr kamenné hrady a kostoly. Dediny mali jednoduché drevené domy z dreva a so slamenou strechou. Najviac sa románska architektúra prejavila na cirkevných stavbách. Okrem kostolov sa stavali rotundy (kaplnky s kruhovým pôdorysom) a baziliky. Románsky sloh symbolizoval jednoduchosť. Jeho charakteristickými znakmi bola valená klenba a polkruhový oblúk.

V 11. storočí sa objavili prvé obchody, tržnice a dielne.
I umenie podmieňovala v najväčšej miere Mnísi boli jediní ľudia, ktorí vedeli písať, ručne prepisovali knihy, zdobili ich ilumináciami (ozdobné prvé písmená).Písali sa hlavne legendy, hagiografie, zo svetskej literatúry príbehy o rytieroch. Maliari maľovali fresky z cirkevného života.

Byzantská architektúra a umenie

Architektúra v byzantskej ríši bola zmesou starovekej antickej, európskej a orientálnej architektúry. Z výtvarného umenia sú typické mozaikové obrazy s náboženským alebo cisárskym motívom, ikony - sväté obrazy na drevených doskách a knižné maľby - miniatúry na zlatom podklade.

Islamská architektúra a umenie

Pre orientálnu architektúru, ktorá bola hlavne v juhozápadnej Ázii, sú typické minarety - štíhle vežičky, pôdorys stavieb v tvare kríža, na stenách domov nástenné maľby a mozaiky, kopuly, interiér bohato zdobený a tzv. kýlový oblúk. Umenie je charakteristické ornamentalistikou (rastlinnými prvkami, geometrickými vzormi). Nezobrazovali živé tvory.

V Číne sa rozvíjali krajinomaľby a rytiny s prírodnými motívmi. Budhistickí umelci maľovali príbehy z Budhovho života. V Mexiku vznikali rukopisy, sochy a nástenné maľby.

Gotika (Európa - 13.-15. storočie)

V 13. storočí sa v Európe objavil nový sloh - gotika. Vychádzala z Kresťanstva. Najväčšími stavbami tejto doby boli katedrály a dómy. Stavalo sa hlavne z kameňa. V tomto období nastal rozvoj stredovekých miest. Stavali sa meštianske domy, radnice, mosty. Pokračovali hrady a kostoly. Gotiku charakterizujú: krížová klenba, lomený oblúk, dômyselný podporný pilier, štíhlosť. Chrámy boli bohato zdobené freskami. Sochári vytvárali figúry, hlavne zo života svätých. V mestách vznikali mestské knihy - významné pramene histórie. Na hradoch žili stredovekí potulní šíritelia hudby - trubadúri. Hrali sa hry - mystériá.

Vo svete sa takisto umenie a architektúra nezastavili. Na ďalekom východe - v Číne sa rozvíjala krajinomaľba, maľba na porcelán, keramika, hudba, výtvory z lakovaného dreva, záhradná architektúra atď. V Japonsku sa prijali čínske štýly. Takisto čínske a
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.023