Stredoveká spoločnosť
Stredoveká spoločnosť
Najväčšiu hodnotu v stredovekej Európe mala pôda. Kráľ spravoval všetku krajinu. Územie, ktoré musel
spravovať bolo príliš veľké, aby ho spravoval sám, preto ho rozdelil feudálom - vazalom. Vazalmi boli ľudia zo šľachtických rodov, ktorí
niečo pre kráľa znamenali. Za prenajatú pôdu sľúbili kráľovi vernosť a odovzdávali mu časť dopestovanej úrody. Vazali mali takisto
spravované územie veľké, takýto istý vzťah sa vytvoril medzi nimi a nižšími vazalmi (richtári, zemania, sedliaci). Tí svoju pôdu
rozdelili chudobným poddaným. Poddaní na pridelenej pôde pracovali, odovzdávali z nej dávky nižším vazalom, tí svojim vazalom a tí
kráľovi. Vytvorili sa tak zložité feudálne lénne vzťahy.
Kráľ viedol armádu, súdil, trestal, odmeňoval.
Rytieri boli
bojovníci, vojaci, šľachtici a kráľovskí radcovia. Žili spolu s kráľom na hrade. K nižšej šľachte patrili majitelia miest a dedín.
Chudobní poddaní mali ťažký život. Cirkev ovplyvňovala ich svetonázor myšlienkou, že poriadok na zemi je nemenný a poddaný môže ostať
len poddaným. Ich život sprevádzala negramotnosť, špina, choroby, bosoráctvo, trestanie a sústavné odovzdávanie dávok. V poľnohospodárstve
sa používal trojpoľný hospodársky systém (jariny - oziminy - úhor). Stredovekú dedinu tvorili domy poddaných, hospodárske budovy,
kresťanský kostolík a zemanský dom.
Mestá až do 10. storočia v Európe takmer neexistovali. Boli len hrady, hradiská a dediny.
Prvé mestá začali vznikať na križovatkách ciest, pri brodoch riek, v podhradiach, pri baniach atď. Najstaršie stredoveké mestá však vznikli
v Taliansku na mieste pôvodných antických miest. Obyvateľstvo tvoril richtár, kňazi, obchodníci, remeselníci a chudoba. Najviac bolo v meste
remeselníkov. Tí sa spájali do cechov. Cechy mali svoje erby. Mesto spravoval richtár a mestské rada. Od panovníka dostávali výsady -
privilégiá. Ich súhrn sa nazýval mestské právo. Mestá mohli od kráľa dostať súdnu právomoc, právo variť pivo, trhové právo, právo
meča, rybolovu, míľové právo atď. Mesto patrilo buď kráľovi alebo veľmožom. V stredoveku boli jediní vzdelanci len kňazi, šľachtici a
malá časť mešťanov. Školy boli v rukách cirkvi ( v kláštoroch, katedrálach). Prvé univerzity vznikli v Taliansku, Francúzsku a
Španielsku.
Významný bol stredoveký obchod. V ranom stredoveku prevládala naturálna výmena, v období vrcholného stredoveku sa v
každom meste rozvinuli trhy. Rozširovala sa vodná doprava. Obchodnými centrami sa stali talianske mestá ako Benátky a Janov. Nakupovali sa tu
koreniny, hodváb a luxusný tovar z východu. Obchodovalo sa i s kožami, kožušinami, kovmi i otrokmi. Tovar sa dovážal z Ázie cez Byzanciu a
Sýriu a Afriky cez Maroko, Tunisko a Egypt. Druhou obchodnou oblasťou, kde vznikol aj primitívny priemysel boli severonemecké a dánske mestá
v okolí Baltského mora. Vytvoril sa tu tzv. hanzovný spolok, ktorý v 14. storočí rozvíjal obchod medzi Anglickom - Ruskom. V rámci obchodu
vznikli zmenky, dlžobné úpisy, banky, poisťovacie služby a celý obchodný poriadok. Na cestách bolo veľa zbojníkov, ktorí okrádali
obchodníkov. Najväčšie obchodné cesty v strednej Európe boli: Dunajská cesta a Jantárová cesta, ktorá spájala pobaltské krajiny s
Byzanciou.
Stredoveké umenie:
Románsky sloh (Európa - 9.-12. storočie) a umenie tejto doby
V tomto období sa stavali drevené,
neskôr kamenné hrady a kostoly. Dediny mali jednoduché drevené domy z dreva a so slamenou strechou. Najviac sa románska architektúra prejavila
na cirkevných stavbách. Okrem kostolov sa stavali rotundy (kaplnky s kruhovým pôdorysom) a baziliky. Románsky sloh symbolizoval jednoduchosť.
Jeho charakteristickými znakmi bola valená klenba a polkruhový oblúk.
V 11. storočí sa objavili prvé obchody, tržnice a dielne.
I umenie podmieňovala v najväčšej miere Mnísi boli jediní ľudia, ktorí vedeli písať, ručne prepisovali knihy, zdobili ich ilumináciami
(ozdobné prvé písmená).Písali sa hlavne legendy, hagiografie, zo svetskej literatúry príbehy o rytieroch. Maliari maľovali fresky z
cirkevného života.
Byzantská architektúra a umenie
Architektúra v byzantskej ríši bola zmesou starovekej antickej, európskej a
orientálnej architektúry. Z výtvarného umenia sú typické mozaikové obrazy s náboženským alebo cisárskym motívom, ikony - sväté obrazy na
drevených doskách a knižné maľby - miniatúry na zlatom podklade.
Islamská architektúra a umenie
Pre orientálnu architektúru,
ktorá bola hlavne v juhozápadnej Ázii, sú typické minarety - štíhle vežičky, pôdorys stavieb v tvare kríža, na stenách domov nástenné
maľby a mozaiky, kopuly, interiér bohato zdobený a tzv. kýlový oblúk. Umenie je charakteristické ornamentalistikou (rastlinnými prvkami,
geometrickými vzormi). Nezobrazovali živé tvory.
V Číne sa rozvíjali krajinomaľby a rytiny s prírodnými motívmi. Budhistickí
umelci maľovali príbehy z Budhovho života. V Mexiku vznikali rukopisy, sochy a nástenné maľby.
Gotika (Európa - 13.-15.
storočie)
V 13. storočí sa v Európe objavil nový sloh - gotika. Vychádzala z Kresťanstva. Najväčšími stavbami tejto doby boli
katedrály a dómy. Stavalo sa hlavne z kameňa. V tomto období nastal rozvoj stredovekých miest. Stavali sa meštianske domy, radnice, mosty.
Pokračovali hrady a kostoly. Gotiku charakterizujú: krížová klenba, lomený oblúk, dômyselný podporný pilier, štíhlosť. Chrámy boli
bohato zdobené freskami. Sochári vytvárali figúry, hlavne zo života svätých. V mestách vznikali mestské knihy - významné pramene histórie.
Na hradoch žili stredovekí potulní šíritelia hudby - trubadúri. Hrali sa hry - mystériá.
Vo svete sa takisto umenie a architektúra
nezastavili. Na ďalekom východe - v Číne sa rozvíjala krajinomaľba, maľba na porcelán, keramika, hudba, výtvory z lakovaného dreva,
záhradná architektúra atď. V Japonsku sa prijali čínske štýly. Takisto čínske a
Zones.sk – Zóny pre každého študenta