Umenie a architektúra v 19. storočí

Umenie a architektúra v 19. storočí

Búrlivé dejiny v Európe v 19. storočí sa preniesli aj do umenia. Bolo to obdobie zmien a experimentov. Výtvarné umenie sa vyznačovalo vlastnými smermi. Na parížskych výstavách sa objavovali obrazy, na ktorých už neboli výjavy z mytológie, antiky, náboženstva či histórie, ale z prírody a mestského života.  Ich tvorcovia nechceli zachytiť len to, čo vidia, ale vyjadriť aj dojem, ktorý pri maľovaní pociťovali.

Prvú skupinu tvorili impresionisti. Patrili sem Édouard Manet a Claude Monet (dielo Impresia) či Auguste Rodin (všetci franc.). Ich diela pozostávali z farebných škvŕn alebo rozmazaných plôšok. Preslávili sa i maliari, ktorí sa búrili proti pravidlám vtedajšej spoločnosti - tzv. prekliati, napr. Holanďan Vincent van Gogh (obraz Slnečnice) a Paul Gaughin. Experimentovanie s farbami vyústilo v ďalšom smere - fauvizme, i obrazy fauvistov si vyslúžili posmech a počudovanie. Najznámejšie diela patria Henrimu Matissovi. Kubisti rozkladali obraz tak, akoby sa naň pozerali z viacerých uhlov. Neraz bol poskladaný z mnohých geometrických útvarov. Najslávnejší predstavitelia kubizmu sú Španiel Pablo Picasso (Avignonské slečny) a Francúz Georges Braque.

Spisovateľov delíme na dve obdobia - romantistov (18.-19.stor.) a realistov.(2. pol. 19.stor.)

Romantisti zobrazovali témy ako príroda, cit, láska, ľudoví hrdinovia, história, vlasť. Hrdinovia románov túžia po naplnení svojho sna, ideálu, hoci je to nerealizovateľné. Často sa autori štylizujú do daných postáv. Najväčšie diela patria nemeckému spisovateľovi a básnikovi J. W. Goetheovi a francúzskemu spisovateľovi V. Hugovi (Chrám matky božej v Paríži). V Rusku tvoril A. S. Puškin (Eugen Onegin) v Anglicku G.S. Byron, ktorý odišiel do Grécka. Na Slovensku tvorili štúrovci svoje revolučné diela.

Realisti boli nová generácia, ktorá sa na svet a spoločnosť dívala reálne a vo svojich dielach poukazovala na negatívne stránky spoločenského života. Vznikalo veľa románov i drám. Medzi najznámejších spisovateľov patria Ch. Dickens (Oliver Twist), G. Flaubert, H. de Balzac (Otec Goriot), Ch. Bronteová (Jana Eyrová) a predstaviteľov uzatvára trojica ruských autorov L. N. Tolstoj (Vojna a mier), F. M. Dostojevskij a A. P. Čechov. Zásluhou hier H. Ibsena, A. P. Čechova a G. B. Shawa sa stala dráma realistickejšou.

V hudbe dominovala opera, tanec a balet. V 19. storočí žilo a tvorilo veľmi veľa hudobných skladateľov. Napríklad F. Schubert, F. Chopin, R. Schumann, J. Brahms, B. Smetana, P. I. Čajkovskij, G. Verdi, A. Dvořák, E. Grieg, G. Puccini, H. Berlioz.... Veda pokročila objavením fotoaparátu. I fotografia sa stala umeleckým žánrom. Začiatkom 20. storočia sa objavil i film. Strediskom filmovej tvorby sa čoskoro stal Hollywood v Kalifornii. Buržoázia a vládnuca vrstva sa zabávala v kabaretoch, navštevovala divadlá a rôzne spoločenské predstavenia.

Hlavným znakom architektúry 19. storočia bolo používanie a kombinovanie rôznych umeleckých štýlov od antiky po barok. Neskôr sa vyvinul nový druh architektúry založený na používaní ocele. Zvyšovaním mestského obyvateľstva a industrializáciou pribúdali v mestách mnohé továrne, stanice, bytové domy, pri ktorých sa viac dbalo na funkciu ako vzhľad. Vynálezom výťahu v Amerike sa stavalo i do výšky, prvé výškové budovy mali 10 poschodí. V tomto období vzniklo viacero "divov novovekého sveta" ako je socha slobody či Eiffelova veža. V porovnaní európskeho umenia so svetovým možno povedať, že sa navzájom spoznali a ovplyvnili.

Japonský maliar Hokusaki namaľoval známy drevorez Veľká vlna. V ázijských i afrických krajinách sa objavovali i stavby európskych prisťahovalcov alebo stavitelia skombinovali napr. orientálny štýl s európskym. Veľa domov chudobných roľníkov vo všetkých častiach sveta bolo však stále drevených.