Svet v 1945 - 2002

Štáty na oboch stranách železnej opony sa druhého obávali a podozrievali. Antikomunistická kampaň v USA dosiahla vrchol v rokoch 1950-53. Vznikol osobitný výbor na vyšetrovanie neamerickej činnosti, ktorý sledoval každého, kto by mohol udržiavať styky s komunistami. Obvinenia sa dotkli i vedenia armády, čím bol výbor zrušený. V sovietskom zväze viedli procesy s ľuďmi, ktorých obvinili, že sú agentmi imperializmu. Paradoxne boli obvinení aj významní činitelia komunistickej strany.

Roku 1953 zomrel Stalin a na jeho miesto sa dostal Nikita Sergejevič Chruščov. R. 1956 predniesol na XX. zjazde komunistov správu o vláde Stalina. Komunistickí vládcovia teraz nechceli zmeniť systém, ale sa pokúšali zmierniť represálie. Hneď potom sa v sovietskom bloku začala prejavovať nespokojnosť so zlou hospodárskou situáciou a neslobodou. Roku 1953 došlo k povstaniu v Berlíne. V Roku 1956 vypuklo povstanie v Maďarsku. Roku 1968 došlo k pokusu o reformu komunizmu v Československu. V oboch prípadoch Rusko riešilo situáciu vojenskou inváziou. Komunistický vplyv v Poľsku bol oveľa zraniteľnejší ako v iných krajinách. Katolícka cirkev si tu totiž udržala vplyv (roku 1978 zvolili Karola Wojtylu za pápeža Jána Pavla II.). V Roku 1980 robotníci vstúpili do štrajku, ktorý viedol k založeniu nezávislého odborového hnutia Solidarita pod vedením Lecha Walesu. Ruská armáda tu nezasiahla.

Po pokuse o revoltu alebo povstanie proti komunizmu nasledovali v danej krajine rozsiahle protiopatrenia. Komunistické vlády si však už nedovolili použiť také násilie, ako za Stalina. Tajná polícia, zatváranie opozície však stále existovalo. Malé ostrovčeky odporu vytvárali katolícke hnutie v Poľsku a na Slovensku, národná skupina v Maďarsku a iné skupiny vzdelaných. Aj v Sovietskom zväze sa vytvorila skupina za občianske práva pod vedením spisovateľa Alexandra Solženycina a vedca Andreja Sacharova. Po Chruščovovi bol na mieste vodcu ruských komunistov L.I. Brežnev (1964-1985).

Napätá situácia medzi východom a západom sa riešila i rozhovormi medzi USA a ZSSR ( v rokoch 1959 a 1970). V roku 1962 bol vytvorený Výbor pre odzbrojenie pri OSN. Roku 1975 sa zišli predstavitelia všetkých európskych štátov a Severnej Ameriky v Helsinkách, aby prerokovali mier. Záverečný akt sa skladal z troch častí: odvrátenie konfliktu medzi východom a západom, posilnenie technicko-ekonomickej spolupráce, rešpektovanie slobody myslenia, svedomia, vyznania. Komunistickí politici však nebrali dohody o ľudských právach vážne. Roku 1979 USA a ZSSR podpísali dohodu o kontrole zbrojenia. Situácia sa zmenila roku 1985, keď sa na čelo KS ZSSR postavil Michail Gorbačov. Bol prvým sovietskym politikom, ktorý chcel v komunizme zaviesť demokratické práva. Jeho reformné kroky nazývame perestrojka alebo politika glasnosti. Ukázalo sa, že sovietsky systém sa nedal reformovať. Na jeseň roku 1989 sa zdvihla vlna vystúpení v uliciach takmer vo všetkých krajinách sovietskeho bloku. Komunistické vlády padli a od jari 1990 sa všade začali pripravovať prvé slobodné voľby. R. 1991 sa Sovietsky zväz rozpadol na 15 republík. roku 1999 Česká republika, Poľsko a Maďarsko vstúpili do NATO.

Po 2. svetovej vojne sa západné krajiny tešili z rastu ekonomík, nízkej nezamestnanosti Táto prosperita sa zastavila roku 1973, keď stúpla cena ropy. Roku 1964 založili štáty ťažiace ropu organizáciu OPEC s cieľom dosiahnuť čo najvýhodnejšie ceny za jej predaj. V r. 1973 zvýšili cenu natoľko, že došlo ku kríze. Ekonomiky chudobnejších krajín boli nútené požičať si od Západu. Na celom svete sa susediace štáty alebo štáty s podobnými ekonomikami spájali. Niektoré vytvorili i spoločné trhy. V Ázii existuje združenie APEC, štáty USA, Kanada a Mexiko vytvorili združ. NAFTA. Skupinu G-7 tvorí sedem najvyspelejších štátov: Európsku úniu tvorí 15 štátov bývalého Západu. V súčasnosti sa plánuje s prijatím niektorých východných štátov. Od 1.1.2002 platí v takmer celej EÚ jednotná mena Euro. Hospodársky rast v "tigrích" ekonomík v JV Ázii bol so západnou pomocou veľmi rýchly. Amerika podporovala Japonsko na ceste k demokracii. USA im dávala finančnú podporu a Japonci uskutočnili mnohé reformy. V súčasnosti je Japonsko 2. najvyspelejším štátom sveta. V industrializácii Kórejskej republiky pomohli USA a Japonsko. Významným finančným centrom sa stala aj Hongkong. Singapur začal budovať svoj priemysel v 60. rokoch a čoskoro sa stal krajinou s vysokou životnou úrovňou. Malajzia sa stala dôležitým vývozcom surovín i kovov. Posledným z rady ázijských tigrov je Taiwan. V posledných rokoch zaznamenali ázijské ekonomiky istý úpadok.

Občianske práva znamenajú, že s ľuďmi sa musí zaobchádzať slušne a rovnako bez ohľadu na pohlavie, vyznanie, pôvod. Každý musí mať právo na svoj názor, organizovať politické stretnutia, spravodlivý súd a volebné právo. Mnohé režimy ignorujú občianske práva. Mnohé sa presadili len po dlhom zápase. Napr. v USA viedol boj za práva černochov Martin Luther-King. V Juhoafrickej republike bojoval proti "apartheidu" Nelson Mandela, za čo ho zavreli. Po bojoch ho prepustili a od roku 1994 ho zvolili za prvého čierneho prezidenta. Roku 1976 sa dostala v Argentíne k moci vojenská junta, ktorá zatvárala opozíciu (asi 25 000 ľudí). Podobnú brutalitu používal diktátorský režim v Chile pod vedením Augusta Pinocheta, I v krajinách východného bloku boli ľudské práva nedodržiavané. Tajné vysielania proti režimu viedlo rádio Slobodná Európa. V súčasnosti ochraňujú ľudské práva rôzne organizácie (Európsky súd pre ľudské práva v Haagu, OSN). Niektoré skupiny považujú násilie /terorizmus/ na získanie publicity pre svoje politické ciele. Sympatizanti ich často nazývajú bojovníkmi za slobodu. Teroristi vraždia a unášajú ľudí, odpaľujú bomby a unášajú lietadlá. 11. septembra 2001 sa svat dožil najväčšieho teroristického útoku v dejinách na USA. Teroristi zničili budovy Svetového obchodného centra a Pentagónu. Vodca útoku bol Usama bin Ladin z teroristickej skupiny "Al kaida". Následne americké jednotky začali obsadzovať Afganistan a vytvorili dočasnú vládu ( predtým vládlo hnutie Taliban). Na blízkom východe sú teroristi v Palestíne, v Španielsku teroristická skupina ETA bojuje za samostatnosť Baskicka, v severnom Írsku sa vystupňovalo násilie IRA proti britskej nadvláde.

Afrika už odpradávna trpí suchom a hladom. Utrpenie obyvateľstva umocnili i občianske vojny v nových nezávislých štátoch. Občianske vojny boli v Nigérii (kresťania proti moslimom), Mozmabiku, Somálsku, Etiópii. Zahynulo v nich mnoho ľudí a zrútili sa i ekonomiky štátov. Dôvodmi vzniku občianskych vojen boli hranice, ktoré boli utvorené na základe európskeho uváženia a nie afrického - etnického. Po odchode Európanov preto niektoré kmene museli brániť svoje vlastníctvo a udržiavať kontrolu nad svojou krajinou. Niektoré krajiny sú stále v styku s ich bývalými kolonizátormi, iné sa spojili a vytvorili organizáciu OAJ. Africké štáty však nemajú skúsenosti s moderným hospodárstvom, čo vedie k ich zadlžovaniu.

Po kolapse ZSSR získali tieto krajiny nezávislosť od ZSSR. Roku 1993 sa rozpadlo Československo. V súčasnosti Maďarsko, Česko, Slovensko a Poľsko bojujú o vstup do EÚ. V roku 1991-2 bolo vytvorené Rusko a 14 Ďalších štátov zo ZSSR s demokratickými prvkami. Na juhu Ruska v Čečensku dochádza k bojom za samostatnosť. Niekoľko rokov po smrti prezidenta Tita v Juhoslávii sa štát rozdelil. Vzniklo Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko a zvyšok Juhoslávie. Národy a rôzne etnické skupiny navzájom donedávna bojovali a vo vojnách tisícky ľudí zahynulo. Mnohí prišli o svoje domovy a stali sa utečencami. Najskôr bojovala juhoslovanská federálna armáda proti novovzniknutým štátom.(1992). V Chorvátsku trvala vojna niekoľko mesiacov. V Bosne medzi sebou bojovali Srbi, Chorváti a moslimovia. Roku 1999 bojovali Srbi proti Albáncom v Kosove.

V polovici 20. storočia nastali veľké pokroky vo vede a technike. Budovali sa jadrové elektrárne. Hovoríme, že žijeme v atómovom veku. Po zhodení atómových bômb v Japonsku však ľud žije v obavách, nakoľko výroba jadrových zbraní sa nezastavila. Na atómových zariadeniach došlo aj ku haváriám (1986 - výbuch v jadrovej elektrárni Černobyl na Ukrajine). Realizuje sa vesmírny výskum: V roku 1957 vzlietla do kozmu prvá umelá družica Sputnik I. Na Sputniku II letel prvý živý organizmus - pes Lajka. V roku 1961 vstúpil do vesmíru prvý človek - Jurij Gagarin. Potom sa do výskumu začali zapájať i USA, roku 1969 pristáli prví dvaja ľudia na Mesiaci - Neil Armstrong a Edwin Aldrin. Tieto udalosti mohli ľudia sledovať v priamom televíznom prenose - na obežnej dráhe boli vypustené družice, ktoré zabezpečovali prenosy informácií na obrovské vzdialenosti. Tieto udalosti zároveň umožnil prudký rozvoj ekonomiky a informatiky. V priebehu 40 rokov sa vystriedali 5 generácií počítačov. Prvý počítač bol skonštruovaný roku 1946 tzv. ENIAC. Informatika priniesla zmeny do výroby a jej riadenia. Počítače sa podieľajú na zhotovovaní výrobkov prostredníctvom robotov. Svet bol spojený internetom a mobilnými telefónmi. Takto riedený priemysel spotrebúva menej surovín, energie a ľudskej práce. Vedecké pokroky zaznamenala medicína a biológia (klonovanie, genetika)...Tento vedecký pokrok nazývame vedecko-technickou revolúciou.

Negatívami pokroku vedy a techniky je dopad na životné prostredie. Nastávajú problémy s odpadom, vzniká ozónová diera, populačná explózia, civilizačné choroby a vzniká nedostatok nerastných surovín (ropa). 

Zones.sk – Zóny pre každého študenta

https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/11386-svet-v-1945-2002/