Svet v 1945 - 2002

Svet v 1945 - 2002

Rozdelenie Európy

Na Postupimskej konferencii v lete 1945 sa veľmoci dohodli na správe okupovaného Nemecka i Rakúska i na potrestaní vojnových zločincov. Na trest smrti boli odsúdení najvýznamnejší Hitlerovi spolupracovníci - maršali Goring a Kleit, minister zahr. vecí Ribbentrop. So spojencami Nemecka (Talianskom, Bulharskom, Maďarskom a Fínskom) bola podpísaná mierová zmluva v roku 1947. Na konci vojny založili štáty protifašistického bloku Organizáciu spojených národov . Chartu OSN podpísalo 51 štátov v San Franciscu 26.6.1945. OSN venovala pozornosť sociálnym otázkam, r. 1948 bola prijatá deklarácia ľudských práv. Sídlo OSN je v New Yorku, ale niektoré organizácie sídlia v Ženeve. Čoskoro sa ukázalo, že ani hrozná skúsenosť z vojny neodstránila hlavný zdroj medzinárodného napätia - súperenie veľmocí. V západnej Európe sa s politickou a hospodárskou podporou USA rozvíjal parlamentný demokratický spôsob vlády. Výnimku tvorili len fašistické diktatúry v Španielsku a Portugalsku. Vo východnej Európe Sovietsky zväz podporoval komunistické strany v ich boji o moc. Už v roku 1946 sa načrtlo rozdelenie Európy na dva bloky: jeden vedený USA, druhý ovládaný ZSSR. Britský politik Wintson Churchill hovoril o železnej opone, ktorá preťala Európu od Štetína po Terst. Sovietsky zväz mal hospodárstvo v troskách, no malo dobrú prestíž a armádu. USA cez vojnu zosilneli, po celom svete mali vojenské základne.

Minister zahr. vecí USA, George Marshall vyhlásil program pre obnovu vojnou zničených krajín. Stalin však donútil východoeurópske štáty, aby pomoc odmietli a orientovali sa na ZSSR. Západoeurópske štáty plán prijali, čím rýchlo obnovili hospodárstvo a demokraciu. Už v roku 1848 sa združilo 18 štátov a vytvorilo Európsku organizáciu pre hospodársku spoluprácu, neskôr z nej vzniklo Európske hospodárske spoločenstvo (1957) a z toho dnešná Európska únia. Druhou pomocou bola "UNRRA". V roku 1949 bola založená Európska rada so sídlom v Štrasburgu.

Nemecko bolo rozdelené na dva štáty, podľa toho, ktorými vojskami bolo oslobodené a dočasne riadené. Na západe vznikla Spolková republika Nemecko (západný blok, vznik v máji 1948) a na východe Nemecká demokratická republika (východný blok, vznik v okt. 1949). Problémom bolo mesto Berlín. Sovieti chceli spravovať celý Berlín, preto k nemu zablokovali prístup zo západu. Americké letectvo ho však zásobovalo vzduchom, po 11 mesiacoch Rusi ustúpili západný Berlín západnému bloku a r. 1961 dali za jednu noc postaviť medzi týmito časťami múr, symbol rozdelenej Európy.
V Grécku sa zápas o príslušnosť k bloku riešil občianskou vojnou, v Albánsku a Juhoslávii boli pri moci komunistické vlády už po vojne, v Bulharsku, Poľsku, Maďarsku, Rumunsku a Československu sa komunistická moc presadila postupne. Stalin chcel z východoeurópskych komunisitických strán vytvoriť strany závislé Moskve, ako sa aj stalo, lebo vďačili jeho podpore. Výnimku tvorila Juhoslávia, kde bol komunizmus (Josip Broz Tito), ale nepodriadený ZSSR. Po dokončení komunistických prevratov r. 1949 Sovietsky zväz založil Radu vzájomnej hospodárskej pomoci (kontrola a dohľad hospodárstva). Prvé hospodárske opatrenia boli zamerané na obnovu hospodárstva, malo sa to docieliť kolektivizáciou, poštátnením kľúčových odvetví hospodárstva, centrálnym plánovaním, industrializáciou. V krajinách dochádzalo ku kontrole a cenzúre školstva, tlače a kultúry. Všade sa začali procesy s politickými odporcami.

Roku 1949 bola vo Washingtone vytvorená organizácia NATO, jej členmi sa stali USA, Kanada, štáty západnej Európy, Grécko a Turecko. Krajiny východného bloku uzavreli zmluvu vo Varšave r. 1955. Obidva pakty sa vyhlasovali za obranné. Pripravovali sa však na vojenské stretnutie. Obe strany zbrojili, upodozrievali sa, šírili sa obavy, teror, politické procesy, "agentománia". Takýto stav v mieri sa nazýva studená vojna. Bola v rokoch 1948-1989. Neustále sa zdokonaľovali atómové zbrane a zvyšovalo ich množstvo. Bolo ich už toľko, že by mohli zničiť celú Zem. Počas tohto obdobia vznikali na rôznych miestach Zeme miestne konflikty, ktoré by mohli prerásť do svetovej vojny. Krajiny východného bloku začali hospodársky zaostávať. Centrálne plánovanie bolo nepružné, komunistické vlády dbali, aby ich obyvatelia boli izolovaní od demokratického sveta.

Čína

Roku 1949 bola vyhlásená Čínska ľudová republika, ktorú založil Mao ce Tung. V republike bola zavedená diktatúra sovietskeho typu. Postupne sa však odklonila od sovietskeho vzoru, lebo Mao mal iné predstavy o hospodárskom rozvoji, Pre Čínu si nárokoval postavenie veľmoci. Roku 1959 vypovedal dohodu so ZSSR, čo viedlo k ochromeniu vzťahov. Jeho politika bola tzv. politika "veľkého skoku". Tento experiment skončil katastrofou. Roku 1966 sa začal proces tzv. kultúrnej revolúcie, počas ktorej došlo k terorizmu - vyháňali vedcov, umelcov a profesorov z miest do dedín, kde ich trápili. Symbolom kultúrnej revolúcie boli červené knižky s Maovými myšlienkami. Krajina bola v rozklade a chaose. Život sa začal normalizovať až po smrti Mao Ce-Tunga.(1976). Krajina opäť nadviazala na spoluprácu najskôr s USA, potom so ZSSR. V súčasnosti patrí medzi novoindustrializované krajiny. V posledných rokoch zaznamenala Čína mohutný rast populácie a je najľudnatejším štátom sveta s takmer 1,5 mld. ľuďmi.

Koniec kolonializmu

Keďže kolonizujúce štáty oslabli po 2. svetovej vojne, s kolóniami začali uzatvárať rôzne priateľské zmluvy a zvýhodňovať ich. Takto si vymohla nezávislosť India. Už v medzivojnovom období bol hlavným predstaviteľom protibritského odporu Máhatmá Gándhi. V nezávislej Indii sa prejavili rozpory medzi rôznymi etnickými a náboženskými skupinami, oddelil sa od nej Pakistan a od Pakistanu sa oddelil Bangladéš. India sa nevtiahla do žiadneho zo súperiacich blokov. Francúzsku Indočínu (Vietnam, Laos, Kambodža) obsadili počas 2. svetovej vojny Japonci, po ich porážke sa Francúzi snažili obnoviť koloniálne panstvo. Tieto rozpory vyústili do vojny v Indočíne. Kambodža a Laos získali nezávislosť, vo Vietname vojna pokračovala. Rozdeleným štátom bola i Kórea.

Rozklad koloniálneho systému v Afrike bol pokojnejší. Jednotlivé národy sa postupne vymaňovali - najskôr samosprávou, potom si vymohli úplnú samostatnosť. Dramatický priebeh mala len dekolonizácia v Alžírsku, Kongu a Angole. Najviac štátov získalo samostatnosť roku 1960 (Rok Afriky).

Vojny v Ázii

Kórea bola pred porážkou Japonska v 2. svetovej vojne v jeho rukách, oslobodili ju Rusi na severe a Američania na juhu, takto sa dostali do sféry ich záujmov. Vyvinuli sa tu samostatné vlády a spoločenské systémy. V rokoch 1950-53 bola medzi nimi vojna. Útok začala severná Kórea, ktorá však bola porazená vojskami OSN podporujúcimi juh. Po vojne ostali hranice na pôvodnom mieste a Kórea ostala rozdelená na dva štáty.

Vo Vietname bol zrušený kolonializmus, no Francúzi sa ho snažili obnoviť. Vznikla preto občianska vojna v rokoch 1946-54. Po jej skončení bola krajina dočasne rozdelená na južnú časť (podporovanú západným blokom, diktatúra) a severnú podporovanú východným blokom s komunistickou vládou, ľudová republika na čele s Ho či minom. Severovietnamskí komunisti podporovali juhovietnamských partizánov - Vietkong, aby zvrhli diktatúru. USA do južného Vietnamu vyslali svoje vojská, kde sa bojovalo. Zhodili tu viac bômb ako za svetovej vojny a okolo 500 000 amerických vojakov. Roku 1973 bol podpísaný mier a americké jednotky sa stiahli. Roku 1975 sa vojna skončila víťazstvom severného Vietnamu a obe časti sa spojili do jedného štátu.

Afganistan nebol kolonizovanou krajinou. Roku 1978 v Afganistane zosadili kráľa a nastolili diktatúru. Ľud ju však odmietal a vznikla občianska vojna. Diktatúru podporil Sovietsky zväz, partizánov a ľud zas USA. Vojna skončila odchodom vojsk ZSSR v roku 1989.

Vojny na Blízkom a Strednom východe

Na Blízkom východe vzniklo po 2. svetovej vojne viacero štátov, predtým boli kolóniami (napr. Egypt, Jordánsko, Irak, Emiráty v okolí Perzského zálivu z Anglicka), Libanon a Sýria z Francúzska. Na území Palestíny chceli židia vytvoriť svoj štát. (Po hromadnom vraždení mala táto myšlienka veľký ohlas). Vznikla tu občianska vojna medzi židmi a Arabmi. Roku 1948 vznikol štát Izrael. V následnej vojne s okolitými štátmi zvíťazil a veľa Arabov z Palestíny utieklo.

Roku 1956 sa Egypt zmocnil Suezského prieplavu Izrael sa cítil byť ohrozený a vpadol do Egypta. Prieplav obsadili Briti a Francúzi. Potom do oblasti prišli vojská OSN, aby tu udržali poriadok. Medzi Izraelom a okolitými arabskými krajinami však bolo stále napätie. Roku 1967 Izraelské vojská zaútočili na Egypt, Jordánsko a Sýriu. Za šesť dní dobyli tieto štáty. Zmocnili sa viacerých významných miest a zablokovali Suezský prieplav, ktorý sa odvtedy nepoužíval. Po šiestich rokoch, roku 1973 začala štvrtá Izraelsko-arabská vojna. Zaútočili egyptské a sýrske jednotky, no Izrael bol silnejší. Jeho postup zastavili USA i ZSSR a krajinu si rozdelili jednotky OSN.

Roku 1979 zvrhli iránskeho šacha a nahradili ho islamskí fundamentalisti pod vedením Chromejního. Susedný Irak sa bál moci Iránu, preto naň zaútočil (r.1980). Vojna po 8 rokoch nič nevyriešila. V Iraku vládol Saddam Husajn. Vojnu spôsobujú ložiská ropy. Roku 1990 Irak vpadol do Kuvajtu, medzinárodné sily však donútili Husajna stiahnuť sa. Najťažšie boje sa odohrali pri operácii Púštna búrka. Irak vojnu prehral. Ďalšie boje v tejto oblasti spôsobujú náboženské rozdiely medzi dvoma formami Islamu - šiitizmom a sunnizmom.

Keď indický subkontinent získal nezávislosť, krajina sa rozdelila na Pakistan a Indiu, nastal pohyb mnohých ľudí. Veľa hinduistov sa odsťahovalo do Indie a moslimov do Pakistanu. Predmetom sporov medzi oboma krajinami sa stalo územie Kašmíru. Vznikali početné pohraničné zrážky. Roku 1998 sledoval tento boj celý svet, lebo sa zistilo, že oba štáty vlastnia jadrové zbrane.

Karibská (Kubánska) kríza

Na Kube zvrhli diktátora Batistu roku 1959, k moci sa dostal Fidel Castro. Ten sa opieral o politiku Sovietskeho zväzu, čím sa zhoršili vzťahy s USA. Sovieti v rámci studenej vojny na ostrov umiestnili rakety, ktoré by mohli zasiahnuť USA, čím hrozila zrážka superveľmocí. Napokon boli rakety odstránené.

Štáty na východ a západ od železnej opony

Štáty na oboch stranách železnej opony sa druhého obávali a podozrievali. Antikomunistická kampaň v USA dosiahla vrchol v rokoch 1950-53. Vznikol osobitný výbor na vyšetrovanie neamerickej činnosti, ktorý sledoval každého, kto by mohol udržiavať styky s komunistami. Obvinenia sa dotkli i vedenia armády, čím bol výbor zrušený. V sovietskom zväze viedli procesy s ľuďmi, ktorých obvinili, že sú agentmi imperializmu. Paradoxne boli obvinení aj významní činitelia komunistickej strany.

Roku 1953 zomrel Stalin a na jeho miesto sa dostal Nikita Sergejevič Chruščov. R. 1956 predniesol na XX. zjazde komunistov správu o vláde Stalina. Komunistickí vládcovia teraz nechceli zmeniť systém, ale sa pokúšali zmierniť represálie. Hneď potom sa v sovietskom bloku začala prejavovať nespokojnosť so zlou hospodárskou situáciou a neslobodou. Roku 1953 došlo k povstaniu v Berlíne. V Roku 1956 vypuklo povstanie v Maďarsku. Roku 1968 došlo k pokusu o reformu komunizmu v Československu. V oboch prípadoch Rusko riešilo situáciu vojenskou inváziou. Komunistický vplyv v Poľsku bol oveľa zraniteľnejší ako v iných krajinách. Katolícka cirkev si tu totiž udržala vplyv (roku 1978 zvolili Karola Wojtylu za pápeža Jána Pavla II.). V Roku 1980 robotníci vstúpili do štrajku, ktorý viedol k založeniu nezávislého odborového hnutia Solidarita pod vedením Lecha Walesu. Ruská armáda tu nezasiahla.

Po pokuse o revoltu alebo povstanie proti komunizmu nasledovali v danej krajine rozsiahle protiopatrenia. Komunistické vlády si však už nedovolili použiť také násilie, ako za Stalina. Tajná polícia, zatváranie opozície však stále existovalo. Malé ostrovčeky odporu vytvárali katolícke hnutie v Poľsku a na Slovensku, národná skupina v Maďarsku a iné skupiny vzdelaných. Aj v Sovietskom zväze sa vytvorila skupina za občianske práva pod vedením spisovateľa Alexandra Solženycina a vedca Andreja Sacharova. Po Chruščovovi bol na mieste vodcu ruských komunistov L.I. Brežnev (1964-1985).

Napätá situácia medzi východom a západom sa riešila i rozhovormi medzi USA a ZSSR ( v rokoch 1959 a 1970). V roku 1962 bol vytvorený Výbor pre odzbrojenie pri OSN. Roku 1975 sa zišli predstavitelia všetkých európskych štátov a Severnej Ameriky v Helsinkách, aby prerokovali mier. Záverečný akt sa skladal z troch častí: odvrátenie konfliktu medzi východom a západom, posilnenie technicko-ekonomickej spolupráce, rešpektovanie slobody myslenia, svedomia, vyznania. Komunistickí politici však nebrali dohody o ľudských právach vážne. Roku 1979 USA a ZSSR podpísali dohodu o kontrole zbrojenia. Situácia sa zmenila roku 1985, keď sa na čelo KS ZSSR postavil Michail Gorbačov. Bol prvým sovietskym politikom, ktorý chcel v komunizme zaviesť demokratické práva. Jeho reformné kroky nazývame perestrojka alebo politika glasnosti. Ukázalo sa, že sovietsky systém sa nedal reformovať. Na jeseň roku 1989 sa zdvihla vlna vystúpení v uliciach takmer vo všetkých krajinách sovietskeho bloku. Komunistické vlády padli a od jari 1990 sa všade začali pripravovať prvé slobodné voľby. R. 1991 sa Sovietsky zväz rozpadol na 15 republík. roku 1999 Česká republika, Poľsko a Maďarsko vstúpili do NATO.

Svetová ekonomika 1950 - 2000

Po 2. svetovej vojne sa západné krajiny tešili z rastu ekonomík, nízkej nezamestnanosti Táto prosperita sa zastavila roku 1973, keď stúpla cena ropy. Roku 1964 založili štáty ťažiace ropu organizáciu OPEC s cieľom dosiahnuť čo najvýhodnejšie ceny za jej predaj. V r. 1973 zvýšili cenu natoľko, že došlo ku kríze. Ekonomiky chudobnejších krajín boli nútené požičať si od Západu. Na celom svete sa susediace štáty alebo štáty s podobnými ekonomikami spájali. Niektoré vytvorili i spoločné trhy. V Ázii existuje združenie APEC, štáty USA, Kanada a Mexiko vytvorili združ. NAFTA. Skupinu G-7 tvorí sedem najvyspelejších štátov: Európsku úniu tvorí 15 štátov bývalého Západu. V súčasnosti sa plánuje s prijatím niektorých východných štátov. Od 1.1.2002 platí v takmer celej EÚ jednotná mena Euro. Hospodársky rast v "tigrích" ekonomík v JV Ázii bol so západnou pomocou veľmi rýchly. Amerika podporovala Japonsko na ceste k demokracii. USA im dávala finančnú podporu a Japonci uskutočnili mnohé reformy. V súčasnosti je Japonsko 2. najvyspelejším štátom sveta. V industrializácii Kórejskej republiky pomohli USA a Japonsko. Významným finančným centrom sa stala aj Hongkong. Singapur začal budovať svoj priemysel v 60. rokoch a čoskoro sa stal krajinou s vysokou životnou úrovňou. Malajzia sa stala dôležitým vývozcom surovín i kovov. Posledným z rady ázijských tigrov je Taiwan. V posledných rokoch zaznamenali ázijské ekonomiky istý úpadok.

Sociálne otázky 1950 - 2000

Občianske práva znamenajú, že s ľuďmi sa musí zaobchádzať slušne a rovnako bez ohľadu na pohlavie, vyznanie, pôvod. Každý musí mať právo na svoj názor, organizovať politické stretnutia, spravodlivý súd a volebné právo. Mnohé režimy ignorujú občianske práva. Mnohé sa presadili len po dlhom zápase. Napr. v USA viedol boj za práva černochov Martin Luther-King. V Juhoafrickej republike bojoval proti "apartheidu" Nelson Mandela, za čo ho zavreli. Po bojoch ho prepustili a od roku 1994 ho zvolili za prvého čierneho prezidenta. Roku 1976 sa dostala v Argentíne k moci vojenská junta, ktorá zatvárala opozíciu (asi 25 000 ľudí). Podobnú brutalitu používal diktátorský režim v Chile pod vedením Augusta Pinocheta, I v krajinách východného bloku boli ľudské práva nedodržiavané. Tajné vysielania proti režimu viedlo rádio Slobodná Európa. V súčasnosti ochraňujú ľudské práva rôzne organizácie (Európsky súd pre ľudské práva v Haagu, OSN). Niektoré skupiny považujú násilie /terorizmus/ na získanie publicity pre svoje politické ciele. Sympatizanti ich často nazývajú bojovníkmi za slobodu. Teroristi vraždia a unášajú ľudí, odpaľujú bomby a unášajú lietadlá. 11. septembra 2001 sa svat dožil najväčšieho teroristického útoku v dejinách na USA. Teroristi zničili budovy Svetového obchodného centra a Pentagónu. Vodca útoku bol Usama bin Ladin z teroristickej skupiny "Al kaida". Následne americké jednotky začali obsadzovať Afganistan a vytvorili dočasnú vládu ( predtým vládlo hnutie Taliban). Na blízkom východe sú teroristi v Palestíne, v Španielsku teroristická skupina ETA bojuje za samostatnosť Baskicka, v severnom Írsku sa vystupňovalo násilie IRA proti britskej nadvláde.

Afrika už odpradávna trpí suchom a hladom. Utrpenie obyvateľstva umocnili i občianske vojny v nových nezávislých štátoch. Občianske vojny boli v Nigérii (kresťania proti moslimom), Mozmabiku, Somálsku, Etiópii. Zahynulo v nich mnoho ľudí a zrútili sa i ekonomiky štátov. Dôvodmi vzniku občianskych vojen boli hranice, ktoré boli utvorené na základe európskeho uváženia a nie afrického - etnického. Po odchode Európanov preto niektoré kmene museli brániť svoje vlastníctvo a udržiavať kontrolu nad svojou krajinou. Niektoré krajiny sú stále v styku s ich bývalými kolonizátormi, iné sa spojili a vytvorili organizáciu OAJ. Africké štáty však nemajú skúsenosti s moderným hospodárstvom, čo vedie k ich zadlžovaniu.

Východná Európa

Po kolapse ZSSR získali tieto krajiny nezávislosť od ZSSR. Roku 1993 sa rozpadlo Československo. V súčasnosti Maďarsko, Česko, Slovensko a Poľsko bojujú o vstup do EÚ. V roku 1991-2 bolo vytvorené Rusko a 14 Ďalších štátov zo ZSSR s demokratickými prvkami. Na juhu Ruska v Čečensku dochádza k bojom za samostatnosť. Niekoľko rokov po smrti prezidenta Tita v Juhoslávii sa štát rozdelil. Vzniklo Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko a zvyšok Juhoslávie. Národy a rôzne etnické skupiny navzájom donedávna bojovali a vo vojnách tisícky ľudí zahynulo. Mnohí prišli o svoje domovy a stali sa utečencami. Najskôr bojovala juhoslovanská federálna armáda proti novovzniknutým štátom.(1992). V Chorvátsku trvala vojna niekoľko mesiacov. V Bosne medzi sebou bojovali Srbi, Chorváti a moslimovia. Roku 1999 bojovali Srbi proti Albáncom v Kosove.

Veda a technika

V polovici 20. storočia nastali veľké pokroky vo vede a technike. Budovali sa jadrové elektrárne. Hovoríme, že žijeme v atómovom veku. Po zhodení atómových bômb v Japonsku však ľud žije v obavách, nakoľko výroba jadrových zbraní sa nezastavila. Na atómových zariadeniach došlo aj ku haváriám (1986 - výbuch v jadrovej elektrárni Černobyl na Ukrajine). Realizuje sa vesmírny výskum: V roku 1957 vzlietla do kozmu prvá umelá družica Sputnik I. Na Sputniku II letel prvý živý organizmus - pes Lajka. V roku 1961 vstúpil do vesmíru prvý človek - Jurij Gagarin. Potom sa do výskumu začali zapájať i USA, roku 1969 pristáli prví dvaja ľudia na Mesiaci - Neil Armstrong a Edwin Aldrin. Tieto udalosti mohli ľudia sledovať v priamom televíznom prenose - na obežnej dráhe boli vypustené družice, ktoré zabezpečovali prenosy informácií na obrovské vzdialenosti. Tieto udalosti zároveň umožnil prudký rozvoj ekonomiky a informatiky. V priebehu 40 rokov sa vystriedali 5 generácií počítačov. Prvý počítač bol skonštruovaný roku 1946 tzv. ENIAC. Informatika priniesla zmeny do výroby a jej riadenia. Počítače sa podieľajú na zhotovovaní výrobkov prostredníctvom robotov. Svet bol spojený internetom a mobilnými telefónmi. Takto riedený priemysel spotrebúva menej surovín, energie a ľudskej práce. Vedecké pokroky zaznamenala medicína a biológia (klonovanie, genetika)...Tento vedecký pokrok nazývame vedecko-technickou revolúciou.
Negatívami pokroku vedy a techniky je dopad na životné prostredie. Nastávajú problémy s odpadom, vzniká ozónová diera, populačná explózia, civilizačné choroby a vzniká nedostatok nerastných surovín (ropa). 
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/11386-svet-v-1945-2002/