Kapitulácia Nemecka a Japonska

Vylodenie v Normandii – 6. jún 1944
Od vstupu ZSSR a USA do vojny sa situácia VB stala nádejnejšou, pretože skončilo pre ňu jednoročné obdobie, keď bola jedinou mocnosťou bojujúcou s Nemeckom. Od roku 1942 sa postupne zintenzívňovali britské útoky na Nemecko, čo malo oslabiť ich ekonomiku a ich zbrojný priemysel. K týmto náletom sa onedlho pripojili aj Američania, ktorí si na britských ostrovoch zriadili aj veliteľstvo bombardovacieho letectva.

Od decembra 1943 sa západní spojenci začali pripravovať na vylodenie v západnom Francúzsku. Vo februári 1944 bol schválený plán Overlordvrchným veliteľom spojeneckých síl sa stal americký generál Dwight Eisenhower. 6. júna 1944 vo včasných ranných hodinách sa začala operácia Overlord (známa aj pod názvom Deň „D“). O 6.30 hodine vstúpili na územie francúzskej Normandie prvé spojenecké jednotky. V polovici augusta sa spojenci vylodili aj v južnom Francúzsku a začalo sa oslobodzovanie Francúzska. 19. augusta 1944 vypuklo v Paríži povstanie. Už 11. septembra dosiahli spojenecké jednotky nemecké hranice severne od Trevíru (nemecky Trier) a o tri dni neskôr došlo k prelomeniu nemeckého obranného valu – Siegfriedovej línie. V tejto situácii sa od Hitlera odkláňali jeho satelitní spojenci. Hitlera sklamala aj „zázračná zbraň“ – raketové strely V1 a V2, ktorými neúspešne ostreľoval Britániu.

V septembri 1944 sa Nemcom podarilo zviesť poslednú víťaznú bitku pri Arnheme na Rýne. V decembri sa pokúsili o poslednú ofenzívu v Ardenách. Po prvotnom prekvapení sa však americké jednotky skonsolidovali a nemecký útok bol zastavený v polovici cesty. Odteraz spojenecké jednotky postupovali bez väčšieho odporu až do nemeckého vnútrozemia.

Koniec vojny v Európe
Po neúspešnej bitke pri Kursku sa rozhodli Nemci stiahnuť na líniu rieky Dneper, kde si vybudovali obranné postavenia. V októbri 1943 Červená armáda prelomila aj tieto postavenia a od januára 1944 útočili Sovieti na všetkých úsekoch frontu. Prvoradou úlohou nacistov bola snaha o čo najväčšie spomalenie sovietskeho postupu, za cenu čo najväčších ľudských a materiálnych strát na sovietskej strane. V priebehu roku 1944 Sovieti postupne dobyli zbytok Ukrajiny, Pobaltie a Bielorusko, vyradili z vojny Fínsko, Rumunsko a Bulharsko, prenikli na Balkán a k Visle v Poľsku. Prerazili obranu v Karpatoch a pri Belehrade a Budapešti sa dostali k Dunaju.

V januári 1945 sa začal sovietsky útok v Poľsku a onedlho sa aj Červená armáda dostala do Nemecka. 16. apríla začali maršali Žukov, Rokossovskij a Konev záverečný útok na Berlín, ktorý po dvoch týždňoch padol.

25. apríla sa pri meste Torgua na rieke Labe stretli americkí a sovietski vojaci. 30. apríla spáchal Hitler so svojou manželkou Evou Braunovou samovraždu a nemecké vojská kapitulovali. Hitlerovým nástupcom sa stal admirál Donitz, ktorého vláda bola nútená podpísať bezpodmienečnú kapituláciu. Stalo sa tak 8. mája 1945. Tento deň je považovaný za oficiálny koniec druhej svetovej vojny v Európe.

Kapitulácia Japonska
Po skončení vojnových operácií v Európe sa úsilie vojnových spojencov sústredilo na porážku poslednej fašistickej krajiny – Japonska. V tej dobe už Američania obsadili Filipíny, vylodili sa na ostrovoch Okinawa a Iwodžima a začali tak priamy útok na japonské súostrovie. Spojili sa s Britmioslobodili Barmu. Napriek tomu, že porážka Japoncov bola iba otázkou času, japonské vojská kládli fanatický odpor. Z tohto obdobia sú známe útoky japonských pilotov zvaných kamikadze, ktorí sa so svojimi lietadlami vrhali strmhlav na americké lode, vediac, že zahynú. Američania začali pripravovať záverečný útok. V júli 1945 bola v púšti Nového Mexika úspešne vyskúšaná prvá atómová bomba. Nový americký prezident Harry S. Truman sa rozhodol novú zbraň použiť na Japoncoch. Zvrhnutím atómovej bomby na japonské mestá chcel zachrániť životy Američanov, ktorí by určite padli pri postupnom oslobodzovaní japonských ostrovov. 6. augusta zhodil americký bombardér prvú atómovú bombu na mesto Hirošima a 9. augusta na Nagasaki. Následkom bola okamžitá smrť 110 000 ľudí, tisíce zranených a zničené mestá. Kvôli smrteľnému rádioaktívnemu žiareniu ešte niekoľko desaťročí zomierali ľudia na následky bombardovania.

8. augusta 1945 vyhlásil Sovietsky zväz Japonsku vojnu a vtrhol do nimi okupovaného Mandžuska v Číne. Onedlho na to, japonský cisár Hirohito, napriek odporu fanatických dôstojníkov žiadal kapituláciu. Avšak až 2. septembra 1945 bola na palube amerického krížnika Missouri podpísaná konečná kapitulácia Japonska. Tento dátum je aj oficiálnym dátumom ukončenia druhej svetovej vojny vo svete.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/1326-kapitulacia-nemecka-a-japonska/