Čákiovci

Čákiovci

Csáky de Köröszegh

Čákiovci patrili medzi najvýznamnejšie a najrozvetvenejšie šľachtické rody v bývalom kráľovskom Uhorsku. V literatúre sa môžeme stretnúť s rôznymi podobami mena Čáki – Csáky, Csaky, Čáky, Čáki...

Čákiovci sa objavujú už v 14. storočí. Pochádzajú z obce Piliska v Satmárskej stolici. Prvý známy člen rodu je Ladislav z Pilisky, spomínaný v roku 1366. V roku 1396 získali obec Adrian a v Biharskej stolici obec Cheresing (po maďarsky Korosszeg). Názvy nových majetkov začali používať ako prídomok. Čákiovci postupne vlastnili  rozsiahle majetky v Sedmohradsku, na území dnešného Maďarska i Slovenska. Viacerí členovia rodu zastávali vysoké cirkevné úrady alebo pôsobili ako významní krajinskí hodnostári. Avšak titul sedmohradského kniežaťa sa nepodarili získať žiadnemu z nich.

Medzi najvýznamnejších členov rodu patril Štefan Čáki /1560-1605/, často označovaný ako „Veľký“. Pôsobil vo funkcii hlavného kapitána sedmohradských vojsk. Bol aj prvým z Čákiovcov, ktorí prišli na Slovensko. V roku 1603 získal Šarišský hrad aj s celým tunajším panstvom.

Erb rodu Čáki sa všeobecne zobrazuje a opisuje ako sťatá a krvácajúca hlava Tatára, resp. Turka s turbanom. Pôvodný erb obsahuje poprsie muža s fúzatou a bradatou tvárou zobrazenou v profile, s dobovým klobúkom na hlave. V 15. storočí sa zobrazuje bez štítu a poprsie už vyrastá z vavrínového venca. V 16. storočí vyrastá z koruny, poprsie je už vsadené do modrého štítu. Koruna je zlatá, odev muža červený. Nízky hnedý klobúk má zastrčené orlie pero. V 17. storočí z erbu definitívne mizne koruna spod poprsia muža a orlie pero z klobúka. Takže do konca 18. storočia sa mení len odev a čiapka podľa dobového štýlu. Krvácajúca hlava sa objavuje až v polovici 18. storočia.

V auguste roku 1636 zomrel Michal Turzo, posledný mužský potomok starej spišskej rodiny. Po vymretí Turzovcov po meči sa o ich dedičstvo uchádzali viacerí. Najoprávnenejšie nároky mala Eva Forgáčová, vnučka Alexia Turzu a Barbory Zrínskej. Jej manželom bol klužský župan Štefan Čáki /1603-1662/. Michal Turzo zanechal závet, v ktorom zanechal celý majetok vnučke Eve Forgáčovej a jej manželovi. Závet ale mohol podľa uhorských zákonov platiť len so súhlasom kráľa. A to sa nestalo. Štefan Čáki preto už v roku 1636 obsadil Spišský hrad. Spišská komora v Bratislave vyslala na Spiš vojsko. Ale Štefan odmietol hrad vydať. Michal Oroslány nechal vojensky obsadiť všetky okolité obce, čím prerušil zásobovanie hradu.

Čáki mal ale na dvore dôležitého spojenca – palatína Mikuláša Esterháziho. Ale donačnú listinu od kráľa Ferdinanda III. sa mu podarilo získať až v roku 1639. Štefan Čáki sa ale musel zaviazať, že v prípade ohrozenia príjme na hrad nemeckú posádku a do troch rokov zaplatí 85-tisíc zlatých. Dedičné právo sa vzťahovalo po jeho smrti len na mužských členov rodiny.

Štefan Čáki si priazeň u kráľa upevnil viacerými zákrokmi proti Rákociho povstaniu v rokoch 1644-1645. Na základe získaných si Čáki v roku 1651 vymohol novú donačnú listinu na Spišský hrad a jeho panstvo, ktorá potvrdila držbu hradných majetkov dedične nie len po meči, ale aj po praslici. Odvtedy si Čákiovci udržali Spišský hrad aj s jeho panstvom, až do jeho zániku. Podobne ako Turzovci aj Čákiovci považovali Spišský hrad za svoje vlastné sídlo a titul spišského župana používali pred všetkými i oveľa vyššími titulmi. Županský úrad zastávali na Spiši až do prvej svetovej vojny.

Dlhé roky spravovali a v 17. storočí získali panstvá pri hrade Tematín, v Leviciach a hrad s panstvom v Budatíne. Županské posty zastávali v Šarišskej, Spišskej, Zvolenskej a Komárňanskej stolici.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/13372-cakiovci/