Andrášiovci
Andrášiovci
Andrássy
Andrássyovci patrili k najbohatším uhorským rodom. Korene rodiny môžeme nájsť v
Sedmohradsku. Najstarším známym členom uhorského rodu Andrášiovcov je syn sedmohradského šľachtica Martina Andrášiho Peter. Zakladateľ
uhorskej vetvy rodu, Peter I. sa v roku 1578 stal kapitánom hradu Krásna Hôrka. Získal na 10 rokov hrad do svojej držby a majetky po
plešiveckých Bebekovcoch. Petrov vnuk Matej Andráši dostal tento hrad aj s panstvom do dedičného užívania. Ženbou získal aj panstvo Monok (v
Maďarsku, severozápadne od mesta Miškolc), Štítnik a Drnavu v Gemeri. Vzápätí získal aj barónsky titul (1676) a nakoniec aj jeden z
budúcich klenotov Andrášiovského panstva - Betliar (1696).
Séria protihabsburských povstaní, ktoré sa odohrávali prevažne na
území dnešného Slovenska, mohli vždy rátať s podporou Andrášiovcov. Vo viacerých bitkách dokonca velili kuruckým vojskám. Hoci česť
šľachtica považovali za výsadu, s vedomím zodpovednosti voči nasledujúcim generáciám museli urobiť viaceré ústupky a kompromisy, aby
nezničili ťažko nadobudnutý rodový majetok. Nestratili sa ani v modernej dobe. Dokázali sa presadiť ako ako vynikajúci podnikatelia pri
správe svojich majetkov. V Gemeri a na Spiši podporovali rozvoj baníctva a spracovanie železnej rudy. Pomáhali aj pri rozvoji železničnej siete
na Slovensku.
Začiatkom 18. storočia sa rodina rozdelila na betliarsku a monockú vetvu. Po II. svetovej vojne boli pozbavený svojich
rozsiahlych majetkov. Väčšina príslušníkov rodu následne opustila územie Slovenska.
Dionýz Andrássy (1835-1913)
Gróf
Dionýz Andrássy bol posledným mužským potomkom mladšej - dlholúckej vetvy Andrássyovcov, jedného z najvýznamnejších rodov bývalého
Uhorska a neskôr i rakúsko – uhorskej monarchie. Začiatkom 60. rokov 19. storočia sa mladý gróf počas viedenských štúdií zoznámil so
svojou budúcou manželkou, viedenčankou Františkou Hablawetzovou (1838-1902), meštianskeho pôvodu. Aj napriek nesúhlasu Dionýzových rodičov
grófa Juraja IV. a grófky Františky Königsegg von Aulendorf Dionýz s Františkou uzavreli 6. apríla 1866 v Pise manželstvo. Dionýz týmto
morganatickým sobášom porušil šľachtické tradície, preto bol z rodu vydedený. S manželkou sa utiahli do zahraničia, kde striedavo žili v
Mníchove a vo Viedni. Grófsky pár však veľa cestoval, často sa vracali i do Pisy.
V roku 1871 zomiera Dionýzov jediný brat Juraj
V., a o rok na to aj jeho otec. Keďže nebolo iného mužského potomka (Dionýz mal ešte dve sestry Máriu a Alžbetu), veľký fideikomisný
majetok podľa vtedajšieho uhorského práva zdedil Dionýz. Späť do Uhorska sa však už nikdy natrvalo nevrátil.
Toto obrovské
dedičstvo pravdepodobne nenarušilo pokojný osobný život manželov ani napriek tomu, že nemali potomkov. Možno práve preto sa rozhodli
pomáhať cudzím deťom, sirotám, vdovám, starým a chudobným ľuďom. Viaceré súdobé pramene dokazujú, že iniciátorkou mnohých darov bola
Františka, po jej smrti zintenzívnela Dionýzova dobročinnosť, no naďalej v mene jeho nebohej manželky. Niekoľko miliónov korún zo svojho
majetku venoval na stavbu škôl, nemocníc, sirotincov, chudobincov, múzeí... Andrássyovci boli prví v Uhorsku, ktorí začali vyplácať v roku
1898 dôchodky zamestnancom svojho veľkostatku. Ich dobročinnosť zasahovala územie dnešného Rakúska, Maďarska, no predovšetkým Slovenska.
Manželstvo Dionýza a Františky trvalo 36 rokov. Ukončila ho Františkina smrť dňa 26. októbra 1902 v Mníchove, kde aj bola dočasne
pochovaná. Grófa ovládla ľútosť a hlboký smútok. Pre svoju manželku sa rozhodol postaviť samostatnú veľkolepú hrobku, v ktorej chcel byť
tiež pochovaný po jej boku.
So stavebnými prácami sa začalo v marci v roku 1903 a hrobka bola aj s okolitým parkom postavená za
jeden a pol roka. Presne na druhé výročie úmrtia Františky sa konal tzv. veľký krásnohorský pohreb, kedy boli grófkine telesné pozostatky
prevezené z Mníchova a s veľkou slávou uložené do mauzólea. Dionýz prežil svoju manželku o 11 rokov, zomrel v roku 1913 v Palerme na
Sicílii a tiež bol pochovaný v mauzóleu.
Dyonýz Andrássy je jedným z najzaujímavejších členov svojho rodu aj vďaka svojim
umeleckým ambíciám. Jeho tvorba zostala takmer nepovšimnutá a neznáma až do dnešných dní.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta