Čákovci

Čákovci

Csák

Celé dve storočia zaujímal v Uhorsku rod Čákovcov významnú úlohu. Bez ich prítomnosti sa neudiala žiadna dôležitá udalosť na kráľovskom dvore. Čákovci pochádzali zo Zadunajska, kde zastávali významné funkcie štátnych hodnostárov, županov alebo dokonca bánov v Slavónii a v južných stoliciach dnešného Maďarska. Postupne sa ich moc presunula viac na sever. Získali významné cirkevné funkcie v Ostrihome a Komárne. Dostali sa až na považie, do mesta Trenčín, ktoré pretvorili na perlu Považia.

Demeter Čák sprevádzal uhorského kráľa Ondreja II. na križiackej výprave do Palestíny, čo si vyžadovalo nie len značnú odvahu, ale aj primerané bohatstvo. Meno Matúš Čák sa v rodine vyskytlo viackrát. Jeden z nich pomáhal Belovi IV. pri úteku do Dalmácie po porážke na rieke Slaná v roku 1241. Pre známeho Matúša Čáka Trenčianského, tzv. Pána Váhu a Tatier, východiskovú pozíciu vytvoril jeho otec, uhorský palatín Peter Čák, ktorý sa preslávil v bojoch s Kumánmi, ale aj porážkou českého kráľa Přemysla Otakara II. na Moravskom poli pri Devíne.

Matúša Čáka Trenčianskeho, Pána Váhu a Tatier pozná na Slovensku asi každý. Matúš svojimi schopnosťami získal v časoch feudálnej anarchie za vlády Ondrea III. obrovské majetky. Dokonca bol veľmi blízko k tomu, aby po vymretí Arpádovcov získal uhorskú kráľovskú korunu. Dokonca aj nový kráľ, Karol I. Róbert z Anjou musel dlhý čas rešpektovať moc a postavenie tohto oligarchu. Matúš Čák Trenčiansky neobmedzene a nezávisle vládol na majetkoch v Nitrianskej, Bratislavskej a Trenčianskej stolici až do svojej prirodzenej smrti 18. marca 1321.