Zóny pre každého študenta

Pálfiovci

Pálfiovci

Pálfy

Pálffyovci patria k najvýznamnejším šľachtickým rodom v Uhorsku. Patria k prastarej uhorskej šľachte, známej už v období 11. storočia. Predpokladá sa, že najstarším preukázaným predkom rodu bol Paul Konth (1383) a jeho syn rovnakého mena. Názov rodu Pálfi je odvodený z latinského Pauli filius - Pavlov syn, skrátene Pálfi.

Ale do popredia  sa tento rod dostal až v prvej polovici 16. storočia, na začiatku vlády Habsburgovcov. 29. agusta 1526 v bitke pri Moháči zahynul aj Lőrinc (Vavrinec) Pálffy. Jeho potomkovia sa v boji o uhorskú stranu priklonili k Habsbrgovcom, ktorým ostali verní až do zániku monarchie. Pálffyovci boli pôvodne zemianskym rodom. V 16. storočí získali titul baróna a na prelome 16. a 17. storočia grófsky titul. Koncom 19. storočia dokonca dve rodové vetvy získali právo užívať titul kniežaťa. Genealógia tohto rodu je veľmi komplikovaná, kedže sa postupne rod bohato rozvetvil.

V 18. storočí doľlo k veľkému deleniu rodového majetku. Počas prvého delenia sa v roku 1707rod rozdelil na dve veľké vetvy - staršiu, ktorej zakladateľom bol gróf Miklós József (Mikuláš Jozef) Pálffy (1657 – 1732) a mladšiu, ktorú založil Mikulášov brat János (Ján) Bernard Pálffy (1663 – 1751).

V roku 1735 prebehlo druhé delenie majetku, ktorého výsledkom bolo rozdelenie staršej vetvy na tri samostatné línie. Zakladateľom stupavskej línie bol Lipót István (Leopold Štefan) Pálffy (1716 – 1773), malackej línie Mikuláš Josef Pálffy (1710 – 1773) a tretejčervenokamenskej línie rodu bol Rudolf József Pálffy (1719 – 1768). Mená týchto troch línií sú odvodené od miest, ktoré boli ich hlavným sídlom.

Ján František Pálffy (1829-1908)

Ján František Pálffy sa narodil 19.augusta 1829 v Bratislave ako syn Františka V. Alojza Pálfyho a Natálie Pálfyovej. Natália bola od svojho manžela mladšia o tridsať rokov a spoločný syn sa im narodil, až keď mal František Alojz takmer 5O rokov. František Alojz bol cisársky a kráľovský komorník. Žil bohémskym životom a miloval hazard. Pred rodinou dával prednosť zábave, herniam, milenkám,... Tento spôsob života rodinu úplne zničil psychicky i finančne. Dlhy sa dostali do závratných výšok a majetok rodiny sa dostal pod súdny dozor.
Život mladého Ján Františka bol plný rodinných nezhôd a hádok. Ako 16-ročnému mu umrela matka a o sedem rokov neskôr mu umrel i otec. Ostala mu len o dva roky mladšia sestra Gabriela, s ktorou ale nikdy nenašli spoločnú reč. Dedičstvo, ktoré Ján František po otcovi zdedil, bolo síce rozsiahle ale značne zadĺžené. Po dlhých rokoch sa mu predsa len podarilo takmer nemožné - majetky vytiahol z dlžôb, zveľadil majetky a ešte ušetril aj dosť financií na cestovanie po Európe. Cestovanie bolo totiž popri zberateľstve jeho veľkou záľubou. Na svojich cestách obdivoval architektúru a umelecké diela, navštevoval múzea i súkromné zbierky a postupne sa z neho stával znalec s vycibreným vkusom.

Vtedajší Bojnický hrad zdedil v príšernom stave. Pôvodne dokonca uvažoval o jeho predaji. Až postupom času sa rozhodol pre prestavbu. Na jeho cestách po Európe ho zaujala gotická architektúra Francúzska a renesančná architektúra Talianska. Pravdepodobne pod ich vplyvom sa za pomoci architekta Jozefa Huberta pustil do rekonštrukčných prác. Hrad sa po prestavbe mal stať reprezentatívnym sídlom pre jeho umelecké zbierky. Celá prestavba trvala 22 rokov.

Samotný gróf sa konca prestavby nedožil. Zomrel vo veku 79 rokov. Stalo sa tak 2.júna 1908 vo Viedni. O dva dni neskôr boli jeho telesné pozostatky vlakom prevezené do Prievidze a odtiaľ kočom až na miesto jeho konečného odpočinku - na bojnický zámok.
 

Testament grófa Pálfyho

"Počas môjho dlhého života bolo príčinou mojich zahraničných ciest a tamojších dlhých pobytov nielen to, aby som uspokojil svoje umelecké cítenie, ale aj to, aby som privezením získaných diel domov pomohol našej vlasti, ktorá je chudobná na tieto predmety, zušľachtil naše umelecké cítenie a prebudil umenie. Ukladám preto mojim nástupcom, aby tieto umelecké predmety, maľby, rytiny a zlatnícke diela sprístupnili za účelom muzeálnych prehliadok znalcom a záujemcom o výtvarné umenie."
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/13381-palfiovci/