Mojmírovci 833 - 907
Mojmírovci 833 - 907
Mojmír I. (? - asi 846)
- vládca Moravského kniežatstva. Uznával zvrchovanosť Franskej ríše. V roku 833
uskutočnil anexiu susedného Nitrianského kniežatstva a vytvoril štátny útvar Veľká Morava. Za jeho vlády prenikalo k nám kresťanstvo zo
západu. Medzi ním a Východofranskou ríšou zrejme došlo ku konfliktu a tak bol v roku 846 zosadený.
Rastislav (? - 870)
-
synovec Mojmíra I.. Od roku 846 vládol v celej Veľkej Morave. Spočiatku rešpektoval Franskú ríšu, ale i tak budoval rozsiahle opevnenia v
ktorých sa neskôr bránil proti Frankom. V snahe vymaniť sa zo závislosti od Frankov pozval na Veľkú Moravu z Byzancie Konštantína a Metoda v
roku 863. Rastislav bol zradený Svätoplukom a vydaný do rúk Frankov, ktorí ho oslepili a uväznili v Bavorsku, kde aj zomrel.
Svätopluk I. (? - 894)
- synovec Rastislava. Pôvodne bol vládcom Nitrianska. Zradil Rastislava a vydal ho Frankom. Rovnako zradil aj
Bavorov, ktorý ho vyslali na Veľkú Moravu, aby potlačil povstanie, ale on sa zmocnil vlády nad celým územím. Od roku 871 vládol ako
nezávislí panovník, hoci formálne uznával zvrchovanosť Východofranskej ríše. Svoje výboje sústredil hlavne na sever a východ. Pripojil si
časť Poľska, Potisie, Panóniu, na konci svojej vlády i územie Čiech a polabských Slovanov. Úspešne odrážal útoky frankov a maďarov,
ktorý prenikali do strednej Európy.
Mojmír II. (? - asi 907)
- syn Svätopluka I.. Vládol od roku 894. Vnútorné rozbroje
medzi ním a mladším brat Svätoplukom II. podnecované Frankami, oslabili krajinu natoľko, že nedokázal čeliť útokom Maďarov pod vedením
Arpáda. Maďari sa postupne presídľovali do Podunajskej nížiny a na prelome 9. a 10. storočia úplne rozvrátili Veľkú Moravu
Svätopluk II. (? - asi 907)
- syn Svätopluka. Posledný vládca Nitrianskeho kniežatstva. Podľa správ kronikárov zahynul v boji s
Maďarmi.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta