– bol synom rímsko-nemeckého a českého panovníka Karola IV. z rodu Luxemburgovcov. Uhorským kráľom bol v rokoch 1387 až 1437. Jeho politika preferovania cudzincov a porážka Turkami pri Nikopole v roku 1396 viedlo v roku 1401 k pokusu o jeho zosadenie z trónu.
Svoju moc značne oslabil aj rozdávaním kráľovských majetkov. Nechal zvolať dva cirkevné koncily – kostnický a bazilejský. Viedol aj neúspešné boje s husitmi – až po ich porážke bol prijatý v roku 1436 za českého kráľa. O rok na to zomrel.