Jozef Tiso (1887 - 1947)

Jozef Tiso (1887 - 1947)

- narodil sa v Bytči v rodine živnostníka ako druhý zo siedmich súrodencov. Na viedenskom Pázmáneu získal doktorát z teológie, od roku 1910 bol kaplánom v Oščadnici a Rajci. Neangažoval sa v národnom hnutí, už v novembri 1918 však privítal vznik ČSR. V rokoch 1921 - 1924 bol tajomníkom nitrianskeho biskupa K. Kmeťa. Od roku 1918 bol členom Slovenskej ľudovej strany a jedným zo spolupracovníkov A. Hlinku. Bol poslancom Národného zhromaždenia (od roku 1925) a ministrom zdravotníctva (1927 - 1929).

V rokoch 1924 - 1945 pôsobil ako farár v Bánovciach nad Bebravou. Po smrti A. Hlinku v auguste 1938 sa stal vodcom Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany. Od 7. októbra 1938 bol premiérom autonómnej vlády. 13. marca 1939 rokoval s nemeckým kancelárom Adolfom Hitlerom o vytvorení Slovenského štátu, ktorý vznikol o deň neskôr, inak by slovenské územie bolo obsadené nemeckou armádou. V októbri 1939 ho zvolili za prezidenta Slovenskej republiky a od roku 1942 mu bol priznaný titul Vodca. Stal sa garantom spojenectva s nacistickým Nemeckom, zároveň sa snažil o viaceré ekonomické a vojenské požiadavky Nemcov tlmiť.  Tesne pred prechodom frontu ušiel do bavorského Altöttingu. Po zaistení americkou armádou v máji 1945 ho vydali do obnovenej Československej republiky, kde ho následne postavili pred súd. Ten 15. apríla 1947 vyniesol rozsudok - trest smrti, ktorý bol vykonaný o tri dni neskôr, 18. apríla 1947 v Justičnom paláci v Bratislave. Prezident Eduard Beneš mu milosť nakoniec neudelil. Pozostatky Jozefa Tisa boli v tajnosti pochované na Martinskom cintoríne v Bratislave. Dodnes sa vedú spory o to, či pozostatky uložené v hrobe, skutočne patria Tisovi.