Rímska republika - Spoločenstvo rovných
Spoločenstvo rovných – Rímska republika
Res republica = vec verejná
a) Magistrát – zbor úradníkov,
volení na jeden rok
- na čele stáli dvaja konzuli
b) Konzuli – najvyššia funkcia
- sudcovia, vojenskí velitelia, správcovia štátu
- volení na
jeden rok
- museli mať nad 43 rokov
c) Prétori – pomáhali v súdnych prípadoch
- telesná stráž konzulov
- museli mať nad 4O rokov
d) Kvestori
– starali sa o finančné záležitosti štátu
- starali sa o hospodárske záležitosti
- mali nad 27 rokov
e) Edilovia – mali na starosti policajný a mravnostný dozor v Ríme
- bolo ich 300
- mali nad 30 rokov
f) Cenzori – 2, volení
každých 5 rokov
- ohodnocovali majetok
- zaraďovali občanov podľa
majetku do tried
- od 25 rokov
g) Diktátori – počas vojny preberali absolútnu moc v štáte
- volení na ½ roka
- na návrh senátu ich menoval konzul
h) Senát – tvorilo ho 300 bývalých úradníkov
- najvyšší úradný zbor
- členstvo v ňom bolo doživotné
- úrady boli stále, ale aj občasné – úrad kvestora
- voľba do
úradu – podľa veku
2. Zahraničná politika:
a) stred Itálie:
- vojny s etruskými štátmi
- ich
dobytím získava Rím kontrolu nad strednou Itáliou – 396 p.n.l.
b) východ:
- boje so Samnitmi
- aj túto vojnu vyhrali
c)
sever:
- boje s Gálmi = Kelti
- 387 p.n.l. – Galovia sa dostali až do Ríma
- takmer dobyli aj Capitol
- ale Rimania ich
podplatili a oni odišli
d) juh:
- boje s Grékmi
- boje proti prístavnému mestu Tarent
- pozval si na pomoc gréckeho kráľa
Pyrhosa, ktorý prišiel aj s bojovými slonmi
- 275 p.n.l. – Rimania nakoniec porazili Tarent
- 272 p.n.l. – Rím si podmanil celú
Itáliu
3. Vnútorná politika:
- došlo k odstráneniu rozdielov medzi patricijmi a plebejcami
- ale zostali
veľké majetkové rozdiely
- Plebejci: boli neplnoprávni občania
- situáciu začali riešiť secesiou – odchod plebejcov na pahorok
Aventinus – 494 p.n.l.
- plebejci prvúsecesiu vyhrali a získali funkciu tribúni ľudu - stále dvaja, volení snemom na 1 rok
- 2.
secesia – 449 p.n.l. – ukončená
- 451 p.n.l. – odišli na Aventinus iba desiati, aby spísali obyčajové právo – najprv len na 10
tabuliach – 450 p.n.l. a predložili ich na diskusiu
- výsledok = 12 zákonov + nové funkcie
- mohli získať funkciu senátora a
cenzora
- vytvorila sa nová spoločenská skupina – Nobilita - úradnícka aristokratická vrstva
4.
Hospodárstvo:
- opieralo sa o súkromné hospodárstvo
- pestovali obilie, olivy, strukoviny
- Rím mal nedostatok obilia,
preto ho dovážali z úrodnejších oblastí, napr. Sicílie
5. Púnske vojny:
- vojny proti Kartágu
- 814
p.n.l. – založenie Kartága
- Rimania ich prezývali Púni
- začalo súperenie o pozície v Stredomorí, ktoré vyústilo do 3 vojen:
264 – 146 p.n.l.
a) 1. Púnska vojna: 264 – 241 p.n.l.:
- vzájomné súperenie o Sicíliu
- v Mesane vypuklo povstanie
proti syrakúzskemu kráľovi
- na pomoc prichádza Rím (lepší na súši) a Kartágo (lepší na mori)
- Rimania vyhrali – porazili
Kartágo ich vlastnými zbraňami
- Sicília – 1. Rímska provincia mimo územia Apeninského polostrova + Liparské ostrovy, Korzika a
Sardínia
b) 2. Púnska vojna: 218 – 201 p.n.l.
- boj o moc v Hispánii – ložiská striebra a medi
- hranica medzi Rímom
a Kartágom = rieka Ebro
- správca Hispánie – Hamitkar – chcel nové územie
- po jeho smrti sa správcom stáva Hanibal
-
zaútočil na Sagmuntum, spojenec Ríma – na pomoc neprišiel
- prešiel cez Alpy v roku 218 p.n.l. za 15 dní aj s 38 slonmi, ale obchádza
Rím
- 217 p.n.l. boli Rimania pri Trasimenskom jazere prvýkrát porazení Hanibalom
- 216 p.n.l. – bitka pri Cann
- padlo viac ako
50 tisíc vojakov
- vyhralo Kartágo, dostáva sa až k bránam Ríma, ale útok je neúspešný
- obliehanie Sicílie (bojovalo sa aj tu)
– zomiera Archimedes – okolo 204 p.n.l.
- 204 p.n.l. – Scipio Major – dostal sa ku Kartágu
- 202 p.n.l. – Scipio Major proti
Hanibalovi v bitke pri Zame Scipio vyhral
- koniec 2. púnskej vojny
- Hanibal utiekol do malej Ázie, kde spáchal samovraždu
-
Kartágo muselo platiť odškodné Rímu, stratilo oblasti v Hispánii a nesmelo viesť vojny bez súhlasu Ríma
c) 3. Púnska vojna: 149
– 146 p.n.l.
- najkratšia
- Kartágo vedie vojnu proti Numídii bez súhlasu Ríma
- Rím to využíva na útok
- na čele
Ríma stál Scipio Minor – vnuk Scipia Majora
- Kartágo dostalo trojdňové ultimátum, ale oni ho odmietli a pripravovali sa na boj –
zbrojili
- Rím zaútočil a vyhral
- boli zbúrané hradby, mesto bolo vypálené , zem poliata vápnom a prekliata
- 50tisíc
Kartágincov predaných do otroctva
- koniec Kartága a púnskych vojen
6. 168 p.n.l. – Rím získal Macedóniu po bitke pri
Pydy
- obsadili Balkán a Peloponéz
- 146 p.n.l. – obsadili Grécko
- vytvorili provinciu Achája
- 133 p.n.l. – Attallos
III. daroval Pergamon Rímu
- vytvorenie provincie Ázia
- vytvorenie Rímskej ríše – vznik impéria
- Rimania sa stali pánmi
Stredomoria
Na vrchole moci a kríza republiky
1. Plusy púnskych vojen:
- v Grécku vytvorili
provinciu Achája
- z Pergamského kráľovstva vytvorili provinciu Malá Ázia
- získali drahé kovy – zlato, striebro, meď
-
získali nové územie a otrokov
- Rím sa stal svetovou ríšou
2. Zápory púnskych vojen:
- obyvatelia
začali predávať zdevastované polia
- stávali sa z nich bezzemkovia – nemohli byť vojakmi a vykonávať námezdnú prácu, mali najhoršie
postavenie v Ríme, ale mali možnosť hlasovať, a tak svoje hlasy predávali bohatým
- z pozemkov kúpených od bezzemkov vznikali
veľkostatky – latifundie
- pracovali tam otroci ( bane, kameňolomy, remeselnícke dielne)
3. Reformy bratov
Grachovcov:
a) Tiberius Grachus:
- tribún ľudu
- zaviedol pozemkovú reformu – hovoril o pridelení pôdy všetkým,
podľa veľkosti rodiny, čím si pobúril senát a nobilitu
- bezzemkovia mali dostať pôdu od štátu
- v deň konania volieb v roku 132
p.n.l. bol zavraždený
b) Gaius Grachus:
- bol tribúnom ľudu v rokoch 123 - 121 p.n.l.
- pokračoval v pozemkovej reforme
-
obilný zákon – predaj obilia za minimálnu cenu
- získal si tým chudobu, jazde povolil vyberanie daní v provinciách, čím si ich
získal
- cudzincov si získal tým, že rozšíril občianske práva aj na nich
- ale získal si aj veľkého odporcu, a to senát
-
nakoniec spáchal samovraždu (požil jed)
- po 10 rokoch boli všetky reformy zlikvidované
4. Spartakovo povstanie: 73 –
71 p.n.l.
- v meste Capua sa nachádzala Batiatova gladiátorská škola
Þo útek z nej sa pokúsilo 200 otrokov, no ušlo len
73
- hlavný vodca – Spartakus z Trácie bol z kráľovského rodu, odmietol slúžiť Rímu, a tak sa dostal do otroctva
- odišli na
Vezuv, kde ich obkľúčila armáda, ale podarilo sa im ujsť – odzbrojili časť armády
- určili si troch vodcov – Spartakus, Grixtus,
Eunomaius
- jedni (aj Spartakus) chceli na sever k Alpám a tak prekročili hranice Rímskej ríše
- dostali sa až do Gálie, ale armáda
ich vytlačila späť
- zvyšní velitelia chceli ostať v Itálii a zaútočiť na Rím
- v roku 72 p.n.l. pri Mutine utrpeli porážku,
vrátili sa na Apeninský polostrov, dostali sa až do Brutejského zálivu, odkiaľ sa chceli dostať na Sicíliu
- dohodli sa s pirátmi na
preprave, ale zradili ich
- prichádza sem Crasus, ale podarilo sa im dostať do prístavu Brundesy
- opäť prichádza Crasus, v poslednej
bitke padol aj Spartakus
- toto najväčšie povstanie otrokov v staroveku podlomilo základy otrokárskeho zriadenia
- predchádzali mu
povstania na Sicílii: 142 – 138 p.n.l.
104 – 101 p.n.l.
- výsledok
- cesta Via Apia medzi Rímom a Capuou bola lemovaná ukrižovanými otrokmi - až 6000
6. Občianske vojny:
- v
Ríme vznikli protichodné zoskupenia
a) optimáti:
- na ich čele bol Sula
najbohatší a najlepší príslušníci nobility
-
mali oporu v senáte
b) populári:
- tribúni ľudu
- pracovali v prospech ľudu
- ich oporou bol tribunál – ľudové
zhromaždenie
- na čele stál Gaius Marius, ktorý bol 5x po sebe zvolený za konzula
- uskutočnil vojenskú reformu a vytvoril
žoldniersku armádu
1. občianska vojna: 88 – 82 p.n.l.
- išlo so spor Ríma s pontským kráľom Mittridalom
- vypukla vojna v
Malej Ázii
- v Ríme vypukol spor o to, kto bude veliť armáde
- nakoniec vyhral Sula, čo využíva Marius a zmocňuje sa vlády v
Ríme
- Sula vyhral vojnu a vracia sa do Ríma
- v roku 86 p.n.l. zomiera Marius
- Sula vyháňa jeho prívržencov, vyhlásil sa za
diktátora na neobmedzený čas – 82 p.n.l.
- diktatúra posilnila moc rodovej aristokracie
- senát bol rozšírený z 300 na 6OO
členov
- obmedzil právomoci tribúnov ľudu
- vypisujú sa proskripcie – zoznamy nepohodlných
- v roku 79 p.n.l. Sula odstúpil
- základom jeho moci bolo vojsko
7. Rímsky triumvirát:
- spojenie troch mužov, medzi ktorými je vzájomná
dohoda na získanie moci
a) 1. trimvirát: 60 p.n.l.
- Pompeius:
- Sulov vojvodca, bojoval proti Mauriusovi
- výborný
veliteľ
- potlačil povstanie v Hispánii
- v roku 52 p.n.l. sa stal konzulom, čím porušil kolegialitu a tak sa dostal do sporu s
Caesarom
- Crasus:
- potlačil Spartakovo povstanie
- vďaka proskripciam získal veľké majetky
- Gaius Julius Caesar:
-
pochádzal z aristokratickej rodiny
- popularitu si získal obnovou kultu Gaia Maria
- pre proskripciu bol nútený ujsť do Malej Ázie
- bol schopný vojvodca, diplomat a politik
- v rokoch 59 – 56 p.n.l. potlačil povstanie Gálov
- veliteľ Gálov – Vercingerorix
- v 70-tych rokoch p.n.l. opäť boje s Mithriadom - v roku 74 p.n.l. porazený Pompeiom
- v 60.-tych rokoch speje Rím k vnútorným
zmenám
- dochádza k vytvoreniu triumvirátu
- v roku 56 p.n.l. sa všetci traja stretli v meste Lucca, aby sa dohodli o ďalšom postupe
- rozdelili si územie:
-
Caesar – Gália
- Pompeius a Crasus mali ustrážiť situáciu v Ríme
- po ukončení funkcií: Crasus – Sýria
Pompeius – Hispánia
- ale po ukončení funkcie Pompeius ostáva v Ríme a
do Hispánie poslal len svojho zástupcu
- Crassus ide do Sýrie, kde bojuje s Partmi
- v roku 53 p.n.l. zomiera v meste Karrh
- v roku
52 p.n.l. bol Pompeius zvolený za konzula, ale bez Caesara a tak hovoríme o ukončení triumvirátu
- Pompeius spolupracoval so senátom a
získava si spojencov u optimátov proti Caesarovi
- dochádza k 2. občianskej vojne: 49 – 45 p.n.l.
- 49 p.n.l. prekročil Caesar
Rubikon – hranica predalpskej Gálie a Itálie
- tiahne na Rím
- Pompeius sa stiahol do Grécka
- v roku 48 p.n.l. pri mestečku
Farsalé bol Pompeius porazený a uniká do Egypta, kde žiada o pomoc Ptolemaja
- aleten ho dal zabiť, lebo sa obával Caesara
- keď sem
prišiel Caesar, nechal Ptolemaja za to, že si dovolil popraviť rímskeho konzula popraviť
- na trón dosadil Kleopatru VII. a Pompeia nechal
pochovať v Ríme – diplomatický ťah
- do roku 45 p.n.l. sa Caesarovi podarilo potlačiť vzbury v Hispánii
- Caesar sa stáva
samovládcom
- udelil si titul samovládcu a začal uskutočňovať reformy
- podporoval kolonizáciu, bezplatný prídel obilia,
rozširoval občianske práva aj pre cudzincov
- chcel získať titul kráľa kráľov
- 15. marca 44 p.n.l. bol Caesar pri vstupe do
senátu asi 60 senátormi dobodaný na smrť
- zaviedol juliánsky kalendár, ktorý u nás platil až do roku 1578 n.l.
b) 2.
trimvirát: 43 p.n.l.
- po smrti Caesara vznikli dve zoskupenia:
senátne zoskupenie
Caesarovo zoskupenie
- v roku 43 p.n.l. vznikol 2. trimvirát:
- vytvoril nové zákony, vrátili sa k Sulovým proskripciám
- Caesarovi vrahovia boli
postavení mimo zákon, ale neboli potrestaní
- najvýznamnejšia proskripčná osoba – Cicero – zavraždený
- triumvirát tvorili:
- Lepidus – bol Caesarovým veliteľom jazdy
- spravoval provincie v severnej Afrike
- Antonius –
veliteľ Caesarovej pechoty
- spravoval východné provincie
- Gaius Octavius – Caesarov synovec a jeho
adoptívny syn – „dedič Ríma“
- ich prvou úlohou bolo poraziť republikánov, ktorí zhromažďovali vojsko v Grécku
- v bitke pri
meste Filipi boli porazení
- Lepidus odchádza z politického života, medzi zvyšnými dvoma začínajú konflikty
- Antonius sa spája s
Kleopatrou VII., Octavius si uvedomuje, že ich môže poraziť už len vojensky, preto zaútočil na Egypt
- 31 p.n.l. námorná bitka, pri myse
Aktion ich Octavius porazil, Kleopatra a Antonius sa vrátili do Alexandrie, kde spáchali samovraždu
- v roku 30 p.n.l. – Egypt sa stáva
rímskou provinciou
- Octavius sa stáva vládcom Ríma
- v roku 27 p.n.l. Octavius neočakávane zložil všetky mimoriadne funkcie, ktoré
získal
- o niekoľko dní mu senát udelil titul Augustus – vznešený (vzdelaný)
- Octavius sa stáva 1. rímskym cisárom
-
začína obdobie ranného cisárstva
Zones.sk – Zóny pre každého študenta