"Storočie pary" - Veľká Británia - dielňa sveta

"Storočie pary" - Veľká Británia - dielňa sveta

Svet, v ktorom dnes žijeme, s továrňami a obrovskými mestami, sa zrodil pred menej ako 300 rokmi vo Veľkej Británii a neskôr sa rozšíril aj do ostatných častí Európy a do Spojených štátov. Obdobie veľkých zmien, ktoré navždy pozmenili život ľudí a metódy práce, možno datovať približne od roku 1760. Priemyselná revolúcia, ktorá sa začala v textilnom priemysle už v 18. storočí vo Veľkej Británii, umožnila práve tejto krajine stať sa počas panovania kráľovnej Viktórie v rokoch 1837 - 1901 „dielňou sveta“. Vďaka svojej výhodnej polohe, rozsahu kolónií, prírodnému bohatstvu a politickému systému ovládla Veľká Británia takmer na pol storočia svetový obchod s priemyselnými výrobkami a stala sa najbohatšou európskou krajinou. Toto obdobie anglických dejín sa často nazýva podľa kráľovnej Viktórii – viktoriánskym obdobím.

Začiatok 19. storočia bol obdobím výrazných zmien na politickej mape Európy. Pád Španielska (1808), Portugalska (1807), Svätej ríše rímskej (1806), ale aj porážka francúzskeho cisárstva mali vplyv na rast britského impéria. Po Viedenskom kongrese Británia získala územia Cejlónu, Malty, osady Kapsko a Helgoland, Trinidad. Británia sa vzdáva kontinentálnej politiky, do ktorej výraznejšie nezasahuje, orientuje sa viac na koloniálnu politiku. To umožnilo, aby sa krajina stala svetovou mocnosťou, ktorá ovládala ¼ svetovej populácie a 1/5 z celkovej rozlohy súše.

Rozvoj priemyselnej výroby už v 18. storočí spôsobil vo Veľkej Británii veľké zmeny. Prvé stroje umožňujúce hromadnú výrobu textilných látok boli vyrobené už v polovici 18. storočia. Vďaka zvýšeniu svojich ziskov mohli obchodníci investovať peniaze do tovární, nakupovať nové stroje a najímať robotníkov. Vo Veľkej Británii nastal problém s nedostatkom dreva už v 18. storočí. Lesy sa tu relatívne rýchlo vytratili. Preto sa kládol veľký význam hľadaniu alternatívnych spôsobov tavenia železa, a to viedlo k uhliu. Povrchové zásoby uhlia boli veľmi rýchlo vyčerpané. Pre ďalšie uhlie sa muselo teda viac do hĺbky. Priaznivý surovinový zdroj v strednom Anglicku, kde sa popri železnej rude nachádzalo i čierne uhlie, umožnil na sklonku 18. storočia vybudovať rozsiahlu sieť železiarní. Veľká Británia potom vyše storočia dominovala vo výrobe železa a ocele. V tomto období bolo založených veľa uhoľných baní a železiarní, v ktorých sa spracúvali nerastné suroviny určené na výrobu strojov. Postupne sa aj v iných priemyselných odvetviach začali zavádzať stroje. Nižšie náklady na hromadne vyrábaný tovar, umožnil aby sa predával veľmi lacno doma i v zahraničí.

Silné britské hospodárstvo si čoraz nástojčivejšie vynucovalo, aby štát odstránil pretrvávajúce prekážky rozvoja. To sa prvýkrát prejavilo v zápasoch o nový spôsob obchodovania so zahraničím. Ešte aj počas priemyselnej revolúcie sa dovoz a vývoz tovarov riadil tradičnými zásadami protekcionizmu: štát udeľoval veľké clá na dovoz, aby chránil domácu výrobu.

Pretvornik valut - Britanski funt

Myšlienka, že slobodné obchodovanie môže priniesť lepšie výsledky, sa začala ujímať už v dvadsiatych rokoch. Roku 1846 vyvrcholila táto myšlienka bojom proti tzv. obilným zákonom – opatreniam, ktoré zakazovali dovoz lacnejšieho obilia zo zahraničia. Záujem o zrušenie obilných zákonov mali predovšetkým mestské vrstvy. Na čele tohto boja stáli whigovia (dnešná Liberálna strana). Voľný dovoz obilia sa nakoniec uzákonil.

Víťazstvo slobodného, žiadnymi clami neobmedzovaného obchodovania dovŕšili ďalšie opatrenia: uvoľnenie obchodu s cukrom, zrušenie zákazu vývozu strojov, odstránenie ciel na suroviny a polotovary. V Británii zvíťazili zásady slobodného obchodu.

Tieto zmeny spôsobili, že sa celé rodiny sťahovali z vidieka do miest za vidinou pracovných príležitostí. Len počet obyvateľov Londýna sa od začiatku 19. storočia z 1 milióna zvýšil na 6,7 milióna. Robotníci z továrni žili v malých, terasovite postavených domčekoch, ktoré vyrástli hlavne v okolí tovární a baní. Muži, ženy a deti pracovali 6 dní do týždňa denne 12 hodín. Na jednej strane boli platy robotníkov veľmi nízke, na druhej strane sa z majiteľov tovární stali veľkí boháči. Nevyhnutnosť zabezpečiť dopravu tovaru a pracovných síl medzi jednotlivými mestami Británie viedla k rozvoju železníc a vodných kanálov.

Novým javom bolo spojenie vedy a techniky v mnohých odvetviach ľudskej činnosti. Obrovský dopyt po železe v strojárstve, stavebníctve a doprave spôsobil veľké zmeny v hutníctve a v chémii. Objavy anglického technika Henryho Bessemera a hutníka Sidney Thomasa umožnili výrobu kvalitnej ocele, ktorá sa stala najžiadanejším materiálom 19. storočia.

Objavy v chémii umožnili rozvoj textilnej výroby, výroby farbív a nových syntetických materiálov (celuloid, umelé hnojivá, pneumatiky, petrolej, výbušniny). Nové obrábacie stroje (sústruhy, frézy, vŕtačky) a kováčske náradie (parný buchar, hydraulický lis) urýchlili vývoj strojného inžinierstva a štandardizácia zvýšila použiteľnosť jeho výrobkov. Stroje určovali vyspelosť priemyselnej výroby. V stavebníctve sa presadili nové materiáli – liatina, oceľ a sklo. Objav železobetónu umožnil nebývalý rozvoj dopravy, lebo sa využíval pri stavbe železničných a cestných mostov – viaduktov a tunelov. Železničná sieť bola v Anglicku do konca 19. storočia dobudovaná takmer do dnešnej podoby. Cestná sieť sa začala rozširovať a skvalitňovať asfaltovaním a dláždením.

Pozície Británie v hospodárskom vývoji sveta sa odrazili na usporiadaní prvej medzinárodnej výstavy v roku 1851. Výstava priemyselných výrobkov z celého sveta prilákala asi 6 miliónov návštevníkov. Bola umiestnená v Krištáľovom paláci, impozantnej stavbe, na ktorej architekt ukázal možnosti rýchlej výstavby budov z prefabrikovaných kovových a sklenených dielcov.
V druhej polovici 19. storočia sa stali hospodársky a tým aj politicky silné štáty, ktoré mali rozvinutý priemysel a kolónie. Roku 1870 produkovala Veľká Británia 32% svetovej priemyselnej produkcie, USA 23%, Nemecko 13% a Francúzsko 10%. Veľká Británia bola aj najväčšou koloniálnou mocnosťou. Rozsiahle územia obsadilo Rusko, Francúzsko a staré koloniálne mocnosti ako Španielsko, Portugalsko a Holandsko. Koncom 19. storočia bolo britské prvenstvo veľmi rýchle prekonané väčšími zdrojmi a dynamikou zjednoteného Nemecka.

V roku 1859 vyšli dve veľmi zaujímavé knihy od anglických autorov ktoré si svet zapamätal. Dielo o vzniku druhov Charlesa Darwina je jednou z hŕstky kníh, ktoré znamenali revolúciu v spôsobe ľudského chápania vlastného druhu. Darwinová teória spočívala v tom, že všetky druhy sa menia v iné druhy a že všetky pochádzajú z jedného prapredka, ktorý žil veľmi dávno. Darwin tiež vymyslel mechanizmus, ktorým tieto evolučné zmeny prebiehali. Týmto mechanizmom bol podľa neho prirodzený výber, ten sa neskôr nazýval prežitie najsilnejšieho. V roku 1859 vyšlo tiež dielo Johna Stuarta Milla nazvané o slobode. Mill bol vášnivým hľadačom pravdy, ktorá verí, že sloboda myslenia a sloboda prejavu sú pre toto hľadanie životne dôležité. Vo svojom diele poníma slobodu o mnoho širšie ako bolo v tej dobe zvykom. Zaslúžil sa o nový medzník v liberálnom myslení, pretože mal záujem chrániť slobodu menšín ktoré si prajú žiť ináč než väčšina spoluobčanov. Dá sa preto povedať, že jeho dielo je o ochrane slobody menšín.
 

Cholera

Cholera, ktorá prišla do Európy začiatkom 30-tych rokov 19. storočia z Východu a do 40-tych rokov a potom aj neskôr spôsobila viaceré epidémie, zvýraznila úbohý stav hygieny a verejného zdravotníctva v rastúcich mestách a veľkomestách priemyselnej Európy. Táto choroba prenášaná sa rozmáhala tam, kde ľudia používali obecné zariadenia a poukazovala na potrebu čistej vody a adekvátnych nádrží. Ďalšie choroby ako napríklad týfus, boli výsledkom znečistenia dodávok vody splaškami. Choroby nerešpektovali členenie spoločnosti a na ich potlačenie bolo potrebné vynaložiť veľa úsilia pri zlepšovaní dodávok vody, kanalizačných systémov a bývania. V Británii vznikli v 40-tych rokoch 19. storočia výbory pre zdravotníctvo a v roku 1848 funkcia úradného lekára. Ešte v 60-tych rokoch 19. storočia londýnska kanalizácia ústila rovno do Temže, a tak mala rieka zlú povesť pre jej vplyv na zdravie obyvateľstva.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/13442-storocie-pary-velka-britania-dielna-sveta/