3. 28. a 30. október 1918. Priebeh udalostí a ich zhodnotenie
3. 28. a 30. október 1918. Priebeh udalostí a ich zhodnotenie
V noci z 27. na 28. októbra 1918 vyhlásil minister
zahraničných vecí gróf J. Andráši kapituláciu Rakúsko-Uhorska a oznámil, že prijíma návrh prezidenta USA W. Wilsona
o vzniku národných štátov. Správa rýchlo prenikla do Prahy. Národný výbor prevzal politickú moc v krajine. Do svojho užšieho vedenia
pribral aj zástupcu Slovákov Vavra Šrobára, ktorý bol práve v Prahe. Československá národný výbor vyhlásil 28. októbra vznik
samostatného česko-slovenského štátu.
Matúš Dula, ktorý nič nevedel o udalostiach v Prahe, zvolal na 30. október
1918 schôdzku slovenskej politickej reprezentácie do Turčianskeho Sv. Martina. (ešte predtým vystúpil na sneme F: JURIGA
a rozlúčil sa s Uhorskom, hovoril v mene SNR, ktorá ešte neexistovala a prihlásil sa k princípu federalizmu a opieral sa o manifest
Karola, kde sa hovorí o vnútroštátnej reorganizácii správy a federalizácii Predlitavska). Ústredným programovým bodom bolo oficiálne
konštituovanie Slovenskej národnej rady, voľba jej výkonného výboru a diskusia o ďalšej ceste slovenského národa. Na prezenčnú
listinu sa podpísalo 106 účastníkov. Objavili sa tu tri rôzne koncepty: Samuela Zocha, kaplána Bamborského a Jurigov návrh. Na záver
prijali návrh evanjelického duchovného v Modre SAMUELA ZOCHA na Deklaráciu slovenského národa, ktorá sa stala historickým štátotvorným
dokumentom. Konečnú štylistiku deklarácie ovplyvnil odkaz delegácie pražského Národného výboru, ktorá odišla na rokovania s čs.
zahraničným odbojom do Ženeve. Českí politici odporúčali vydať všeobecné vyhlásenie o spoločnom štáte a nezdôrazňovať samosprávu
Slovenska, tá sa mala riešiť neskôr.
30. októbra 1918 sa konalo oficiálne zasadnutie výboru SNS. Rozhodlo sa
o založení Slovenskej národnej rady a v jej mene prijala Deklaráciu. SNR sa stala jedinou oprávnenou reprezentantkou slovenského národa
a prevzala všetku moc na Slovensku. Pod tlakom nejasných pomerov a v snahe zdôrazniť česko-slovenskú orientáciu prvý bod Deklarácie
hovorí, že „slovenský národ je čiastka rečovo i kultúrno-historicky jednotného československého národa“. Druhý bod deklarácie
žiadal pre československý národ „neobmedzené samourčovacie právo na základe úplnej neodvislosti“. Tretí bod Deklarácie požadoval
„okamžité uzavretie pokoja (mieru) a síce na všetkých kresťanských zásadách.“ Originál deklarácie sa nepodarilo nájsť. MILAN
HODŽA hneď po jej schválení vypustil tú časť, ktorá žiadala pre Slovákov osobitné zastúpenie na mierovej konferencii a vsunul do nej
odvolanie na Andrášiho nótu z 27. októbra 1918.
Deklaráciou slovenská politická reprezentácia vyjadrila rozhodnutie
Slovákov rozísť sa s Uhorskom a vytvoriť samostatný štát s Čechmi. Vôľu slovenského národa vzala na vedomie aj mierová
konferencia v Paríži. Delegácia SNR, vedená Ivanom Dérerom odcestovala do Prahy a Československému národnému výboru odovzdala
Deklaráciu ako symbol prihlásenia Slovákov do Československej republiky.
Udalosťami v Prahe a v Turčianskom Sv. Martine sa
začala spoločná púť dvoch stredoeurópskych slovanských národov v Československej republike. Pre ďalší vývoj oboch národov bolo
mimoriadne dôležité stretnutie delegátov zahraničného a domáceho odboja v Ženeve 28. a 31. októbra 1918. Obe delegácie si vymenili
informácie o výsledkoch svojho pôsobenia, zhodli sa na štátoprávnej, čiže na republikánskej forme budúceho štátu i na tom, že prvým
prezidentom ČSR bude T. G. MASARYK. Hovorili aj o obsadení niektorých kresiel vo vláde. Dohodli a, že Slováci budú mať 4 kreslá vo vláde.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta