4. Politické postavenie Slovenska a Slovákov v rokoch 1918 – 1920

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: babuska
Typ práce: Referát
Dátum: 12.05.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 599 slov
Počet zobrazení: 3 432
Tlačení: 208
Uložení: 202

4. Politické postavenie Slovenska a Slovákov v rokoch 1918 – 1920

Zvýšená aktivita slovenskej politickej reprezentácie sa prejavila až pod vplyvom udalostí  v zahraničí na jar 1918. Na prvomájových oslavách sa zišli v Liptovskom Mikuláši robotníci a prívrženci  sociálnodemokratickej strany. Prijali rezolúciu, v ktorej sa prihlásili k myšlienke spoločného štátu s Čechov a Slovákov a nastolil požiadavku ukončiť vojnu  a uznať právo všetkých národov na sebaurčenie. Hlavným rečníkom a tvorcom rezolúcie bol Vavro Šrobár.

Predseda SNS Matúš Dula zvolal na 24. máj 1918 dôvernú schôdzku  vedenia do Turčianskeho svätého Martina. Prijali dokument, že SNS stojí na stanovisku bezpodmienečného samourčovacieho práva slovenského národa. A. HLINKA: „Tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nevydarilo, musíme sa rozísť. Sme za česko-slovenský štát...“ 30. októbra 1918 bola založená Slovenská národná rada a  účastní deklaračného zhromaždenia v Martine zvolili jej 20 členov. Účastníci v mene SNR prijali Deklaráciu slovenského národa. SNR sa stala jedinou oprávnenou reprezentantkou slovenského národa a vyslovila sa za spoločný štát s Čechmi. Jej postavenie však nerešpektoval pražský Národný výbor.

31. októbra 1918 zasadal v Martine výkonný výbor SNR. Prerokoval návrh českého právnika F. Pantůčku o budúcom postavení Slovenska v rámci čs. štátu. Výkonný výbor sa vyslovil v tom zmysle, že po prekonaní prechodného obdobia, ktoré má trvať najviac 10 rokov, vyrieši sa štátoprávny vzťah dohodou medzi zástupcami Česka a Slovenska.

Po skončení historického martinského zhromaždenia sa väčšina jeho účastníkov rozišla do svojich domovov, aby obyvateľstvu vysvetľovali situáciu v novovzniknutom štáte. Po celom Slovensku vznikali miestne národné výbory a  rady. Viaceré z nich si vytvorili aj ozbrojené oddiely – národné gardy. Ich úlohou bolo dozerať na poriadok., zabrániť rabovaniu a iným protiprávnym akciám. Miestne národné výbory a rady existovali iba dva mesiace. Zrušené boli v januári 1919.

4. novembra 1918 odcestovala z Prahy na Slovensko z poverenia Čs. národného výboru skupina politikov známa pod názvom „skalická vláda“ . Sprevádzal ju oddiel četníkov, domobrancov a rota slovenských vojakov. Politici V. ŠROBÁR, P. BLAHO, A. ŠTEFÁNEK, I. DÉRER, Š. JANŠÁK. Ich úlohou bolo uspokojiť pomery v krajine a s pomocou ozbrojených zložiek začleniť Slovensko do novej štátnej správy. Dočasná vláda pod vedením Šrobára prišla 6.11.1918 do Skalice a na slávnostnom zhromaždení oboznámila obyvateľov so vznikom ČSR a so svojimi úlohami. Členovia dočasnej vlády sa však museli o niekoľko dní vrátiť do Prahy, kde sa práve pripravovali dôležité celoštátne udalosti.

Do prvej čs. vlády boli navrhnutí dvaja Slováci: V. ŠROBÁR viedol ministerstvo verejného zdravotníctva a telesnej výchovy a M.R. ŠTEFÁNIK , ktorý bol ešte v zahraničí, bol vymenovaný za ministra vojny. Súčasťou Revolučného Národného zhromaždenia (RZV) sa stal aj 41-členný Klub slovenských poslancov. V KSP boli aj niektorí významní Česi, ktorí už pred vojnou spolupracovali so slovenskou politickou reprezentáciou, napr. E. BENEŠ, A. MASARYKOVÁ, A.KOLÍSEK. V marci 1919 sa počet slovenských poslancov rozšíril na 54, v RNZ teda zasadalo 269 poslancov.

10. decembra 1918 RNZ prijalo zákon o mimoriadnych opatreniach na Slovensku, na ktorého tvorbe sa podieľali aj slovenskí poslanci. Podľa tohto zákona vzniklo Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska, ktoré viedol V. Šrobár.  Minister Šrobár so 14 referentmi a ich poradcami pricestoval 12.12. 1918 z Prahy do Žiliny, pretože Bratislava bola ešte obsadená maďarskou vládou.

Žilina sa stala na dva mesiace (do 4.2.1919) sídlom celoslovenského administratívneho orgánu. Úlohou ministerstva bolo preberať na slovenskom území politickú  moc a zabezpečiť prechod života na mierové podmienky.  Za svoju činnosť sa Šrobár nezodpovedal žiadnej inštitúcii na Slovensku, iba čs. vláde. Získal také rozsiahle právomoci, akými nedisponoval ani jeden minister čs. vlády.
Na území Slovenska mu patrila zákonodarná i výkonná moc. V jednom z prvých nariadení zrušil Slovenskú národnú radu a miestne národné rady a výbory.
Ministerstvo vytváralo na Slovensku novú organizáciu správnych inštitúcií, obsadzovalo miesta županov, úradníkov, budovalo sieť súdnictva, poslovenčovalo školstvo. Riešilo aj otázky súvisiace so zaradením cirkví, ktoré patrili medzi významné ideologicko-politické organizácie. 4.2. 1919 sa Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska presťahovalo do Bratislavy, hlavného mesta Slovenska.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska #Poslanci v narodnej rady

Dejiny Slovenska 20. storočie (Vypracované otázky na skúšku)

Diskusia: 4. Politické postavenie Slovenska a Slovákov v rokoch 1918 – 1920

Pridať nový komentár


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.027 s.
Zavrieť reklamu