6. Malá Dohoda, vznik, cieľ, dejiny
6. Malá Dohoda, vznik, cieľ, dejiny
Nové štáty sa orientovali na tie veľmoci, ktoré vyšli víťazne z prvej svetovej
vojny. Na obranu svojich záujmov sa snažili združiť do viacerých regionálnych zoskupení (Malá dohoda, Balkánska a Pobaltská
dohoda). Z týchto zoskupení mala význam Malá dohoda.
23. apríla 1921 podpísala ČSR spojeneckú zmluvu s Rumunskom.
Nadväzovala na dohodu o obrannom spolku ČSR a Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktorá bola namierená proti maďarskému
revizionizmu a reštaurácii Habsburgovcov. Tá bola podpísaná 14. augusta 1920. Bola to dohoda o vzájomnej pomoci v prípade
nevyprovokovaného útoku zo strany Maďarska. Tajná vojenská konvencia stanovila, že v prípade útoku jedného zo zmluvných partnerov na
Maďarsko zachová druhý priateľskú neutralitu. Trojpakt zavŕšila 17. júna 1921 rumunsko-juhoslovanská zmluva. Malá dohoda sa vytvorila
v súlade s francúzskymi záujmami v strednej Európe. Zabezpečovala status quo, daný mierovými zmluvami. Malá dohoda bola diplomatickým
konštruktom francúzskeho ministerstva zahraničných vecí, najmä proti Maďarsku. Rakúsko a Poľsko napriek snahe ČSR členstvo v Malej
dohode odmietli.
MALÁ DOHODA - pokus o regionálny blok alebo vojensko-politická aliancia Rumunska, Juhoslávie
a Československa. Spojenectvo im malo pomôcť účinne sa brániť proti hrozbe revizionistických štátov, od ktorých sa odtrhli (bola
namierená proti maďarskému revizionizmu a reštaurácii Habsburgovcov) a hrozbe zo strany Nemecka. Už vo februári 1919 tri vlády spoločne
reagovali na množstvo memoránd a máp, ktoré na podporu dvojích nárokov predkladala na mierovej konferencii maďarská delegácia. Na mierovej
konferencii v Paríži tieto štáty zaujali rovnaké stanovisko vďaka slovenskému diplomatovi Š. Osuskému. Na maďarskú požiadavku
zachovať celistvosť Uhorska odpovedali spoločným Memorandom 25.2.1920. Maďarská tlač nazvala tento krok posmešne „Malá dohoda“ ako
napodobňovanie Dohody v strednej Európe.
Spojenectvo Československa s Kráľovstvom SHS a Rumunskom sa mohlo oprieť
o predvojnové kultúrne, hospodárske a záujmové väzby. Vznikli najmä v rámci monarchie, boli to väzby česko-slovinské ktoré
sa pestovali vo Viedni. Svoju úlohu zohrala aj Masarykova spomienka na verejnú podporu tzv. srbsko-chorvátskych velezradcov. Existovala aj
politická spolupráca medzi uhorskými Slovákmi, Srbmi a Rumunmi. Boli medzi nimi aj politici činní v medzivojnovom období ako Milan
Hodža, Alexander Vaida-Voevod a Iuliu Maniu. K ďalším prvkom patrila aj expanzia českého kapitálu do juhovýchodnej Európy. M.R.
Štefánik počas prvej svetovej vojne vyhľadával kontakty so srbskými a rumunskými politikmi. Koncom februára 1918 vypracoval koncepciu
silného bloku týchto troch štátov, ktorý sa mal hospodársky a politicky oprieť o Dohodu, najmä o Taliansko, Francúzsko, čo by mu
umožnilo spolupracovať so silným slovanským Poľskom a eliminovať maďarské nebezpečenstvo a a nemecký imperializmus.
Oficiálnymi základmi Malej dohody sa stali takmer rovnaké dvojstranné zmluvy medzi všetkými troma štátmi. Podpisovali sa
v priebehu rokov 191-1921. Malá dohoda nechcela byť len obranným spojenectvom. Usilovala sa vytvoriť aj základy užšej hospodárskej
spolupráce. Práve tá sa však ukázala, ako veľmi problematická, vzhľadom na priveľmi rozdielne podmienky účastníckych štátov. Vo
februári 1932bol podpísaný Organizačný pakt Malej dohody. Na návrh E. Beneša sa reorganizovala podľa vzoru Spoločnosti národov (Rada,
Sekretariát). Malá dohoda sa mala pretvoriť na združenie suverénnych štátov, ktoré by prakticky navonok tvorili jednotnú veľmoc. Bola
dohodnutá koordinácia zahraničnej politiky Stálou radou Malej dohody a zmena dvojstranných zmlúv na trojstranné. V ďalšej fáze malo
dôjsť k zjednoteniu armád a prehĺbeniu hospodárskej spolupráce.
Zoči voči vzrastajúcej hrozbe fašizmu sa ukázal ako
nedostačujúci aj politický základ obranného spoločenstva. 1935 po príchode premiéra M. Stojadinoviča sa Juhoslávia začala od Malej
dohody odkláňať. Toto smerovanie podporovalo Taliansko a Nemecko. Balkánske štáty Malej dohody dali nakoniec prednosť inej ceste na
zaistenie svojej bezpečnosti a uzavreli zmluvy so svojimi možnými súpermi. To Malú dohodu oslabilo. Beneš sa neúspešne pokúsil
o vytvorenie jednotného malodohodového paktu, namiereného proti akémukoľvek nepriateľovi, nielen Maďarsku. Po odvolaní rumunského ministra
zahraničných vecí N. Titulesca v 1936 stratila Malá dohoda pevnejšiu oporu aj v Rumunsku. Pre obmedzenú platnosť sa na ňu nemohla oprieť
ČSR v krízovom roku 1938 a po Mníchove sa definitívne rozpadla. Po revízii hraníc v prospech Maďarska v rokoch 1938 – 1941 došlo
k zblíženiu SR, Rumunska a Chorvátska, v čom videlo Maďarsko oživenie Malej dohody.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta