8. Vývin štátnych hraníc prvej ČSR
8. Vývin štátnych hraníc prvej ČSR
8. januára 1919 – mierová konferencia v Paríži – aj ČSR uznaná za vojnu
vedúci štát. Porazené štáty nemali rovnocenné delegácie. ČSR vznikla ako nový štátny útvar a nie nástupnícky štát (nástupnícky
štát = právne a historicky nadväzuje na nejaký štátny útvar, len Maďarsko a Rakúsko). Hranice ČSR a Nemecka dohodnuté 28. jún 1919 vo
Versailes, platné až dodnes. Oslabené Nemecko bolo nútené uznať ČSR. V Česku žilo asi 30milióny Nemcov, ktorí nechceli patriť do
ČSR. Boli vytvorené 4 samosprávne územné celky – Sudetenland, Südmähren – obava pred čechizáciou Nemcov a úpadkom priemyslu, pretože
tieto nemecké oblasti boli najviac rozvinuté.
Hranice ČSR a Rakúska – mierová zmluva s Rakúskom bola
podpísaná 10. septembra 1919 v Saint Germain. Rakúsko muselo uznať ČSR a bolo zakázané spojenie Rakúska a Nemecka. Sporné územia
pripadli ČSR. Napriek tomu ostáva istá slovenská menšina v Rakúsku (osídlenie od VM). V Korutánsku a Kransku sa na základe plebiscitu
rozhodlo, že chcú patriť do Rakúska. ČSR a iné víťazné štáty podpísali zmluvu, že ČSR má chrániť národnostné menšiny na svojom
území, pod ochranou OSN. Táto zmluva bola vtelená aj do ústavy ČSR 1920.
Hranice ČSR a Maďarska – mierová
zmluva s Maďarskom bola podpísaná 4. júna 1920 v Trianone. Bola uzatvorená neskôr, pretože Maďarsko sa zmietalo vo vnútorných
nepokojoch. M. Hodža a a maďarský minister obrany A. Barth sa dohodli o provizórnej demarkačnej línii nevýhodnej pre Slovensko. Táto
dohoda bola nahradená Vianočnou demarkačnou líniou. Na rozkaz z Paríža bola v mene Dohody Maďarsku odovzdaná nóta, ktorá stanovila
demarkačnú líniu medzi Slovenskom a Maďarskom a maďarské vojská sa museli stiahnuť z územia Slovenska. V marci 1919 bola určená
nová Foschova línia – mala byť vytvorená neutrálna zóna pozdĺž demarkačnej čiary, celé územie sa malo posunúť na juh (zóna mala
zasahovať asi 50 km do hĺbky maďarského územia). Čs. armáda začala obsadzovať ďalšie územia na juhu (demarkačnú líniu určenú
dohodovým vojenským velením), ale neúspešne.
V Maďarsku vyhlásili mobilizáciu, Károly abdikoval a vytvorila sa
Maďarská republika rád. Maďari považovali slovenské územie za súčasť Maďarska (triedna argumentácia – nový štát,
diktatúra proletariátu, národnostné predsudky sa rúcajú). V máji 1919 vtrhli maďarské komunistické vojská na Slovensko, porušili
demarkačnú líniu a v Prešove bola vyhlásená Slovenská republika rád – v júni 1919, na čele český robotník Janoušek (poštátnenie
priemyselných podnikov, prichádzal maďarský proletariát → miliónové škody). Maďarská červená armáda obsadila východné Slovensko a
prenasledovala uvedomelých Slovákov. 5. jún 1919 rozkaz z Paríža, že ako sa maďarské vojská nestiahnu, tak dôjde k vojenskému zásahu.
Prebiehali rokovania v Bratislave a bola stanovená demarkačná línia (späť k vianočnej demarkačnej línii), maďarské vojská sa
z územia Slovenska stiahli a Slovenská republika rád zanikla.
Maďarská komunistická vláda sa nechcela zúčastniť na
mierovej konferencii. K pádu komunizmu v Maďarsku prispela rumunská vláda, ktorá obsadila Maďarsko a bola obnovená monarchia na
ktorej čelo bol dosadený admirál Horthy (legitimizmus, Karol II. do Maďarska, ale všetko bolo len hrané). V januári 1920 sa situácia
stabilizovala a maďarská delegácia na čele s Aponiym sa zúčastnila na mierovej konferencii v Paríži. V delegácii bol aj Tökoly.
Maďraská delegácia vystupovala proti triešteniu Uhorska a tvrdila, že príslušníci slovanského obyvateľstva v Karpatskej kotline sú na
nižšej kultúrnej úrovni. Čs. delegáciu zastupoval Beneš a Osuský, ktorý sa spájal s predstaviteľmi Srbov, Chorvátov a Slovincov
(zárodky Malej dohody). Čs. delegácia protiargumentovala životaschopnosťou slovanského obyvateľstva, vytvoriť si vlastné štáty, Uhorsko
nedodržiavalo občianske a ľudské práva. Maďarská delegácia na oficiálnej úrovni neuspela. Ale boli aj neoficiálne rokovania medzi
Francúzskom a Maďarskom, kde už Francúzi neboli tak nepriateľskí voči Maďarom. 4. júna 1920 bola podpísaná mierová zmluva, ktorá sa
stala príčinou nespokojnosti Maďarska, ktoré sa začína usilovať o revíziu a stávajú sa silným spojencom Nemecka. Hranice v Trianone
sa tvorili na základe: národnostný faktor (koľko Slovákov na území Maďarska a naopak), geografický/prírodný argument (rieka Dunaj,
Ipeľ), ekonomický/dopravný argument.
Hranice ČSR a Poľska – Poľsko aj ČSR boli dva nové štátne útvary.
ČSR trvala najmä na historickom princípe, a aj na etnickom princípe. V decembri 1918 poľské vojská obsadili Kysuce (etnický princíp)
rokovania vlád. Poľsko navrhlo plebiscit a robili agitáciu na Kysuciach, Orave a Spiši (mestá dané do zálohu). Poliaci argumentovali
náboženskými zárukami, došlo ale aj k násilným zrážkam medzi obyvateľstvom. Poľsko a dostalo aj do konfliktu so ZSSR. ČSR odmietla
transfer zbraní pre poľskú armádu. Maďarsko vyhlásilo, že môže poslať armádu na pomoc Poliakom zblíženie Poľska a Maďarska
a odcudzenie Poľska a ČSR.
Spojenecká rada v Paríži sa dohodla so zástupcami Poľska a ČSR , že medzinárodná komisia vytýči
hranice (nie plebiscit). V júni 1920 boli vyhlásené hranice, s ktorými boli obe strany nespokojné. ČSR získala veľkú časť Tešínska
(etnicky väčšina Poliakov), Poliaci dostali severnú Oravu a Spiš (Slováci v Poľsku). Tieto hranice boli s rôznymi korektúrami platné až
do 1938. V roku 1938 dostali Poliaci Javorinu a časť Kysúc. Na prepade Poľska sa zúčastnila aj slovenská armáda. Bol prijatý zákon
o inkorporácii územia k Slovensku (šlo o sporné územia) – odmietli pripojiť Zakopané a ďalšie územia severné hranice Slovenska
zostal nezmenené.
Podkarpatská Rus – o tom, že chcú patriť do ČSR (s autonómiou) rozhodli zástupcovia Rusínov v USA, nie
obyvatelia Rusi. Podkarpatská Rus bola dôležitá pre ČSR strategicky, pretože spájala ČSR s Rumunskom.
Južná hranica – Viedenská
arbitráž (otázka č.17)
1939 Mníchovská dohoda sa priamo dotkla hraníc ČSR, Devína Petržalka boli pričlenené k Nemecku (väčšina
nemeckého obyvateľstva).
1947 – Jarovce, Rusovce, Čunovo pripojené k ČSR z maďarského územia (väčšina chorvátskeho
obyvateľstva)
Zones.sk – Zóny pre každého študenta