10. Náboženské pomery v prvej ČSR
10. Náboženské pomery v prvej ČSR
Národnostná pestrosť v ČSR od počiatku vyžadovala veľmi obozretné štátne vedenie.
Katolícke náboženstvo mohlo byť šťastným spojivom, lebo patrila k nemu väčšina obyvateľstva republiky. Svätá Stolica prvá uznala novú
Československú republiku a poslala tam svojho nuncia Micaru. Situácia v Čechách bola iná ako na Slovensku. U západných susedov už pred l.
svetovou vojnou veľká časť národa zvlažnela vo viere a presiakla materializmom. Dôkazom toho bolo strhnutie mariánskej sochy na
Staromestskom námestí 3. novembra 1918.
Štátne vedenie bolo tiež naladené proticirkevne a protikatolícky. Prvý prezident
republiky Tomáš Garyk Masaryk vyhlásil: „Řím musí byt souzen a odsouzen“. Významnou osobnosťou na poli cirkevnom bol arcibiskup
František Kordáč. Slovenský národ so svojim duchovenstvom hoci v Uhorsku prešiel obdobím liberalizmu, pri prevrate nezakolísal vo viere a vo
vernosti ku katolíckej cirkvi. Podľa výsledkov sčítania obyvateľstva v 1921 na Slovensku sa k rímskokatolíckej cirkvi prihlásilo 71%
obyvateľov, k evanjelickej 12,8%, v južných okresoch bolo 4,8% kalvínov, prevažne vo východoslovenských okresoch bolo 6,5% obyvateľov
gréckokatolíckeho vierovyznania a na celom území Slovenska 4,5% židovského vierovyznania. Zvyšok tvorilo necelé jedno percento obyvateľov
bez vyznania a príslušníkov Československej cirkvi, ktorá vznikla po prevrate. Na Slovensku vzniká na ochranu cirkevných a národných práv
Slovenská Ľudová strana pod vedením Andreja Hlinku. Pre usporiadanie cirkevných pomerov na Slovensku malo veľký význam obsadenie
biskupských stolcov ľuďmi, ktorým štátny režim z národného stanoviska nemohol nič vyčítať. Roku 1920 Svätá Stolica vymenovala prvých
slovenských biskupov: Mariána Blahu pre Banskú Bystricu, Dr. Karola Kmeťku pre Nitru a Jána Vojtaššáka pre Spiš. Slovenská časť
ostrihomského arcibiskupstva dostala apoštolského administrátora Dr. Pavla Jantauscha.
Apoštolským administrátorom v uprázdnenom
rožňavskom biskupstve sa stal biskup Jozef Čársky, ktorý potom prešiel za administrátora do Košíc. O úprave vzťahu štátu a cirkví
rokovala vláda, parlament a iné inštitúcie. Značná časť českých poslancov presadzovala prijatie zákona o odluke cirkvi od štátu.
Touto požiadavku, ktorú obsahovala už Washingtonská deklarácia, sa mal oslabiť vplyv cirkví v ČSR. Klub slovenských poslancov spolu so
zástupcami ďalších politických strán tento návrh odmietol a návrh tak neprešiel dokonečného znenia Ústavy ČSR. Aj v ďalšom období
pokračovala proticirkevná politika štátu. V roku 1925 vláda vydala takzvaný Malý školský zákon, ktorý veľmi poškodzoval katolícku
cirkev v oblasti školstva. V dôsledku týchto krokov vlády a ďalej po úradnej oslave Jána Husa, Svätá Stolica prerušila diplomatické styky
s republikou. K obratu dochádza v roku 1928, kedy bola uzavretá dohoda „Modus vivendi“ medzi Československom a Vatikánom, ktorá obsahovala
okrem ohraničenia diecéz aj iné dôležité body. Hierarchia katolíckej cirkvi touto zmluvou získala istotu, že sa nepodarí v ČSR
presadiť zákon o odluke cirkvi od štátu. D•ležitosť zmluvy spočívala však predovšetkým v tom, že sa zmluvné strany dohodli na
nevyhnutnosti prispôsobiť hranice cirkevných diecéz česko-slovenským štátnym hraniciam, čím sa mal vylúčiť zatiaľ stále pôsobiaci
vplyv maďarskej katolíckej hierarchie na Slovensko. Okrem toho mala byť zmluva východiskom riešenia majetkovoprávnych problémov cirkvi.
Tieto nábožensko-spoločenské pomery ovplyvnili vo veľkej miere aj cirkevný vývoj gréckokatolíkov na území novovytvorenej
Československej republiky. Po jej vzniku ostala väčšina farnosti na Zemplíne pod správou mukačevskej eparchie. Nová štátna hranica
Československa ďalej spôsobuje, že 21 farností pripadlo Maďarsku a spolu s dvoma farnosťami mukačevského biskupstva vytvorili v roku 1932
samostatný apoštolský exarchát so sídlom v Miškolci a jeho vedením poverila biskupa Antona Pappa, ktorý sa pre svoje maďarské zmýšľanie
musel zrieknuť mukačevského biskupstva a odísť do Maďarska. Na novom Slovensku sa okrem farností prešovského biskupstva nachádzalo tiež 76
farností mukačevského a 4 farností hajdudorožského biskupstva. Všetky spravoval mukačevský biskup so sídlom v Užhorode. Za nových
pomerov prešovské biskupstvo spravoval spočiatku kanonik Mikuláš Russnák (1918-1922) ako generálny vikár. Po ňom sa ujíma vedenia
eparchie križevacký biskup Dr. Dionýz Njarady, ktorému Svätá Stolica v roku 1922 zverila správu prešovského biskupstva.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta