11. Hospodárske pomery v prvej ČSR so zreteľom na postavenie Slovenska
11. Hospodárske pomery v prvej ČSR so zreteľom na postavenie Slovenska
Nástupnícke štáty sa oddelili hranicami, ktoré sa
stali colnými prekážkami pri vzájomnej výmene tovarov a surovín. Česko-slovensko patrilo medzi priemyselne najvyspelejšie oblasti
monarchie, ale nemalo dostatok kúpyschopného obyvateľstva. Zaradilo sa medzi štáty, ktoré boli nútené predávať svoje vlastné do
zahraničia, čo spôsobovalo značnú závislosť od vývoja medzinárodnej ekonomiky. Slovenské hospodárstvo s po vzniku spoločného štátu
dostalo do mimoriadne silného konkurenčného prostredia. Vyspelejšie hospodárstvo českých krajín stratilo podstatnú časť svojich
predchádzajúcich spotrebiteľov, preto sa snažilo umiestniť svoje výrobky na Slovensku. Prirodzenou snahou hospodárskych a politických
skupín bolo aby rôznymi zákonnými opatreniami obmedzili vznik ďalších priemyselných podnikov vyrábajúcich rovnaký sortiment, aký
produkovali ich závody. Slovenské hospodárstvo oslabili i následky bojov, ktoré na jeho území prebiehali v čase, keď iné národy už
prežívali obdobie povojnovej obnovy. Tieto momenty súviseli so zlou situáciou európskeho hospodárstva po vojne a sťažovali prestavbu
slovenskej ekonomiky a jej zaradenie do celoštátneho aj celosvetového hospodárskeho systému.
Hospodárstvo Slovenska
prešlo v medzivojnovom období niekoľkými etapami. Prvú z nich „vstupnú“ tvorili roky 1918-1920. Jej charakteristickou črtou
bolo, že štát regulačnými zásahmi a prijatými zákonmi usmerňoval vývoj hospodárstva, čo bolo výhodné pre ekonomicky slabšieho
partnera, čiže slovenské hospodárstvo. Predstavitelia štátu považovali za nevyhnutné v prvom rade zabezpečiť svoje colné územie
a zriadiť štátnu menu. Jedným z prvých ekonomických opatrení bola menová rozluka s monarchiou. Na projekte mal zásluhy minister
financií Alois Rašín. Vo februári a marci 1919 staré bankovky okolkovali (počet sa znížil o 30%) a v apríli 1949 sa zaviedla v ČSR
nová česko-slovenská mena. NZ prijalo zákon o pozemkovej reforme (záborový zákon č. 215 z apríla 1919), podľa ktorého s mala
rozdeliť pôda medzi väčšie množstvo obyvateľstva z vidieka. Pre slovenskú ekonomiku boli významné aj zákony o štátnej podpore
elektrifikácie a o výstavbe železničných tratí, prijaté 1919. Ich včasné uskutočnenie mohlo vytvoriť predpoklady na modernizáciu
podnikania, pritiahnuť zahraničných investorov a prispieť k zvýšeniu životnej úrovne obyvateľstva. Zdĺhavé uskutočňovanie týchto
zákonov bolo spôsobené neprekonateľnými finančnými, technickými a administratívnymi prekážkami.
Roky 1921-1929
tvorili ďalšiu etapu vo vývoji slovenského hospodárstva. Štátne orgány ustúpili v riadení hospodárskej politiky do úzadia.
Nastalo obdobie tzv. liberalistického princípu voľnej súťaže. Podniky i celé odvetvia väčšmi zápasili o dodávky surovín,
o objednávky štátu a možnosť predaja výrobkov do zahraničia. Pri zadávaní týchto objednávok sa opäť prejavil vplyv politických
a významných osobností. Na Slovensku v tomto období zaniklo 167 priemyselných závodov. Tlač túto situáciu komentovala ako
„odbúravanie slovenského priemyslu“, ale v skutočnosti išlo o premenu celého hospodárstva a jeho prispôsobenie novým podmienkam.
Najviac sa to prejavilo na Strednom Slovensku, kde zanikli podniky ťažkého priemyslu. Vznikli tzv. hladové doliny. Robotníci zo
zaniknutých tovární sa vracali do dedín, kde tiež nenašli prácu. Vzrástla vlna vysťahovalcov, ktorí hľadali prácu v zahraničí.
Kvalifikovaní robotníci pravidelne odchádzali na tzv. sezónne práce. Hospodársky rast na Slovensku (1924-1929) sa prejavoval iba veľmi
pomaly, aj to iba v niektorých oblastiach. Vznikli nové závody (cukrovary vo Vlkovciach a Nitre, závod na opravu vagónov v Poprade, firma
Baťa založila kožiarsky závod v Nových Zámkoch). Oživenie hospodárstva súviselo so zlepšenými možnosťami vývozu do zahraničia.
V rokoch 1930 – 1934 sa začala prejavovať svetová hospodárska kríza (už od 1928). Ako prvé pocítilo krízu
poľnohospodárstvo a textilné odvetvie. Ceny poľnohospodárskych produktov klesli, vidiecke obyvateľstvo sa zadlžovalo. Zbedačenie viedlo
k vzburám proti hladu – vyvrcholením bol boj roľníkov na Horehroní, najmä Polomke v novembri 1932 a v marci 1935 na východom
Slovensku. Štátna moc vzbury brutálne potlačila → väčšina voličov na Slovensku podporila opozičné protivládne strany. Kríza sa
prejavila aj v priemysle, živnostiach a peňažníctve. Závod zastavili alebo prerušili výrobu. Zvýšil sa počet nezamestnaných
a parlament obmedzil vyplácanie podpory v nezamestnanosti. Na Slovensku vyvrcholila kríza počtom 300 000 nezamestnaných. Ani pre mladú
inteligenciu sa nevytvárali nové miesta. Bol prijatý tzv. ašpiračný zákon, podľa ktorého mladí skončení maturanti a vysokoškoláci sa
mohli zamestnať iba s podmienkou, že tri mesiace po skončení školy robili zadarmo. Podnikatelia to využili a zamestnávali stále vždy
nových zamestnancov natri mesiace.
Štátne a samosprávne orgány si uvedomili, že liberalistické princípy pri riadení
hospodárstva sú nevyhovujúce. Začali sa uprednostňovať štátne zásahy do riadenia hospodárstva. Osvojili si aj názory
o nevyhnutnosti dlhodobých ekonomických plánov. Na Slovensku a začína uplatňovať na prelome 20.a 30. rokov nový národohospodársky smer
– regionalizmus. Jeho cieľom bolo povzniesť najzaostalejšie oblasti aj pomocou štátnych finančných prostriedkov. Musel sa urobiť
dôsledný hospodársky prieskum celého územia a na základe jeho výsledkov sa navrhlo konkrétne riešenie problémov v jednotlivých
oblastiach. Vznikol Národohospodársky ústav Slovenska (NÁRUS) ako koordinačné centrum týchto plánov. Do činnosti regionalistov sa
zapájali aj politické strany, ale aj odborníci, študenti. Regionalisti pôsobili napr. pri formovaní a posudzovaní návrhov hospodárskych
zákonov. Vypracovali celoslovenský hospodársky plán.
Oživenie slovenského hospodárstva prichádzalo pomaly. Zamestnanosť vzrástla až
v rokoch 1936-1937. Pod hrozbou napadnutia ČSR fašistickým Nemeckom sa zvýšil strategicko-vojenský význam Slovenska. Generálny štáb
česko-slovenskej armády mal záujem na výstavbe ciest a železníc, na výrobe zbraní a vzniku ďalších závodov potrebných pre výzbroj
armády. Rozvoj priemyslu a elektrifikácia vyvolali rozšírenie výroby v stavebníctve. Hospodársky rozmach pribrzdil až rast
medzinárodného i vnútroštátneho politického napätia v roku 1938.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta