27. Proces obnovenia ČSR v roku 1945
27. Proces obnovenia ČSR v roku 1945
Na obnovení ČSR pracovala časť českej a slovenskej emigrácie , ktorá v roku 1939 vytvorila Čs. národný výbor. Ten sa v roku 1940 premenil na dočasnú vládu so sídlom v Londýne, ktorej typickým znakom bol čechoslovakizmus. Táto vláda bola uznaná vládou ZSSR a Veľkej Británie a neskôr ďalšími víťaznými mocnosťami. Hlavné slovo pri smerovaní budúceho štátu malo vedenie KSČ so sídlom v Moskve. Z jeho iniciatívy sa uskutočnili moskovské rokovania.
V marci 1945, keď sa na Slovensku ešte bojovalo, zišli sa v Moskve predstavitelia českých exilových politických strán, E. BENEŠ a SNR, aby sa dohodli na podobe budúceho česko-slovenského štátu. Rokovaniam udávali tón komunisti, ktorí sa otvorene opierali o autoritu ZSSR. Zabezpečili si kľúčové ministerstvá a tretinu poslaneckých mandátov v budúcom parlamente. Rokovania prebiehali 22. – 29. marca 1945 a ukázali nepripravenosť nekomunistických strán voči KSČ. Ich výsledkom bola dohoda o personálnom zložení novej vlády a o vládnom programe. Predstavitelia SNR – ŠROBÁR, URSÍNY, HUSÁK, STYK, ŠOLTÉSZ, NOVOMESKÝ, FERJENČÍK priniesli návrh rovnocenného postavenia Slovenska v obnovenej ČSR, no táto otázka sa odsunula na povojnové obdobie. Delegácia žiadala, aby nová vláda vyhlásila rovnoprávnosť slovenského národa, uznala SNR za slovenskú vládu a parlament, zabezpečila výlučné kompetencie povereníctiev v rezortoch vnútra, školstva, zásobovania, zdravotníctva, priemyslu, pôdohospodárstva, verejných prác, sociálnej starostlivosti a pravosúdia. V armáde mali vzniknúť samostatné slovenské jednotky. Slovensko a malo dočasne stať samostatnou hospodárskou, colnou a menovou jednotkou. Českí plotici vrátane Beneša síce navonok uznali svojbytný slovenský národ, princíp rovný s rovným a SNR ako nositeľku zákonodarnej a výkonnej moci na Slovensku, o jej definitívnych kompetenciách sa malo rozhodnúť až po vojne.
Výsledky moskovských rokovaní boli vyhlásené v Košiciach 5. apríla 1945 ako Košický vládny program. Program vyjadril podporu Červenej armáde, zakázal obnovu pravicových strán, na Slovensku HSĽS a všetkých strán, ktoré sa s ňou v roku 1938 zlúčili. Zakázané boli všetky organizácie a spolky, ktoré predstavovali oporu režimu Slovenskej republiky. Prevažná časť nemeckej a maďarskej menšiny bola určená na vysídlenie. Ohlásilo sa vytvorenie mimoriadnych retribučných súdov, ktoré mali súdiť previnilcov za ich činnosť 1938-1945. Vláda sa zaviazala uskutočniť pozemkovú reformu a poštátnenie kľúčových odvetví priemyslu. Program nechal otvorenú otázku slovenskej štátnosti. SNR bola dočasne uznaná za nositeľku zákonodarnej a výkonnej moci na Slovensku. Začiatkom apríla 1945 prezident Tiso a vláda emigrovali do Rakúska. 3. apríla do Košíc pricestoval Beneš a vymenoval novú vládu, ktorá 5. apríla vyhlásila Košický vládny program. Bol to základný dokument politického usporiadania ČSR v prvých povojnových rokoch. Do oslobodenej Bratislavy sa presunula z Košíc SNR, prezident aj vláda. Tu ich zastihla správa o ukončení vojny.
ČSR sa neobnovila v pôvodných predmníchovských hraniciach. Územia okupované Nemeckom a Maďarskom sa opäť stali súčasťou štátu, no najvýchodnejšia časť – Podkarpatská Rus pripadla ZSSR. Severná Orava a Spiš, obývané slovenskou menšinou a opäť stali súčasťou Poľska. Slovensko si rozšírilo bratislavské predmostie na pravom brehu Dunaja tromi obcami: Jarovce, Rusovce a Čunovo. Novú štátnu hranicu s Maďarskom potvrdila v roku 1946 mierová konferencia v Paríži.
ČSR navonok spolupracovala s demokratickým Západom i so ZSSR. V skutočnosti sa však väzby s Východom posilňovali a so Západom uvoľňovali. Ešte v roku 1945 bola podpísaná tajná zmluva medzi ČSR a ZSSR o ťažbe uránovej rudy v Česku, ktorá Sovietom umožnila kontrolu nad bohatými náleziskami tejto strategickej suroviny. Na nátlak Stalina bola ČSR v roku 1947 nútená odrieknuť americký Marshallov plán hospodárskej pomoci vojnou zničeným európskym krajinám. Spojenectvo so ZSSR nutné ústupky tejto veľmoci sa zdôvodňovali jeho podielom na oslobodení krajiny. Najmä komunisti vyzdvihovali toto spojenectvo ako naplnenie staršej myšlienky slovanskej vzájomnosti.
ČSR sa prihlásila k systému tzv. ľudovej demokracie, ktorý bol formou prechodu k socializmu. Opäť sa budovala ako centralistický štát a asymetrickým modelom.