32. Jesenná politická kríza na Slovensku v roku 1947

32. Jesenná politická kríza na Slovensku v roku 1947

V lete 1947 proti DS zorganizovala komunistami ovládaná bezpečnosť rozsiahlu provokáciu. Využila kontakty niektorých mladých ľudí s ľudáckou emigráciou a využívala  metódy, ktoré sa potom rozvinuli v päťdesiatych rokoch, mučenie, falošné svedectvá. Vykonštruovala spojenie medzi slovenskými emigrantmi, vedených K. Sidorom a F. Ďurčanským, a vedúcim činiteľom DS. Poľa tohto scenára predstavitelia DS v spojení  s emigrantmi chceli vytvoriť samostatný slovenský štát. Ich plány sa mali uskutočniť pri vypuknutí novej svetovej vojny, ktorá sa očakávala v súvislosti so zhoršením vzťahov medzi tvoriacim sa sovietskym a západným blokom. Komunisti servírovali pomocou bezuzdnej demagógie  obyvateľom svoje výmysly, medzi ktorými nechýbala ani príprava atentátu na Beneša.

V septembri 1947 ohromila verejnosť správa, že na Slovensku bolo odhalené „protištátne sprisahanie“. Na Slovensku začala politická kríza. Bezpečnosť zaistila vyše 700 osôb. Do väzenia sa dostali dvaja generálny tajomníci DS JÁN KEMPNÝ a MILOŠ BUGÁR, ohrození boli predseda J. LETTRICH a podpredseda vlády za DS J. URSÍNY. Komunisti porovnávali rozsah sprisahania a akciami henleinovcov v Česku v roku 1938 a žiadali úplný zákaz DS alebo aspoň jej zásadnú očistu a zmenu politiky. Vynútenými výpoveďami rozširovala bezpečnosť cieľavedome sprisahanie až do kabinetov slovenských členov vlády v Prahe a do cirkevných kruhov. Na takto oslabovanú stranu potom útočili komunistami manipulované masové protestné akcie odborov a roľníckych organizácií.

Neúroda roku 1947 prehĺbila zásobovacie ťažkosti, komunisti z toho obviňovali povereníctva riadené demokratmi a žiadali nastoliť radikálny poriadok. Navrhli tzv. milionársku dávku, z ktorej sa mali hradiť zvýšené ceny roľníkom. Odbory žiadali zreorganizovať zbor povereníkov, tvrdé postihy čiernych obchodníkov, poriadok do zásobovania. Partizáni k tomu pridávali požiadavky na ďalšie preverovanie štátnych zamestnancov v armáde, na „očistu“ verejného života, nahradiť ozajstných či domnelých kolaborantov odbojármi.

Demokratická strana  v pléne SNR i v pražskom parlamente verejne upozorňovala na teror,  na provokácie a mučenie väzňov, na porušovanie zákonnosti. Lavínu však nedokázala zastaviť.

Tlak proti DS vyvrcholil na jeseň 1947. Otvoreným útokom proti Demokratickej strane v Zbore povereníkov bolo zvolanie zjazdu závodných a zamestnaneckých rád, organizácie združujúcej zamestnancov z rôznych podnikov. Akcia bola vopred dohodnutá v Predsedníctve ÚV KSS. Zjazd sa konal 30. októbra 1947 v Bratislave. Do Bratislavy pricestoval aj K. GOTTWALD. Delegáti na ňom žiadali odstúpenie zboru povereníkov a vytvorenie nového, očisteného. Demisiou komunistov sa Zbor povereníkov stal nefunkčný. Vznikla politická kríza. Rokovania o zostavení nového zboru viedol Gottwald, ktorý presadzoval tvrdý kurz voči DS. Komunisti stupňovali nátlak, organizovali manifestačné zhromaždenia v podnikoch, hrozili generálnym štrajkom. Hoci demisiu podala menšina povereníkov na čele s predsedom G. Husákom, DS musela ustúpiť pred otvoreným nátlakom. Stratila tri povereníctva z predchádzajúcich deviatich a v dvoch bola nútená vymeniť povereníkov. Bol to nielen násilný zvrat výsledku volieb, ale pre komunistickú  stranu generálna skúška na neskorší štátny prevrat vo februári 1948. Ukázalo sa, že komunisti vedia obratne využívať mimoparlamentný nátlak a zmobilizovať „ulicu“, aby dosiahli svoj cieľ.