Francúzska revolúcia 1789 – 1799

 

Francúzska revolúcia 1789 – 1799

„Liberté, égalité, fraternité“ „Sloboda, rovnosť, bratstvo“
 
1774 – na trón nastupuje Ľudovít XVI.  – vládne absolutisticky
Mária Antoinetta – fr.kráľovná, manželka Ľudovíta XVI., dcéra rak-uh. panovníčky Márie Terézie
 
Príčiny:
1.  ekonomické:
-  vyčerpanosť kráľovskej pokladnice – fin. kríza=štátny bankrot
®  prepychový život kráľ. dvora
®  časté vojny (aj účasť na vojne amer. osadníkov za nezávislosť)
2.  hospodárske:
-  1788 – neúroda - po mimoriadne chladnej zime nestalo veľké sucho, obyvateľstvo hladuje
3.  spoločenské:
-  nespokojnosť obyvateľstva – dane platil iba 3. stav

Spoločnosť vo Francúzsku:
3 stavy:
1. šľachta  nemuseli platiť dane – privilegované stavy
2. duchovenstvo
3. najpočetnejší – meštianstvo (roľníci, sedliaci, poddaní...)
 
Tretí stav sa búri aj preto, že ich je najviac. Bolo pravidlo čo 1 stav, to 1 hlas. Meštianstvo žiada, aby boli hlasy rozdeľované podľa počtu.
 
5.5.1789 – Ľudovít XVI. zvoláva po 175 rokoch generálne stavy – naposledy zvolané Ľudovítom XIII. V 1614
 
17.5.1789 – zástupcovia 3. stavu sa vyhlásili za jediného zástupcu národa – Národné zhromaždenie (heslo: Sloboda, rovnosť, bratstvo)
Ciele Národného zhromaždenia:
-  obmedziť kráľovskú moc
-  zaviesť nové a spravodlivé zákony
-  zabezpečiť občiansku rovnosť a občianske slobody
NZ požadovalo aj prijatie ústavy – premenovanie sa na Ústavodarné zhromaždenie – vyhlásili, že sa nerozídu dovtedy, kým nebude prijatá ústava
 
Začiatok revolúcie:
 
14.7.1789 -  útok na Bastillu (št.väznica;symbol absolutistickej moci a všetkého zlého v štáte)
 
Fázy revolúcie:
- 14.7.1789 – sept. 1791
Ústavodarné národné zhromaždenie
Končí prijatím ústavy

- 1791 – 1792
Zákonodarné národné zhromaždenie
Končí vyhlásením republiky

- 1792 – 1795
Konvent – jakobínsky teror – termidorská éra

- 1795 – 1799
Direktórium – po nástup Napoleona

1.fáza  14.7.1789 – sept. 1791
 
Bastilla
26.8.1789 – Deklarácia práv človeka a občana
®  ľudia sú od narodenia slobodní
- právo na osobnú slobodu
®  sloboda prejavu, náb. vyznania, mysle
- ľudia sú si rovní
®  rovnosť pred zákonom = zrušenie stavov
- právo na bezpečnosť
- prezumpcia neviny
- nedotknuteľnosť majetku
 
1791 – neúspešný pokus kráľa s rodinou o útek – kráľ uväznený
13.9.1791 – prijatá ústava
Francúzsko = konštitučná monarchia
Panovník  - na čele + výkonná moc a právo vetovať (schvaľovať zákony)
Zákonodarná moc – Zákonodarné zhromaždenie
 
2.fáza 1791 – 1792
Ústavodarné zhromaždenie premenované na Zákonodarné zhromaždenie
2 krídla: 
- umiernení monarchisti (monarchia)
- radikálni jakobíni (v kostole sv. Jakuba) – chceli republiku
·  umiernení – girondisti
·  radikálni – montagnardi
Na základe volieb vznikol konvent:
- nastolenie teroru, vláda jakobínov
- zosadený kráľ a vyhlásená republika(sept. 1792)
 
3.fáza 1792 – 1795
Zahraničná politika – formuje sa protifrancúzska koalícia – Holandsko, Prusko, Rakúsko
Franc. – 1792 – vojna s Rak. – spočiatku neúspech, ale v bitke pri Valmy porazilo koalíciu
Kráľ odsúdený na trest smrti za vlastizradu – 1793 – popravený, v 1793  aj M.Antoinetta
 
Jakobínsky teror
Proti vnútorným nepriateľom – Revolučný tribunál
Sept. 1793 – prijatý zákon o podozrivých (podozriví – všetci príbuzní emigrantov a všetci úradníci, kt. boli prepustení)
Namiesto ústavy – dočasná revolučná diktatúra
Vznikol Výbor pre verejné blaho – úloha: zabezpečiť obranu a poriadok v štáte
- stelesnenie teroru, vláda gilotíny
  na čele Maximilián Robespiere :
-  mal diktátorské právomoci
-  vrchol teroru jún 1794
-  úspech v armáde – víťazstvo nad vojskami protifrancúzskej koalície
odpor voči Robespierovi sa stupňoval a vyvrcholil 27.7.1794 (9.termidor) ; Robespiere popravený
po jeho smrti termidorská éra
- do čela späť umiernení jakobíni (girondisti)
- povolilo sa slobodné podnikanie a voľný trh
- uvoľnenie v hospodárstve
 
22.8.1795 prijatá(ďalšia) ústava
Obsah:   spojenie ľudských a občianskych práv a povinností
Zaviedol sa volebný cenzus (voliť od určitej veľkosti majetku)

4. fáza 1795 – 1799 
konvent po poprave Robespiera tvoril novú vládu = vláda 5členného direktória - to malo výkonnú moc, zákonodarnú moc mal 2 komorový parlament: 1. komora : rada starších
   2. komora : rada 500
 
Celkové obdobie : hospodársky stabilné
Franc. armáde sa podarilo zožať úspechy v Belgicku, Holandsku, vo Franc. uzavrelo mier s Pruskom a Španielskom
- v týchto bojoch sa vyznamenal korzický veliteľ Napoleon Bonaparte 
- vnútro politiky : situácia nebola najlepšia, republika bola naďalej zadĺžená, direktórium už nevládalo riešiť tieto problémy, preto požiadali o pomoc Napoleona
v novembri 1799 prichádza Napoleon do Paríža, uskutočňuje štátny prevrat, čím a končí Francúzska revolúcia
- zavádza novú vládu = vláda konzulátu

 

Francúzska buržoázna revolúcia alebo Veľká francúzska revolúcia bola revolúcia, ktorá prebehla vo Francúzsku v rokoch 1789 - 1799 s cieľom odstrániť absolutistickú moc Bourbonovcov (kráľa Ľudovíta XVI.).

Príčiny a ciele revolúcie

Hlavnou príčinou revolúcie bola sociálna, hospodárska a politická kríza Francúzska v 18. storočí a najmä:

• absolutizmus(vrchol dosiahol za vlády Ľudovíta XIV. - „kráľ Slnko“),
• nespokojnosť s nákladným životom kráľovského dvora vo Versailles- prepych a luxus, ale aj náklady súvisiace s vojnami - napr. vojna o španielske dedičstvo (1701 –1714) aleboamerická revolúcia (1775 – 1783),
• nezvolávanie zhromaždeniagenerálnych stavov od roku 1614 (generálne stavy vznikli v roku1302 ako poradné zhromaždenie kráľa, najmä na schvaľovanie daní),
• rozdelenie francúzskej spoločnosti na3 stavy: šľachtu, duchovenstvo a mešťanov,
• neúspech francúzskej zámorskej koloniálnej politikya strata kolónií
• neúroda v roku1788, ktorá priniesla hlad a biedu pre najchudobnejšie vrstvy.

Revolúcia sa inšpirovala myšlienkovým hnutím – osvietenstvom (šíriteľmi boli osvietenskí učenci Rousseau, Montesquieu, Voltaire) a americkou revolúciou (1775 - 1783), predovšetkýmDeklaráciou nezávislosti USA (1776).

Hlavnou silou revolúcie boli ľudové masy na čele s bohatým meštianstvom (buržoáziou). Ich cieľom bolo odstrániť daňové privilégiá, presadiť slobodné podnikanie, obmedziť absolutistickú moc panovníka a získať politickú moc.

Spoločnosť

Francúzska spoločnosť sa v 18. storočí delila na tri stavy:

• 2 privilegované(asi 2% obyvateľstva, nemuseli platiť dane, mali politickú moc, mohli podnikať) – 1. stav/duchovenstvo, 2. stav/šľachta.
• 1 neprivilegovaný(asi 98 % obyvateľstva, museli platiť dane, nemali politickú moc, mali obmedzené možnosti podnikania) - 3. stav/mešťania (vrátane roľníkov a remeselníkov).

Nad stavmi stála absolútna (neobmedzená) moc panovníka. Tesne pred revolúciou sa väčšina obyvateľov živila poľnohospodárstvom, najviac ľudí žilo na dedinách. Pôda bola veľmi drahá, roľníci aj veľkostatky mali malé výnosy a stúpla cena potravín.

Obdobie pred revolúciou

Vo Francúzsku vládol rod Bourbonovcov. Absolutizmus vo Francúzsku vrcholil za vládyĽudovíta XIV. (1643 - 1715). Tituloval sa za „kráľa Slnko“, mal neobmedzenú moc (pod heslom „štát som ja“) a zaviedol policajný režim. Aby zachránil štát pred finančným krachom, poveril ministra financií Colberta, aby zaviedol novú hospodársku politiku merkantilizmus, ktorý podporoval domácu výrobu a zahraničný obchod. Ani to však nezachránilo Francúzsko, ktoré sa na začiatku 18. storočia ocitlo vo finančnej kríze spôsobenej nákladným životným štýlom kráľovského dvora (symbolom luxusu bol zámok vo Versailles).

Za jeho nasledovníka Ľudovíta XV. (1715 – 1774) štátny dlh poklesol¸ nastal hospodársky rast. Z tohto rastu ťažilo bohaté meštianstvo, ale rast príjmov pracujúcich spôsobil prudký rast cien. To viedlo k poklesu ceny obilia a presunu obyvateľov z vidieka do miest. Aj Ľudovít XV. viedol nákladnú zahraničnú politiku a snažil sa získať nové územia v zámorí. Tieto plány nevyšli a štátu ostali veľké dlhy.

Za vlády Ľudovíta XVI. (1774 – 1792) sa naplno prejavila finančná kríza. K napätej situácii prispievala aj kráľova manželka Mária Antoinetta (dcéra Márie Terézie), ktorá bola medzi Francúzmi veľmi neobľúbená (známa je príhoda, podľa ktorej kráľovná na poznámku, že ľud nemá ani na chlieb, odvetila, nech teda jedia koláče). Vláda Ľudovíta XVI. vytvorila veľké dlhy, ktoré riešila zvyšovaním daní. Dane však platil iba tretí stav, ostatné dva stavy dane neplatili. Takmer všetky príjmy z daní pohltili výdavky kráľovského dvora. Narastala tak nespokojnosť obyvateľstva, ku ktorej prispela aj veľká neúroda v roku 1788 a vypuknutie revolúcie bolo len otázkou času.

Začiatok revolúcie

Kráľ Ľudovít XVI. zvolal na 5. mája 1789 (po 175 rokoch) do Versailles zasadnutie generálnych stavov. Napriek tomu, že tretí stav mal v generálnych stavoch väčšie zastúpenie (viac účastníkov) ako ostatné dva stavy spolu, nemohol ani jednu svoju reformu presadiť, lebo každý stav mal jeden hlas. Pre svoju nespokojnosť sa tretí stav rozhodol, že bude zasadať samostatne a jeho poslanci sa vyhlásili za Národné zhromaždenie a rozhodli sa sformulovať novú ústavu. Postupne sa k Národnému zhromaždeniu pridali aj sympatizanti z ďalších stavov. Kráľ nakoniec prijal existenciu Národného zhromaždenia a 9. júla 1789 sa Národné zhromaždenie premenovalo na Ústavodarné národné zhromaždenie, ktoré žiadalo:

• odstrániť absolutizmus,
• uskutočniť daňovú reformu a reformu súdnictva,
• zabezpečiť demokratické slobody.

Kráľ sa rozhodol povolať do Versailles a Paríža vojakov s cieľom rozpustiť Ústavodarné národné zhromaždenie. 14. júla 1789 ľud vtrhol do budovy Invalidovne, kde sa zmocnil zbraní. Potom zaútočil na štátnu väznicu Bastillu, ktorá bola symbolom všetkého, čo nenávideli. Úspešné dobytie Bastilly pod osvietenským heslom sloboda – rovnosť - bratstvo (liberté - egalité - fraternité) sa považuje za začiatok francúzskej buržoáznej revolúcie.