Rakúsko-maďarské vyrovnanie

Rakúsko-maďarské vyrovnanie

(dualizmus, vznik Rakúsko-Uhorska)

Rakúsko-uhorské vyrovnanie bolo rozdelenie habsburskej monarchie na dva rovnocenné štáty – Rakúsko (Predlitavsko) a Uhorsko (Zalitavsko). Od rakúsko-uhorského vyrovnania sa názov habsburskej monarchie zmenil na Rakúsko-Uhorsko.

Príčiny vzniku Rakúsko-Uhorska

• porážka Rakúska v prusko-rakúskej vojne v roku 1866
• snaha o štátnu suverenitu Uhorska od 1849 (porážka Maďarov pri Világosi 

• 4. februára 1867 Viedeň súhlasila s obnovením uhorskej ústavy a utvorením uhorskej vlády na čele s grófomJúliusom Andrássym

• 29. mája 1867Uhorský parlament schválil zákon o rakúsko-uhorskom vyrovnaní
• Rakúske cisárstvo sa zmenilo na úniu Rakúsko-Uhorsko, hranica riečka Litava(prítok Dunaja), 

Predlitavsko – Rakúsko Zalitavsko – Uhorsko

Štátoprávne usporiadanie

• dualizmus- spojenie 2 št. celkov, ktoré mali spoloč. panovníka a spoločné riadenie niekt. dôležitých št. záležitostí

V prípade Rakúsko-Uhorska bolo spoločné:

• Osoba panovníka z dedičnej hab.-lotrinskej dynastie – František Jozef I. (do 1916) a Karol I. (1916-1918) (vystupoval ako uhorský kráľa v Rak.ako cisár)
• 3 ministerstvá –zahraničia, vojny a ríšskych financií
• Mena – koruna, colné územie a štátna banka 

• Štátnym zriadením R-U bola monarchia
• Hlavným mestom R-U bola Viedeň
• Úradnými jazykmi boli nemčina, maďarčina a latinčina
• Počet obyvateľov bol okolo 50 miliónov ľudí
•  národnosti : Nemci, Maďari, Česi, Poliaci, Ukrajinci, Rusíni, Rumuni, Chorváti, Slováci, Srbi, Slovinci, Taliani, Židia 

• Parlament: ríšska rada v Rakúsku a uhorský snem v Uhorsku
• Spoločné úrady =c. a k. (cisársky a kráľovský), predlitavské úrady c. k. (cisársky kráľovský a zalitavské m. k. (maďarský kráľovský)

• stabilizácia vnútropol. pomery v monarchii
• odlišný vývoj na východe a západe ríše
• v rak. a českých krajinách (Predlitavsko)-liberalizácia, demokratizácia, štát akceptoval nár.hnutia aj silnejúce robotnícke hnutie
• Uhorsko chcelo maďarský, národne jednotný štát, potláčanie demokr. a utláčanie ostat.nár.
• začiatok novodobej histórie Maďarov 

Dôsledky vyrovnania pre Slovákov

- násilná maďarizácia 

• 1875 – vláda Tisza-premiér maď. vlády – ,,Slov.národa v Uhorsku niet“, zrušil gymnázia, budovy predal,peniaze zhabal a z nich založil 
• 1883 Nitra- Hornouhorský vzdelávací spolok Femke (Felvídek)

– nástroj maďarizácie (kurzy maďarčiny, knižnice, det.opatrovňe, podujatia),

– únos detí zo sl. rodín do maď. na pomaďarčenie

1868 národnostný zákon

• udeľoval nár. práva aj Nemaďarom, v praxi sa nedodržiaval
• princíp -jednotný uhorský (maďarský) národ
• nemaďar. národy mali iba štatút národnosti a individ. práva v školstve a kult.,
• Slováci v Uhorsku národom iba etn. skupinou

• Maďarčina –št. jazyk a úradný jazyk,
• Nadradenie Maďarov nad ostatné národy, legalizovaná maďarizácia
• nerešpektovali sa ani drobné ústupky, kt. zákon povoľoval

• privilegované vrstvy (zemania) si pomaďarčovali mená, väčšie mestá sa tiež pomaďarčovali, úrady obsadzovali Maďari
• kult. a polit. centrum Turčiansky sv. Martin -sídlo Matice slovenskej, gymnázia, Národného múzea, spolku slovenských žien Živena, vydával od 1870 Národnie noviny(politický orgán Slovenskej národnej strany) a od roku 1881literárny mesačník Slovenské pohľady
• zrušené 3 slov. gymnáziá a Matica slovenská (1875)
• do 1918 prestali existovať slov. stredné školy a do ľud. (zákl.) škôl sa zaviedla povinne maďarčina
• vyše 80 % obyvateľov nemaď. národnosti po maďarsky maďarčine nerozumie

Apponyiho školské zákony - Lex Apponyi (1907) -minister školstva

• Zákon č. 26 a č. 27 – ten, kto študentov nevychovával v dostat. vlasten. duchu, musel zo školstva odísť, učiteľ sa dopustil trestného činu, ak rozprával žiakom o štátoch, do ktorých sa chystali odsťahovať desaťtisíce uhorských občanov
• Maďarčina -povinný vyučovací jazyk vo všetkých školách, všetci žiacipo 4 rokoch dochádzky museli ovládať maďarčinu slovom i písmom
• 1909 vyučovanie náboženstvav maď. jazyku
• Učiteľ dostával príplatky, iba ak vyučoval podľa učebníc schválených minis. školstva, ak dodržiaval určený počet hodín na vyučovanie maď. a iných predmetov v maďarskej reči
• trestateľný skutok -nedosiahnutie želateľného výsledku pri vyučovaní maďarčiny (učiteľ nesmel vykonávať pedag. činnosť na území Veľkého Uhorska)
• kňazi to isté ↑ 
• ak inšpektor našiel v škole niekoľko detí, ktoré mu nevedeli odpovedať na otázku v maďarčine, mohol učiteľa zbaviť jeho miesta
• 11rokov platnosti -úrady pozbavili miesta niekoľko tisíc učiteľov a viac ako tisíc obec. a cirk. škôl bolo zrušených

Krvavé udalosti v Černovej

• obyvatelia Černovej si postavili kostol, aby nemuseli chodiť do vzdialeného Ružomberka
• na jeseň 1907 stavba čakala na vysviacku
• chceli, aby ho vysvätil černovský rodák Andrej Hlinka -pre účasť na voľbách mu biskup Alexander Párvy zakázal vykonávať kňažskú činnosť a žiadosť obyvateľov odmietol
• obyvatelia trvali na splnení svojej požiadavky, žiadali odložiť vysviacku chrámu, kým sa spor okolo A. Hlinku nevyrieši
• cirkevná vrchnosť neustúpila a určila termín vysviacky 27. október
• dedinčania sa rozhodli, že koč s náhradným farárom Martinom Pazúrikom nevpustia
• farárovi sa podarilo do Černovej dostať
• veriaci sa snažili zabrániť vysviacke kostola vlastnými telami
• Uh. žandári začali do Černovčanov bezhlavo strieľať 
• krvavá tragédia trvala asi desať minút, zahynulo 15 ľudí, 12 bolo zranených ťažko a 60 ľahko
• Uhorské úrady 40 ľudí odsúdili na 37 rokov žalára a rôzne peňažné pokuty a zhabanie majetku 
• Tragédia v Černovej upozornila svetovú verejnosť na národnostný útlak v Uhorsku, udalosti v Černovej opisovali mnohé svetové noviny, konali sa protesty (Björnstjerne Björnson, R. W. Seton Watson, Lev Nikolajevič Tolstoj)
• Černovský kostol vysvätil napokon Andrej Hlinka 29. júna 1910

• Slováci začali spolupracovať s ost. národmi Uhorska, najmä s Čechmi
• 1884 Slovenskí politici vyhlasujú pasivitu
• Ťažké ekon. podmienky v Uhorsku nútili Slovákov emigrovať do zámoria (najmä do USA a Kanady)

Slovenská politická scéna v 19.st 

• Stará škola slovenská

• Daxner, Tóth, Hurban, Francisci
• nedôverovali maď. politikom, hlásila sa k odkazu štúrovcov
• spoliehali sa na spoluprácu s cisárskou Viedňou a na cárske Rusko
• nadväzuje na žiadosti sl.národa a memorandum národa slovenského s požiadavkou vytvorenia Okolia (autonómie Slovenska v rámci Uhorska)
• centrum Martin
• tlač : Pešťbudínske vedomosti,  Národné noviny

• Nová škola slovenská

• Dusarov,Bobula,Palárik

• kritizovala naivné spoliehanie sa na Viedeň
• orientácia na peštiansku vládu, hľadanie kompromisov s maď.vládou
• podpora u mnohých duchovných, šľachticov, podnikateľov
• centrum : Martin
• politický časopis Slovenské noviny
• požadovala zastavenie maďarizácie, možnosť používať slovenský jazyk v úradoch
•  spolupráca s Pešťou sa ukázala ako nereálna (tvrdý zásah Maď. proti Matici sl. a 3 sl. gymnáziám)
• 1875 strana ukončila svoju činnosť 

Stará škola sa pretransformovala na SNS (Tóth), po neúspechoch vyhlásila pasivitu a čakala či sa Rak.-Uh. rozpadne

neskôr Slovenská ľudová strana –Hlinka 

Vysťahovalectvo Slovákov

Prelom 19. a 20. st.- hospodárska a spoločenská situácia na Slovensku veľmi zlá (hospodárska zaostalosť, nezamestnanosť, národnostný útlak – maďarizácia), tisíce ľudí odchádzajú do zahraničia. Amerika, najmä však USA, nazývané aj krajinou neobm. možností, ponúkali množstvo voľných pracovných miest a lepšie životné podmienky. Preto množstvo Slovákov zamierilo práve tam.

• Slováci sa sťahovali do Ameriky od 60. rokov 19. st., masový odchod až od 80. rokov (cez agenta)
• prichádzali do Ameriky spočiatku len dočasne (dobrý zárobok,ktorý použili na splatenie dlhov, kúpu pôdy na Slov.)

• migrácia – sťahovanie sa do novej oblasti
•  reemigrácia –  opakovane sa vracali do Ameriky 
• emigrácia – pribúdalo tých, ktorí sa usadili natrvalo

• pracovali v amerických oceliarňach, železiarňach, uhoľných baniach, v lesoch ako drevorubači
• najviac Slovákov do USA, sťahovali sa aj do Kanady a Južnej Ameriky (Argentína, Chile)
• počet Slovákov odídených do Ameriky do roku 1914 okolo 435 000 Slovákov
•  cesta do Ameriky bola nákladná, najchudobnejší si ju nemohli dovoliť
• Spočiatku odchádzali muži, neskôr vzrástol počet žiena detí
• Slováci v USA najmä v priemyselných centrách na atlantickom pobreží –v Ohiu, Michigane, Illinois, New Jersey, New Yorku,Connecticutea Minnesote
• Pittsburgh, Cleveland, New York – strediskami slov. nár. a kult. života v USA
• Mnohí Slováci prenikli do vyšších spoloč. kruhov- Jozef Murgaš (objaviteľ bezdrôtovej telegrafie) a Štefan Banič (vynálezca zdokonaleného leteckého padáka)

Spolky amerických Slovákov

• Podporné,vzdelávacie (jazyk), kultúrne 
• vyzdvihovali potrebu zachovania si rodného jazyka, zvykov a obyčají
• Perši uhersko-slovensky v nemoci podporujúci spolek (NY), Matica slovenská (1893-1904)

26.máj 1907  Slovenská liga v Clevelande

• Štefan Furdek (predseda)
• Pavol Víťazoslav Rovnianek (Národný slov. spolok) 
• združujúca organizácia viacerých už existujúcich spolkov
• významná úloha pri vzniku prvej ČSR
• reprezentovať amerických Slovákov a podporovať emancipačné snahy Slovákov vo vtedajšom Uhorsku
• Memorandum o krivdách a požiadavkách slovenských-sept. 1914 – Albert Mamatej (predseda),

Ivan Daxner tajomník, poukázanie na utláčanie Slovákov v Rak.-Uh.

• 22.okt. 1915 Clevelandská dohoda
  • 1.svet.vojna= možnosť zmeny národ. postavenia Slovákov
  • Slovenská liga+ České nár.združenie -plán rozbitia monarchie
  • žiadali vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov s feder. usporiadaním,
  • úplná nár. autonómia Sl. s vlastným snemom, s vlastnou štátnou správou(vláda), s úplnou kult. slobodou a s plným právom používať slovenský jazyk,
  • forma vlády mala byť personálna únia
• 31. mája 1918 nahradila Clevelandskú dohodu Pittsburská dohoda
  • podpísali ju zástupcovia Slovenskej ligy v Amerike (Mamatej,Murgaš), Českého národného združenia a Zväzu českých katolíkov s Tomášom G. Masarykom
  • nerátala so spojením Čechov a Slovákov ako dvoch samostatných, rovnoprávnych národov 
  • nehovorí sa v nej o samostatnom slovenskom národe
  • federatívne usporiadanie štátu republikánska forma
  • Slovensko autonómnou časťou centrálne riadeného štátu, svoj snem, administratívne inštitúcie, súdy, slovenský jazyk používaný v školách, v úradoch a v občianskom živote