Stalinizmus v ZSSR

Stalinizmus v ZSSR

totalita, industrializácia, kolektivizácia, gulagy, osobnosti, NKVD

Vznik ZSSR a nástup Stalina k moci

• 1922 – vyhlásenie ZSSR boľševikmi.
• 1924 – smrť Lenina → mauzóleum v Moskve.
• Začína sa tvrdý vnútrostranícky boj o moc – Stalin proti Levovi Trockému.
• 1924 – Josif Vissarionovič Stalin / Džugašvili bol zvolený za generálneho tajomníka Ústredného výboru a stal sa členom Politbyra – najmocnejšieho orgánu režimu.
• Trockij bol vylúčený z boľševickej strany, vyhostený z Ruska a v roku 1940 v Mexiku zavraždený NKVD.
• 1928 – Stalin sa stáva neobmedzeným diktátorom.
• Symbolom socializmu sa stali kladivo ako symbol továrenského robotníka a kosák ako symbol roľníctva.

Budovanie ZSSR v tridsiatych rokoch

Budovanie ZSSR prebiehalo najmä v tridsiatych rokoch. Bolo spojené s industrializáciou, kolektivizáciou, štátnym plánovaním, diktatúrou jednej osoby a tvrdými represiami voči obyvateľstvu.

Industrializácia

Industrializácia bola naštartovaná zo zdrojov vidieka. Zameriavala sa najmä na rozvoj ťažkého priemyslu, predovšetkým zbrojárskeho priemyslu. Zaviedlo sa štátne plánovanie a päťročné plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

• nastal nárast automobilového, chemického a hutníckeho priemyslu,
• stagnoval rozvoj ľahkého a spotrebného priemyslu,
• cieľom bolo rýchlo dobehnúť hospodárske zaostávanie ZSSR.

Kolektivizácia / združstevňovanie

Kolektivizácia znamenala zoštátnenie pôdy kulakov a zakladanie spoločných poľnohospodárskych hospodárstiev.

• vznikali kolektívne hospodárstva – kolchozy,
• vznikali štátne hospodárstva – sovchozy,
• hospodárstva sa modernizovali a mali vlastných špecialistov,
• platilo heslo: „Kto nejde do kolchozu, je nepriateľom sovietskej vlády.“

Kolektivizácia vyvolala odpor roľníkov, najmä kulakov. Približne 8 miliónov ľudí bolo vysťahovaných na Sibír. Nárast poľnohospodárskej výroby nastal až koncom tridsiatych rokov.

Stalinova diktatúra a represie

Diktatúra jednej osoby

V ZSSR sa vytvorila diktatúra jednej osoby. Stalin postupne sústredil všetku moc vo svojich rukách a podriadil si politické, súdne aj bezpečnostné orgány.

Boj proti kulakom

Kulaci boli označovaní za nepriateľov sovietskej vlády. Mnohí boli zbavení majetku, vysťahovaní na Sibír alebo poslaní do pracovných táborov.

Masové čistky

• Čistky prebiehali vo všetkých zložkách režimu.
• Postihli asi 10 % obyvateľstva.
• V druhej polovici tridsiatych rokov umieralo v gulagoch asi 1 milión ľudí.
• Po atentáte na Kirova sa začali čistky vnútri strany.
• Boli likvidovaní najbližší Stalinovi spolupracovníci a politickí protivníci: Trockij, Zinoviev, Kamenev, Bucharin, Rykov, Ježov.
• Prebiehali tzv. Moskovské procesy – Bucharinova skupina bola obvinená z plánovania vraždy Stalina a zo špionáže → trest smrti.

NKVD, gulagy a hladomor

NKVD

Tajná polícia NKVD, neskôr NKGB, bola nástrojom politického útlaku a stalinských represií. Medzi jej predstaviteľov patrili Ježov a neskôr Berija.

Gulagy

Gulagy boli pracovné trestanecké tábory. Väzni v nich žili a pracovali v mimoriadne ťažkých podmienkach.

• pracovný čas bol až 16 hodín denne,
• väzni dostávali minimum stravy,
• pracovali bez vhodného náradia,
• v mraze nemali patričné oblečenie,
• pracovali pri ťažbe surovín a stavbe náročných projektov,
• úmrtnosť bola vysoká najmä v dôsledku chorôb, hladu a vyčerpania.

Hladomor a zníženie životnej úrovne

• V krajine bol nedostatok potravín.
• Zaviedol sa prídelový systém.
• Hladomor si vyžiadal približne 3 až 6 miliónov obetí.
• Objavovali sa aj prípady kanibalizmu.
• Došlo k výraznému zníženiu životnej úrovne.

Stalinove ciele a totalitný charakter ZSSR

Stalin chcel za 10 rokov dohnať hospodárske nedostatky vysokou rýchlosťou a ciele vyriešiť „skokom“. Jeho cieľom bola aj obnova ruského impéria.

ZSSR ako totalitný štát

V roku 1939 bol ZSSR totalitným štátom. Charakterizovala ho diktatúra kultu osobnosti, podriadenosť všetkých politických i súdnych orgánov a obyvateľstva, tajná polícia, tyrania a komunistická ideológia.

• všetci boli podozriví,
• prebiehali vykonštruované súdne procesy,
• nepohodlní kulaci boli popravovaní alebo vyhosťovaní na Sibír,
• Stalin sa zbavoval možnej konkurencie,
• ľudské práva boli potláčané.

Zahraničná politika a druhá svetová vojna

• August 1939 – Stalin uzavrel s Nemeckom pakt o neútočení – Pakt Molotov-Ribbentrop – a dohodu o rozdelení Poľska.
• ZSSR rozširoval územie Ruska → východná časť Poľska, časť Fínska, Litva, Estónsko, Lotyšsko a rumunská Besarábia.
• 22. júna 1941 – nemecký útok na Sovietsky zväz → vstup ZSSR do druhej svetovej vojny.
• 28. 7. 1942 – vydaný Dekrét o treste smrti za neoprávnený ústup armády.
• 1943 – Stalin sa v Teheráne stretol s Rooseveltom a Churchillom.
• 1945 – ďalšie stretnutie Stalina, Roosevelta a Churchilla na Jalte.

Posledné roky Stalina a destalinizácia

• 1950 – Stalin podporuje Severnú Kóreu pri útoku na Južnú Kóreu → kórejská vojna.
• 1953 – Stalin zomrel za záhadných okolností.
• Jeho nástupcom sa stal Nikita Chruščov.
• Začala sa destalinizácia – obnova ľudských práv, väčšia sloboda tlače, prepustenie politických väzňov a kritika Stalinovho kultu osobnosti.