Robotnícke hnutie v 19. a 20. storočí

Robotnícke hnutie v 19. a 20. storočí

• 19. str. – priemyselná revolúcia
• V dejinách nasledujú rôzne spoločensko – ekon. formácie:

-Prvotno – pospolná spol.

-Otrokárska spol.

-Feudálna spol.

• vznik novej skupiny robotníci (prac. doba 14 – 16 hod., platy minimálne, zlé podmienky, vytvárali si podporno – vzdelávacie spolky)
• Časť mzdy dávali do tohto spolku, aby si mohli v núdzi pomôcť
• Učili sa čítať, písať, vydávajú vlastné časopisy
• - 2 formy robotníckeho hnutia: 
   Luddizmus 
  - živelná forma robotníckeho boja 
  - robotníci sa domnievali, že to stroje ich pripravujú o prácu 
  - vždy, keď sa zaviedli do výroby stroje, robotníci ich zničili 
  Chartizmus 
  - 1. organizované hnutie robotníkov 
  - vyšiel z princípov utopického socializmu - vš. chceli dosiahnuť postupnými dohodami (myšl: „bohatí sa dobrovoľne podelia s chudobnými") 

• - vychádzali z utopického socializmu  (dosiahnutie spravodlivosti, bohatí sa dobrovoľne podelia s chudobnými )
• Ich predstava – človek 2 roky žije na vidieku a venuje a venuje sa poľnohosp., potom 2 roky v meste a venovať sa remeslu (6 hodín prac čas), viac voľného času – vzdelávanie, odmietli súkromné vlastníctvo, dôležitý duchovný rozvoj
• - v Angl. platil volebný zákon, kt. sa nezmenil 300 r. - do parlamentu sa mohol dostať len ten, kto mal šľachtický titul 
  - preto buržoázia zač. 19. st. začína boj za volebné právo, keďže ich bolo málo, potrebovali podporu - nahovorili na spoluprácu proletariát, kt. s nimi (vlastne za nich) bojoval 
  Saint Simon – vzdal sa majetku,  predstava – strojová veľkovýroba – vlastníkom tovární je štát, plánovanie výroby
• Robert Owen – angl., oženil sa do rodiny továrnika, zvýšil ľuďom platy, 8 hodin. prac. čas, aby majitelia pristupovali ľudsky k svojim robotníkom, 
  vyplácal zamestnancom dávky v chorobe , - výroba stagnovala ,- kúpil pôdu a chcel vytv. ideálnu spoločnosť, no ľudia majetok rozkradli a celý projekt skrachoval 
• 1847 hospodárska kríza z nadvýroby
• Fourrier - navrhoval falangy - každý by tam dal vš. sv. súkr. majetok a mal podiel zo zisku, boháčom rozposlal listy a chcel od nich, aby sa podelili 

• socializmus – každý bude pracovať podľa schopností a bude odmeňovaný podľa práce
• komuniznus – budú pracovať podľa schopnosti a odmeňovaní podľa potrieb

 

1836 - Charta ľudu 

- sformovanie 3 zákl. požiadaviek: 
1. všeob. volebné právo  
2. skrátenie prac. času na 10 hod. (8 hod. prac. čas až kon. 19. st.) 
3. zvýšenie platu 
- parlament Chartu odmietol 
- v 2 obd. chartizmu prichádza pod vplyvom neúspechu k rozkolu: 
a) strana morálnej sily - presadzovanie požiadaviek pokojnou cestou, cez parlament 
b) strana fyzickej sily - presadzovanie požiadaviek silou 
- tým sa chartistické hnutie oslabilo 
= absolútny neúspech 

 

Marxizmus 
- nová filozofia, ideológia 
predstavitelia 

Karl Marx a Friedrich Engels 

- zapojil sa do polit. práce v Nem., bol vyhnaný, stretáva sa s Engelsom 
- Engelsov otec bol továrnik, mal textilné továrne v Nem. aj v Angl. 
- začali spoluprac. s franc. spolkom Zväz spravodlivých, kt. sa r. 1847 po vstupe Marxa a Engelsa mení na Zväz komunistov  
- dielo Kapitál - teória nadhodnoty: 
- keď vstupujem do zamestnania, zamestnávateľ moju prácu odmení, no nie je to hodnota práce, kt. vykonám, zvyšok je nadhodnota 
- túto nadhodnotu môže majiteľ investovať buď do modernizácie alebo ju strčiť do vlastného vrecka 
- Marx bol presvedčený, že každý ju dá do vrecka 
- keby nadhodnotu spravoval št., spravodlivo by ju rozdeľoval medzi ostatných 

1848 - Manifest komunistickej strany 

- program Zväzu komunistov 
- princíp internacionálneho spojenia: „Proletári vš. krajín, spojte sa!" 
1. dejiny ľudstva sú dejinami triednych bojov (žiadny imaginárny duch dejín) 
2. najväčšie zlo je súkr. majetok - jeho odstránením -> sociálne spravodlivá spoločnosť 
3. len keď odstránime väčšinovú triedu, odstránime zlo - jediná cesta je cesta revolúcie 
- dôsledky: 
1. diktatúra proletariátu - po revolúcii sa na čelo dostanú najpočetnejší, budú chudobní a spravodliví 
2. konečný výsledok: odstránenie tried a vytv. beztriednej komunistickej spoločnosti 

- pod vplyvom Marxa -> 

1864 - vznik 1. internacionály v Londýne 
- 1. medzinár.  organizácia robotníckej triedy 
- jej programom sa stal Manifest komunistickej strany 
- keď musela ukončiť sv. činnosť, vyzvala robotníkov k zakladaniu vlastných polit. strán 

 

1876 - rozpustenie 1. internacionály vo Philadelphii 

 

1889 - vznik 2. internacionály v Paríži 

-1. máj - uzákonený Sviatok práce 
- rozdelila sa na prúdy: 
1. marxisti - hl. prúd, myšl. revolúcie 
2. reformisti - postupné reformy 
3. revizionisti - prispôsobiť marxizmus vtedajšej dobe 
4. anarchisti - boli za individuálne akcie - atentáty, kt. mali odstraňovať špičky;
1912 - 2. internacionála sa na kongrese v Bazileji rozpadá 
- nevedeli sa dohodnúť, aké stanovisko zaujať k vojne („môže franc. súdruh strieľať do sv. brata nem. súdruha?")  

 

• 1919 - vznik 3. internacionály (Kominterna) 
  - centrum: Moskva 
  - vstupovať môžu iba strany, kt. nesú názov „komunistické" 
  - činnosť ukončila v r. 1943 
• - po 2. SV ju nahradili porady komunist. a robotníckych strán pravidelne zvolávaných do Moskvy.

• klasický Marxov a Engelsov pokračoval v praktickej politickej podobe u Lenina a Stalina 

MARXIZMUS – LENINIZMUS - pokračuje v Marx. Myšlienkach, ale podľa Lenina revolúcia nemusí vypuknúť najpr v najvysp. krajine ( Angl. ), dôležité je aby bola účinná, robotníci mali zabrániť vojne, ak sa to nepodarí, tak majú uskutočniť soc. revolúciu ( majú bojovať proti vláde, nie proti vonkajšiemu nepriateľovi ), keď sa revolúcia uskutoční, bude nastolená diktatúra proletariátu, všetko znárodnené, plánovaná výroba

• sociálne demokraticky orientovaný - Karl Kautsky, Eduard Bernstein
• V priebehu 20. storočia sa povedľa sociálnodemokratického a marxistického poňatia v západnej Európe výrazne profilovali vplyvné ľavicové prúdy, v ktorých má inšpirácia marxizmom rôznu intenzitu a ktoré bývajú nazývané neomarxizmom