V stredoveku mala hlavné slovo v spoločnosti cirkev. Ten, kto popieral autoritu cirkvi a neuznával jej neomylnosť, bol označený za kacíra, prenasledovaný, mučený a často aj popravený (napríklad učenci alebo „bosorky“). Hoci cirkev vyžadovala od veriacich dodržiavanie božích prikázaní, mnoho jej členov sa nimi neriadilo – tak vznikol výrok - „vodu káže a víno pije“. To vyvolávalo stále väčšiu nespokojnosť veriacich s pomermi v cirkvi a snahu o ich nápravu – reformáciu.
Reformácia (z lat. obnovenie, pretvorenie) - hnutie, ktoré sa začalo v 16. storočí (v Nemecku) ako snaha zmeniť a napraviť pomery v kresťanskej cirkvi. Z Nemecka sa šírila po celej Európe a našla mnoho stúpencov. Reforma je zmena, náprava.
Medzi najdôležitejšie príčiny reformácie patrili:
Začiatok reformácie sa spája s augustiánskym mníchom a doktorom teológie Martinom Lutheroma jeho 95 tézami, ktoré 31. októbra 1517 pribil na dvere chrámu v nemeckom meste . Tézy obsahovali napríklad:
Cirkev bola pobúrená a zorganizovala dišputy (debaty) o Lutherových tézach, ktoré boli podľa nej v rozpore s Písmom svätým. Luther dostal 60 dní, aby svoje učenie odvolal. To však neurobil a v roku 1521 bol z katolíckej cirkvi exkomunikovaný (vylúčený). Hrozilo mu, že skončí upálený na hranici ako český kazateľ Ján Hus. Pod ochranou saského kniežaťa Fridricha Múdreho sa ukrýval na hrade Wartburg, kde prekladal Bibliu a zasahoval do priebehu reformácie v Nemecku.
Reformácia viedla k protireformácii a rekatolizácii, ktorú viedol Rím (rímskokatolícka cirkev).Protireformácia našla základ v pôsobení jezuitov (rehoľa Spoločnosť Ježišova), založenej Ignácom z Loyoly.
Hlavným cieľom rekatolizácie bolo poskytovanie kvalitného a bezplatného vzdelávania deťom vplyvných feudálov.
Začalo sa uplatňovať pravidlo - „koho panstvo, toho náboženstvo“ - ako výsledok Augsburského náboženského mieru medzi evanjelikmi a katolíkmi z roku 1555. Podľa neho s feudálom prestúpili na katolicizmus alebo protestantizmus aj jeho poddaní.
Európa sa rozdelila na dva tábory: katolíkov a protestantov – ich spory vyvrcholili v 30 ročnej vojne (1618-1648).
Odpoveďou na reformáciu a veľké feudálne povinnosti bolo aj povstanie v juhozápadnomNemecku- Nemecká sedliacka vojna (1524 – 1526).
Hlavným vodcom bol Tomáš Münzer. Luther bol najprv na strane vzbúrencov, ale po prvých násilnostiach sa postavil proti nim. V roku 1526 bolo povstanie potlačené (zahynulo okolo 100 000 sedliakov) a Münzer popravený. Dôsledkom povstania bolo spomalenie hospodárskeho a sociálneho vývoja Nemecka v porovnaní so západnou Európou.
Martin Luther bol nemecký teológ, kazateľ a reformátor, zakladateľ protestantizmu (reformácie), autor duchovných, politických, pedagogických spisov, cirkevných piesní a prekladov. Jeho najvýznamnejším dielom je preklad Biblie do nemčiny.
V roku 1999 vyjadril pápež Ján Pavol II. ľútosť nad krutou smrťou Husa a uznal ho za reformátora cirkv
Pápež Ján 23. zvolal na podnet rímskeho cisára Žigmunda Luxemburského 30. októbra 1413 do Kostnice pri Bodamskom jazere (v Nemecku) cirkevný koncil, ktorý mal ukončiť rozkol v západnej cirkvi (vláda troch pápežov), reformovať cirkev a odstrániť herézu. Kostnický koncil mal ukončiť aj proces s Janom Husom. Hus sa na pozvanie Žigmunda Luxemburského vydal na koncil v domnienke, že bude môcť slobodne obhajovať svoje učenie. Žigmund mu vystavil glejt – ochranný list, ktorý mu zaručil iba bezpečnú cestu cez Žigmundové územie do Kostnice, neochraňoval ho však pred trestom, pretože cirkevný súd nemohol Žigmund ovplyvniť. Hus sa ubytoval v dome v Kostnici , ale z obavy pred jeho útekom bol prevezený do paláca a neskôr bol uväznený v kobke dominikánskeho kláštora. Hus bol obvinený z ôsmych bludov (názorov odlišných od učenia cirkvi). Žigmund Luxemburský žiadal kardinálov, aby Husa prepustili, tí to však odmietli a Žigmund, aby odstránil rozkol v cirkvi, ustúpil. Vo väzení Hus napísal niekoľko spisov - O pokání, O milování Boha, O třech nepřátelích člověka, O smrtelném hříchu, O přikázání Páně a modlitbě, O manželstvíaO svátosti oltářní.
Počas kostnického koncilu bol pápež Ján XXIII. pod nátlakom prinútený abdikovať (odstúpiť s funkcie), ale ušiel a svoju abdikáciu odvolal. Neskôr bol zatknutý a koncil ho odvolal. Novým pápežom sa stal Martin V. Tieto udalosti prerušili proces s Husom. Koncil nedovolil Husovi obhajovať svoje učenie. Jeho kázne označil za bludné a žiadal, aby ich odvolal. To však Hus odmietol a tak ho koncil obvinil z kacírstva.
6. júla 1415 snem kostnického koncilu označil Husove učenie a názory za heretické. Jan Hus bol obvinený zo šírenia Wycliffových názorov. Husove knihy bolo nariadené spáliť a Jan Hus bol prehlásený za kacíra. Snem ho odovzdal svetskému súdu so žiadosťou ušetriť jeho život. Žigmund Luxemburský odovzdal Husa miestnemu pánovi v Kostnici, ktorý ho nariadil popraviť upálením. Aj po priviazaní ku kolu uprostred hranice bolo Husovi ponúknuté odvolanie, aby si zachoval život. Hus to odmietol a hranica bola zapálená. Husove pozostatky boli hodené do rieky Rýn, aby si jeho prívrženci neurobili z hrobu pútnické miesto.
Správa o Husovej smrti spôsobila v Čechách hnev, ktorý vyvrcholil v roku 1419 vypuknutím husitskej revolúcie.