Reformácia

Reformácia

V stredoveku mala hlavné slovo v spoločnosti cirkev. Ten, kto popieral autoritu cirkvi a neuznával jej neomylnosť, bol označený za kacíra, prenasledovaný, mučený a často aj popravený (napríklad učenci alebo „bosorky“). Hoci cirkev vyžadovala od veriacich dodržiavanie božích prikázaní, mnoho jej členov sa nimi neriadilo – tak vznikol výrok - „vodu káže a víno pije“. To vyvolávalo stále väčšiu nespokojnosť veriacich s pomermi v cirkvi a snahu o ich nápravu – reformáciu.

Reformácia (z lat. obnovenie, pretvorenie) - hnutie, ktoré sa začalo v 16. storočí (v Nemecku) ako snaha zmeniť a napraviť pomery v kresťanskej cirkvi. Z Nemecka sa šírila po celej Európe a našla mnoho stúpencov. Reforma je zmena, náprava.  

Medzi najdôležitejšie príčiny reformácie patrili:

• túžba po bohatstve, úpadok morálky a disciplíny (nedodržiavanie celibátu) cirkevných predstaviteľov
• kupovanie biskupských úradov
• predaj odpustkov (odpustok – za peniaze vykúpený hriech v podobe papierového zvitku, predávaný pred kostolom)
• korupcia (podplácanie) v Západnej cirkvi
• veľká moc pápeža a Ríma nad Európou
• oslobodenie kláštorov od platenia daní, čo bolo nespravodlivé voči mestám.

Začiatok a priebeh reformácie

Začiatok reformácie sa spája s augustiánskym mníchom a doktorom teológie Martinom Lutheroma jeho 95 tézami, ktoré 31. októbra 1517 pribil na dvere chrámu v nemeckom meste . Tézy obsahovali napríklad: 

• zrušiť predaj odpustkov
• návrat cirkvi k pôvodnej jednoduchosti a čistote
• odňať cirkevným hodnostárom majetky
• zaviesť prijímanie pod obidvoma spôsobmi
• dovoliť kňazom ženiť sa
• zrušiť ušnú spoveď a zjednodušiť cirkevné obrady
• namiesto latinčiny zaviesť národnú reč ako bohoslužobný jazyk
• neuznávanie pápeža za hlavu cirkvi.

Cirkev bola pobúrená a zorganizovala dišputy (debaty) o Lutherových tézach, ktoré boli podľa nej v rozpore s Písmom svätým. Luther dostal 60 dní, aby svoje učenie odvolal. To však neurobil a v roku 1521 bol z katolíckej cirkvi exkomunikovaný (vylúčený). Hrozilo mu, že skončí upálený na hranici ako český kazateľ Ján Hus. Pod ochranou saského kniežaťa Fridricha Múdreho sa ukrýval na hrade Wartburg, kde prekladal Bibliu a zasahoval do priebehu reformácie v Nemecku.

Dôsledky reformácie

 Reformácia viedla k protireformácii a rekatolizácii, ktorú viedol Rím (rímskokatolícka cirkev).Protireformácia našla základ v pôsobení jezuitov (rehoľa Spoločnosť Ježišova), založenej Ignácom z Loyoly.

Hlavným cieľom rekatolizácie bolo poskytovanie kvalitného a bezplatného vzdelávania deťom vplyvných feudálov.

Začalo sa uplatňovať pravidlo - „koho panstvo, toho náboženstvo“ - ako výsledok Augsburského náboženského mieru medzi evanjelikmi a katolíkmi z roku 1555. Podľa neho s feudálom prestúpili na katolicizmus alebo protestantizmus aj jeho poddaní.

 Európa sa rozdelila na dva tábory: katolíkov a protestantov – ich spory vyvrcholili v 30 ročnej vojne (1618-1648).

Nemecká sedliacka vojna (1524 – 1526)

Odpoveďou na reformáciu a veľké feudálne povinnosti bolo aj povstanie v juhozápadnomNemecku- Nemecká sedliacka vojna (1524 – 1526).

Hlavným vodcom bol Tomáš Münzer. Luther bol najprv na strane vzbúrencov, ale po prvých násilnostiach sa postavil proti nim. V roku 1526 bolo povstanie potlačené (zahynulo okolo 100 000 sedliakov) a Münzer popravený. Dôsledkom povstania bolo spomalenie hospodárskeho a sociálneho vývoja Nemecka v porovnaní so západnou Európou.  

Martin Luther (1483-1546) 

Martin Luther bol nemecký teológ, kazateľ a reformátor, zakladateľ protestantizmu (reformácie), autor duchovných, politických, pedagogických spisov, cirkevných piesní a prekladov. Jeho najvýznamnejším dielom je preklad Biblie do nemčiny.

• Študoval filozofiu - stal sa augustiánskym mníchom - prednášal filozofiu a teológiu  - stal sa doktorom teológie a začal kazateľskú činnosť.
• Rozporom medzi svojím svedomím, vychádzajúcim zo štúdia Biblie a oficiálnym učením vtedajšej cirkvi viedli Luthera k uverejneniu 95 téz (vo Wittenbergu, 31. októbra 1517), ktoré kriticky reagovali na udeľovanie odpustkov.
• vďaka priazni saského kniežaťa Fridrich Múdry, nestihol Luthera podobný osud ako Jána Husa
• Luther vydal reformačné spisy, v ktorých svoje názory ďalej obhajoval a pápež Lev X. nariadil v roku 1521 jeho exkomunikáciu
• Fridrich Múdry poskytol Lutherovi úkryt na hrade Wartburg
• Neskôr začal Luther opäť prednášať, oženil s bývalou mníškou Katarínou von Bora a stal sa otcom šiestich detí
• So svojim spolupracovníkom Philippom Melanchthonom položil Martin Luther základy novej evanjelickej cirkvi
•   Zomrel 18. februára 1546, pochovaný je vo Wittenbergu. 

 

Jan Hus

Majster Jan Hus bol významný český náboženský reformátor, vysokoškolský pedagóg a kazateľ. Jeho učenie ovplyvnilo v 15. storočí husitské revolučné hnutie v Čechách a reformáciu v Európe. 

 

Život a kariéra

• narodil sa v roku 1370 v dedine Husinec
• Študoval v Prahe na Karlovej univerzite slobodné umenia (gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia a hudba) a neskôr teológiu 
• vysvätený za kňaza
• rektor Karlovej univerzity 
• kazateľ v Betlehemskej kaplnke v Prahe (mala byť zbúraná)
• ovplyvnili ho spisy Johna Wycliffa (profesor na Oxfordskej univerzite), ktorý kritizoval praktiky vtedajšej cirkvi
• kritizoval mravný úpadok cirkvi, preto ho katolícka cirkev označila za kacíra (odpadlík od viery)
• jeho učenie = heréza (názor nezlučiteľný so všeobecným učením cirkvi) 
• 1411 bol exkomunikovaný (vylúčený z katolíckej cirkvi)
• Kritizoval KV, nazval pápeža antikristom (nepriateľ Ježiša a Boha)
• Pápež naňho uvalil kliatbu (nesmel slúžiť omše, ani udeľovať sviatosti)
• koncil v Kostnici - odsúdený ako kacír, odmietol svoje učenie odvolať
• 6. júla 1415 upálený na hranici.

V roku 1999 vyjadril pápež Ján Pavol II. ľútosť nad krutou smrťou Husa a uznal ho za reformátora cirkv

Cirkevný koncil v Kostnici

Pápež Ján 23. zvolal na podnet rímskeho cisára Žigmunda Luxemburského 30. októbra 1413 do Kostnice pri Bodamskom jazere (v Nemecku) cirkevný koncil, ktorý mal ukončiť rozkol v západnej cirkvi (vláda troch pápežov), reformovať cirkev a odstrániť herézu. Kostnický koncil mal ukončiť aj proces s Janom Husom. Hus sa na pozvanie Žigmunda Luxemburského vydal na koncil v domnienke, že bude môcť slobodne obhajovať svoje učenie. Žigmund mu vystavil glejt – ochranný list, ktorý mu zaručil iba bezpečnú cestu cez Žigmundové územie do Kostnice, neochraňoval ho však pred trestom, pretože cirkevný súd nemohol Žigmund ovplyvniť. Hus sa ubytoval v dome v Kostnici , ale z obavy pred jeho útekom bol prevezený do paláca a neskôr bol uväznený v kobke dominikánskeho kláštora. Hus bol obvinený z ôsmych bludov (názorov odlišných od učenia cirkvi). Žigmund Luxemburský žiadal kardinálov, aby Husa prepustili, tí to však odmietli a Žigmund, aby odstránil rozkol v cirkvi, ustúpil. Vo väzení Hus napísal niekoľko spisov - O pokání, O milování Boha, O třech nepřátelích člověka, O smrtelném hříchu, O přikázání Páně a modlitbě, O manželstvíaO svátosti oltářní.

Počas kostnického koncilu bol pápež Ján XXIII. pod nátlakom prinútený abdikovať (odstúpiť s funkcie), ale ušiel a svoju abdikáciu odvolal. Neskôr bol zatknutý a koncil ho odvolal. Novým pápežom sa stal Martin V. Tieto udalosti prerušili proces s Husom. Koncil nedovolil Husovi obhajovať svoje učenie. Jeho kázne označil za bludné a žiadal, aby ich odvolal. To však Hus odmietol a tak ho koncil obvinil z kacírstva. 

Upálenie Jana Husa

6. júla 1415 snem kostnického koncilu označil Husove učenie a názory za heretické. Jan Hus bol obvinený zo šírenia Wycliffových názorov. Husove knihy bolo nariadené spáliť a Jan Hus bol prehlásený za kacíra. Snem ho odovzdal svetskému súdu so žiadosťou ušetriť jeho život. Žigmund Luxemburský odovzdal Husa miestnemu pánovi v Kostnici, ktorý ho nariadil popraviť upálením. Aj po priviazaní ku kolu uprostred hranice bolo Husovi ponúknuté odvolanie, aby si zachoval život. Hus to odmietol a hranica bola zapálená. Husove pozostatky boli hodené do rieky Rýn, aby si jeho prívrženci neurobili z hrobu pútnické miesto.

Správa o Husovej smrti spôsobila v Čechách hnev, ktorý vyvrcholil v roku 1419 vypuknutím husitskej revolúcie.