Zóny pre každého študenta

Nový svet - AMERIKA

Osídlenie Ameriky

- od 17.storočia – zakladanie prvých európskych kolónií na východnom pobreží S Ameriky

- v kolóniách súperili o moc Anglicko, Francúzsko (územie Louisiany pozdĺž rieky Mississippi + Kanada) a Španielsko (juhozápadná oblasť + Florida)

- pol. 18.storočia – Briti tu založili 13 anglických kolónií – Nové Anglicko (Massachusetts, Connecticut, Virgínia a i.)

- 1756-63 – Francúzsko prehralo sedemročnú vojnu a stratilo Kanadu, Angličania získali prevahu na územiach severoamerického kontinentu

- kolonisti hľadali lepší život, politickú istotu a náboženskú slobodu (puritáni – S, anglikáni – J)

- osady vznikali na územiach odobratých pôvodnému indiánskemu obyvateľstvu (Irokézovia, Huroni, Siuxovia, Šošoni, Apači a i.) ktoré bolo vyháňané zo svojich prirodzených teritórií na stredozápad – tu sú neskôr deportovaní do rezervácií alebo likvidovaní = genocída Indiánov

Vojna za nezávislosť a vznik USA

- politicky pomerne nezávislé kolónie mali najskôr s Anglickom dobré vzťahy, postupne sa však odcudzovali materskej krajine

- kolónie vnímala Británia iba ako surovinovú základňu a odbytisko priemyselných tovarov

- anglická vláda vydala zákaz usadzovania na západ od Apalačských vrchov (údajne kvôli Indiánom, v skutočnosti ale chceli osadníkov obmedziť)

- 1766 – anglický kráľ prijal „Výslovný zákon“, podľa ktorého parlament schvaľuje zákony a rozhodnutia pre všetky územia koruny, aj pre tie, ktoré tam nemajú zástupcov a k zákonom sa tak nemôžu vyjadrovať (americké kolónie)

- vlna nespokojnosti a hnevu sa prevalila kolóniami, keď Anglicko zvýšilo daňové a colné zaťaženie kolónií na čaj dovážaný do Ameriky

- 1773 – „Bostonské pitie čaju“, skupina osadníkov zaútočila na anglické lode a celý náklad čaju vysypala do mora na protest proti britskej daňovej politike; Briti reagovali uzavretím bostonského prístavu, boli prijaté donucovacie zákony a uvalené obchodné embargo

- 1774 – I. Kontinentálny kongres vo Filadelfii, predstavil požiadavku rozchodu s Anglickom

- 1775 – II. Kontinentálny kongres povolal do zbrane milície a ich velenie zveril do rúk Georga Washingtona; 13 kolónií vyhlásilo boj proti Angličanom za nezávislosť (1775-83)

- 4. júla 1776 – prijatie Deklarácie nezávislosti , pomenovala kolónie na Spojené štáty americké (USA, Únia); autor: Thomas Jefferson spoluautor: Benjamin Franklin; na princípoch republiky sa mali uplatňovať demokratické práva a slobody – heslo: „Všetci ľudia sú si rovní, vláda má ľudu slúžiť a nie mu vládnuť.“ ,práva sa nevzťahovali na černochov a Indiánov

- 1777 – kongres schválil prvú ústavu Spojených štátov, tzv. Konfederačné články

- kolonisti nakoniec vojnu s Anglickom vyhrali v bitke pri Yorktowne (1781)

- 1783 – bol podpísaný Parížsky mier, ktorým Anglicko uznalo nezávislosť a vznik USA

- 1787 – schválená Nová ústava, ktorá posilnila moc ústrednej vlády (platí dodnes)

Amerika v čase jej územného rastu

- 19.storočie – do Ameriky prúdilo čoraz viac prisťahovalcov, preto sa hranice posúvali na západ; kúpami a výbojmi sa rozloha USA strojnásobila, nastala búrlivá územná expanzia

- 1803 – USA kúpili od Napoleona Louisianu

- 1845 – do zväzku USA boli prijaté Texas a Florida po kúpe od Španielska

- 1845-48 – vojna medzi Mexikom a USA pre hranice, Mexiko stratilo Kaliforniu, Nové Mexiko, Arizonu, Nevadu, Utah a Colorado

- 1867 – kúpa Aljašky aAleutských ostrovov od Ruska

- 1893 – USA vyhlásili protektorát nad Havajskými ostrovmi

- počet Spojených štátov vzrástol na 48+2, Aljašku a Havajské ostrovy riadila ústredná vláda

- keďže z Európy prichádzajú nové hotové technológie, USA sa rýchlo industrializujúmodernizujú = „zlatý vek“ Ameriky

- gigantický rozvoj bol sprevádzaný:

· rýchlou urbanizáciou (mestá: NY, Filadelfia, Boston, LA),

· rozmachom železničnej dopravy,

· populačnou explóziou: nárast z 9,6 milióna v r. 1820 na 76 miliónov v r. 1890,

· prílevom migrantov z Anglicka, Írska, Talianska, Nemecka, Škandinávie, Poľska a najmä chudobnejších vrstiev – za vidinou bohatstva (v Kalifornii – zlatá horúčka)

- pilierom rastu americkej ekonomiky sa stali monopoly – výrobné a obchodné zoskupenia

- 1823 – Monroeova doktrína, vtedajší prezident James Monroe vyhlásil ideu: „Európa Európanom, Amerika Američanom!“ – Amerika si nedala zasahovať do svojich záležitostí a účasť na zahraničnej politike odmietala = izolacionizmus; doktrína zdôrazňovala, že USA stojace na lepších princípoch ako v Európe sa majú riadiť hodnotami zakladateľov štátu

Občianska vojna Severu proti Juhu

- rozdiely medzi Severom a Juhom:

· Juh – menej rozvinutý, plantážnictvo (bavlna, trstina, tabak), pracovná sila čiernych otrokov z Afriky, roztrúsené osídlenie; boli proti zrušeniu otroctva a obchodu s otrokmi

· Sever – viac rozvinutý, farmárstvo, rybolov, remeselníctvo, vplyv priemyslu a obchodu, slobodná pracovná sila, hustejšie osídlenie; prácu otrokov chceli nahradiť strojmi, boli za úplné zrušenie otroctva = abolicionizmus

- 1820 – missourský kompromis hovoril, že každý z nových štátov bude vždy jeden slobodný (Maine) a jeden otrokársky (Missouri), cieľ: zachovať politickú rovnováhu, neskôr sa zrušil

- 1854-58 – „Krvavý Kansas“, prijatý zákon o Kansasu a Nebraske, každý štát mal mať právo sám si vybrať, či chce byť slobodný alebo otrokársky; v Kansase následne vypukli ozbrojené boje, nakoniec zvíťazili protiotrokárske sily

- hlavnú úlohu začala zohrávať Republikánska strana a jej kandidát Abraham Lincoln

- 4. februára 1861 – po víťazstve republikánov vo voľbách, 11 južných štátov vyhlásilo vytvorenie Konfederácie amerických štátov – vypukol konflikt; išlo o to, či sa na severoamerickom kontinente zachová jednotná Únia

- 1861-65 – občianska vojna USA Severu proti Juhu, spočiatku mala prevahu armáda Juhu vedená Robertom Lee, v druhej etape sa ukázala väčšia sila Severu; po úspešných ťaženiach generála Ulyssesa Granta a dôležitom víťazstve v bitke pri Richmonde (1865), kedy vojsko Severu zvíťazilo a armáda Juhu kapitulovala; po obrovských ľudských obetiach sa vojna skončila upevnením federálnej moci USA; ide o prvú vojnu moderného typu, pretože boli využité technické inovácie modernej výroby, nerozlišoval sa front a zázemie

- 1862 – vydané Lincolnovo Vyhlásenie o emancipácii otrokov, zrušenie otroctva platilo pre všetky Spojené štáty – nevyriešená však zostala rasová segregácia černochov

Obdobie rekonštrukcie

- 1865-72 – obdobie rekonštrukcie (obnovy) cieľom bolo obnoviť solidaritu krajiny, vyrovnať hospodárske a politické rozdiely medzi Severom a Juhom a utvoriť jednotný národný trh

- Spojené štáty začali hospodársky prekvitať a za pomerne krátky čas sa z nerozvinutej agrárnej krajiny stala silná priemyselná veľmoc

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/14973-novy-svet-amerika/