Egypt – Architektúra a Sochárstvo

Egypt – Architektúra a Sochárstvo

ARCHITEKTÚRA:

V spojitosti s náboženstvom stavali Egypťania mohutné stavby.Hrobka Meneja(Meni) je podzemná(podobne ako hrobky prvých 2 dynastií).S príchodom kultu boha Ré,hrobky už viac nemali podobu podzemných jaskýň,ale už to boli stavby pod šírim nebom.Faraónov pochovávali v pyramídach,lebo ich šikmo sa zvažujúce steny majú 51 stupňnový sklon,vhodný pre výstup mŕtveho k vrcholu,kde sa má spojiť s Réom a pozorovať zem.Preto sa od obdobia Džóserovej vlády stavali 2 typy pohrebných stavieb: mastaby a pyramídy.

Pyramídy-kráľovské hrobky tvaru štvorbokého ihlana.Spočiatku boli stupňovité,neskôr s hladkými stenami.Faraónovi Džóserovi vybudovali niekoľko stupňovú mastabu,predchodkyňu pyramíd(sedemvrstvová sústava mastáb navŕšených na sebe).V strede pyramídy bola v sarkofágu umiestnená múmia.V pyramídach sa zachovalo menej vyobrazení ako v mastabách.V Gíze sa nachádzajú najznámejšie a najväčšie pyramídy: Chufewova,Raachefova, Menkaureova.Pyramídy sú iba v Dolnom Egypte,v okolí slávnej metropoly. Boli typickými kráľovskými hrobkami výlučne v období Starej ríše.Na niektorých pyramídach sa zachoval pekný obklad z kamenných kvádrov.Pyramídy majú vetracie prieduchy,veľké schodicko,faraónovu pohrebnú komoru,vedľajšiu alebo kráľovninu komoru,nepravú pohrebnú komoru a vchod.Najcäčšia z troch pyramíd v Gíze je Chufewova-je 146m vysoká.Monumenálny súbor hrobu faraóna prvých troch dynastií sa skladal z troch budov-kamennej hrobky(pyramída),chrámu na úpätí pyramídy(príbytok dvojníka) a chrámu pre kult zbožšteného faraóna spojeného pyramídou monumentálnou cestou.

Mastaby-mali tvar pohovky-murovaná hrobka vysokých hodnostárov z tehál alebo kameňa v tvare pozdĺžne zrezaného ihlana.Bola hrobom typu pohrebnej komory prístupnej jediným vchodom.Mala ešte podzemný priestor so zamaskovaným vchodom,šachtu na spustenie múmie.V komorách sú reliéfy s výjavmi zo života zosnulého.Prvýkrát bola postavená klenba,mestské štáty,kanalizácia.

Chrámy-sídla božstva,kultové stavby.Cesta k nim bola na stranách zastavaná sfingami a ukončená obeliskami-stĺpmi a za nimi boli kolosy-obrovské sochy panovníkov a zakladateľov chrámu.

V sajskom období sa prejavuje grécky vplyv,iónska kultúra.Voľnejšie usporiadanie,plasticita a viac živosti.Pamiatka:postava boha sokola Hóra,kráčajúceho s vystretými ramenami a dlaňami obrátenými dohora(dnes-Louver).Veľké stavby z ptolemaiovského obdobia sú na ostrove Pilak.

SOCHÁRSTVO:

Sochári vytvárali sochy vládcov v nadživotnej veľkosti z najtvrdšieho materiálu v strnulom postoji.

Sfingy-ležiace telo leva s ľudskou hlavou.V Gíze je obrovská sfinga dlhá 70m a vysoká 20m vytesaná zvápencového vŕšku,symbol kráľa Raachefa(portrét),ktorého pyramída stojí kúsok odtiaľ.

Kolosy-sochy sediacich kráľov v nadživotnej veľkosti.Každá je vytesaná z jediného bloku žuly privezenej zo 600km.

Drobné plastiky-zobrazovaní najmä služobníci pri práci-Stredná ríša-boli veľmi obľúbené a vkladali sa pánovi do hrobu.

Reliéfy-obľúbené boli hlavne v období Strednej ríše,umiestnené v predsieni hrobiek.Nahradzovali sochy prvej dynastie.Zosnulý je na nich zobrazený posediačky ako prjíma obetné dary.V porovnaní s reliéfmi z mastáb sú tieto vyhlbené do povrchu kameňa a majú veľmi jemnú modeláciu.Reliéfy aj maľby zapĺňajú plochu vo vodorovných nad sebou radených pásov,ktoré oddeľuje čiara.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/15673-egypt-architektura-a-socharstvo/