Začiatky budovania ľudovej demokracie
21. septembra prenikla Červená armáda na slovenské územie a obsadila obec Kalinovo.
6. októbra prekročili vojská 1. československého armádneho zboru a Červenej armády Dukliansky priesmyk.
4. apríla vytlačila Červená armáda nemecké vojsko z Bratislavy.
5. apríla v Košiciach
vláda schválila a vyhlásila Košický vládny program.
24. októbra prezident Beneš podpísal dekréty
o znárodnení kľúčového priemyslu a bánk.
Ešte v čase povstaleckých bojov zaútočila z východu cez Karpaty Červená
armáda a 1. československý armádny zbor. Sovietske vojenské velenie narýchlo pripravilo
karpatsko-dukliansku operáciu. Navonok ukazovala Stalinovu ochotu pomôcť povstalcom. V skutočnosti prechod cez karpatské
priesmyky, dobre opevnené nemeckou armádou, znamenal zbytočné plytvanie ľudskými životmi.
Bojovalo sa o každú vyvýšeninu. Dňa
21. septembra 1944 prenikli jednotky Červenej armády cez nemeckú obranu a dostali sa do
prvej obce na Slovensku – Kalinova. Cez Dukliansky priesmyk sa prebojovali až 6. októbra
1944. Slovenskí muži museli narukovať do 1. československého armádneho zboru, kde Slováci dosiahli vyše 70% zastúpenie. Často
bez výcviku boli nasadení voči skúsenému nepriateľovi. Slovenský podiel na vytlačení nemeckých a maďarských vojsk zo
Slovenska bol významný. Prejavil sa v najťažších bojoch o Liptovský Mikuláš,
Malú a Veľkú Fatru. Spolu s Červenou armádou a 1. československým armádnym zborom bojovala
na Slovensku aj rumunská armáda. Územie očistené od nemeckej armády kontrolovala Červená armáda.
Policajné oddiely NKVD odvliekli zo Slovenska do sovietskych pracovných táborov asi 10 000 obyvateľov a tisíce zajatých vojakov. Veľa
odvlečených neprežilo kruté podmienky v zajatí. Správu v slovenských obciach a mestách postupne preberali
nevolené národné výbory a centrálny orgán SNR. Označovalo sa to za
prejav revolúcie. V Košiciach, dočasnom sídle SNR, bol 5. apríla 1945 za prítomnosti Eduarda
Beneša prijatý Košický vládny program, ktorý navrhli komunisti. Program neumožnil obnovenie HSĽS,
agrárnej strany a ďalších pravicových strán. Vyslovil súhlas s kolektívnou vinou nemeckej a maďarskej menšiny. Obidve
menšiny boli obvinené zo spolupráce na okyptení Česko-Slovenska roku 1938 a jeho rozpade roku 1939. Prevažná časť nemeckej a maďarskej
menšiny bola určená na vysídlenie. Ohlásilo sa vytvorenie retribučných súdov, ktoré mali súdiť previnilcov za ich
činnosť v rokoch 1938 – 1945. Vláda sa zaviazala uskutočniť pozemkovú reformu a poštátnenie kľúčových odvetví
priemyslu.
Ťažké boje na Slovensku trvali nepretržite do konca apríla 1945.
Začiatkom apríla 1945 opustila Bratislavu slovenská vláda a prezident Jozef Tiso. Chceli sa
dostať k západným spojencom a v emigrácii presadzovať myšlienku samostatného slovenského štátu.
S týmto zámerom, ale aj z obavy pred príchodom Červenej armády a neistou budúcnosťou, odišlo zo Slovenska asi
10 000 Slovákov. Medzi nimi boli vojenské jednotky, ale aj úradníci, študenti a celé vedenie Matice slovenskej na čele s jej
správcom Jozefom Cígerom Hronským. Bola to prvá najväčšia emigračná politická vlna v slovenských dejinách.
Slovenská vláda podpísala dňa 8. mája 1945 v Rakúsku kapituláciu pred americkou armádou.
Jozefa Tisu a väčšinu členov slovenskej vlády dopravili do Prahy a potom na Slovensko, kde boli postavení pred súd.
Skončenie
druhej svetovej vojny privítali občania Slovenska s neskrývanou radosťou a úľavou. Bolo potrebné odstrániť miliardové
škody, ktoré po sebe zanechali armády – zničené cesty, železnice, mosty a trosky domov. Pri nedostatku potravín
a dôležitých životných potrieb mali dôležitú úlohu dodávky americkej organizácie UNRRA.
Prezident Beneš podpísal 24. októbra 1945 dekréty o znárodnení kľúčových odvetví priemyslu a bánk.
Ožívať začal aj domáci politický život. Jeho pravidlá určovala tzv. ľudová
demokracia. Nebola to parlamentná demokracia. Politické strany museli byť členmi Národného frontu.
Opozícia nebola povolená. Pre všetky strany bol záväzný Košický vládny program. Program
hlásal rovnoprávnosť slovenského a českého národa, no nedával žiadne záruky, že bude aj
uskutočnená. Nepohodlné strany boli zakázané, Nemci a Maďari stratili občianske práva. Začali sa
hromadné čistky v úradoch, na školách a v spolkoch. Tisíce ľudí stratili svoje zamestnanie alebo boli preložení do
iných krajov.
ČSR sa neobnovila v pôvodných predmníchovských hraniciach. Územia okupované Nemeckom a Maďarskom
sa opäť stali súčasťou štátu, severná Orava a Spiš, obývané slovenskou menšinou, sa opäť stali súčasťou Poľska.
Už
na území povstaleckého Slovenska pôsobili dve strany: Demokratická strana (zložená
najmä z bývalých agrárnikov) a Komunistická strana Slovenska.
Suverenitu česko-slovenského
štátu obmedzili dohody v Moskve v rokoch 1943 a 1945. Hospodárstvo, armáda a zahraničná politika sa prispôsobovali
sovietskym záujmom, hoci navonok sa hovorilo aj o orientácii na západných spojencov. Eduard Beneš a veľká časť jeho vlády v Londýne
vychádzali v ústrety sovietskym záujmom. Videli v tom záruky pre česko-slovenský štát a prekážku pre opakovanie Mníchovskej dohody.
Česko-Slovensko muselo Sovietskemu zväzu prepustiť územie Podkarpatskej Rusi. V lete
1947 Česko-Slovensko pod tlakom Stalina odvolalo svoju účasť na hospodárskom pláne amerického
ministra zahraničných vecí Georgea Marshalla. Odmietnutím Marshallovho plánu stratilo možnosť získať výhodné
pôžičky a suroviny na obnovu vojnou zničeného hospodárstva.
Pol roka po obnovení ČSR vládol prezident autoritatívne bez
parlamentu, dekrétmi. Dekréty, známe aj ako „Benešove dekréty“, zasahovali do
všetkých sfér spoločnosti. Využili sa napríklad na radikálne zásahy voči nemeckej a maďarskej menšine a na poštátnenie
priemyslu. Rozhodujúce slovo v ČSR mala Komunistická strana, jej cieľom bola
neobmedzená vláda.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta