Komunistický štátny prevrat

Prvé povojnové voľby do parlamentu – Národného zhromaždenia v Prahe – sa uskutočnili 26. mája 1946. Boli povinné a zúčastnilo sa ich spolu osem politických strán: štyri české (hoci v názve mali československé) a štyri slovenské. Okrem Demokratickej strany a Komunistickej strany Slovenska sa na voľbách zúčastnila aj Strana slobody a Strana práce. Obidve vznikli krátko pred voľbami a nemohli ovplyvniť ich výsledok. Podľa prijatej zásady české strany nemohli kandidovať na Slovensku a slovenské v Česku. Dve komunistické strany však mali rovnaký program a postupovali spoločne v celom štáte.

Vo voľbách zvíťazila na Slovensku Demokratická strana, ktorú volilo 62% voličov. Komunistická strana Slovenska dostala 30% hlasov. V Česku zvíťazila Komunistická strana, ktorá získala 40% hlasov. Predsedom Slovenskej národnej rady sa stal Jozef Lettrich. Demokratická strana síce zvíťazila vo voľbách na Slovensku, ale celoštátne vyhrali komunisti. Obsadili najdôležitejšie ministerstvá, najmä ministerstvo vnútra. Ich predseda Klement Gottwald sa stal predsedom vlády. Príčinou víťazstva Demokratickej strany na Slovensku bolo uzavretie predvolebnej tzv. Aprílovej dohody (1946). Podarilo sa jej získať podporu slovenských katolíkov, ktorí sa rozhodli nezaložiť vlastnú politickú stranu. Komunisti vyhrali voľby v Česku aj vďaka pozemkovej reforme, ktorú tu ovládli. Roľník tak získal dojem, že dostal pôdu od komunistov.

Voľbami roku 1946 Slováci jednoznačne odmietli komunistické predstavy o spoločnosti a zaradili sa medzi národy verné kresťanstvu a demokracii. Po víťazstve Demokratickej strany vytvorili české strany vrátane komunistov nacionalistický blok. Ten obviňoval Demokratickú stranu z protištátnej činnosti a zo snahy vyhlásiť samostatné Slovensko. Pod zámienkou nespoľahlivosti Slovenska sa opäť presadil štátny centralizmus. V troch pražských dohodách stratila Slovenská národná rada a Zbor povereníkov svoje pôvodné právomoci. Slovenské národné orgány sa tak stali nástrojom pražskej vlády.

Politickému úmyslu rozštiepiť Demokratickú stranu slúžil aj proces s prezidentom prvej Slovenskej republiky Jozefom Tisom. Súd vyniesol rozsudok smrti. Pražská vláda odmietla žiadosť o milosť a Tiso bol 18. apríla 1947 popravený. Demokratická strana sa po poprave nerozpadla. Preto komunistické vedenie v spolupráci so Štátnou bezpečnosťou vykonštruovalo „protištátne sprisahanie“ na Slovensku. Bezpečnosť zatkla 707 osôb. Medzi nimi aj dvoch generálnych tajomníkov Demokratickej strany Jána Kempného a Miloša Bugára. Podpredseda vlády Ján Ursíny bol donútený odstúpiť.
Vyvolaním politickej krízy na jeseň 1947 dosiahli komunisti svoj cieľ – výrazné oslabenie Demokratickej strany. Vo februári 1948 vznikol v pražskej vláde spor medzi komunistickými a nekomunistickými ministrami o rozširovaní komunistického vplyvu v bezpečnosti. Komunisti sa odmietli podriadiť rozhodnutiu vlády, nekomunistickí ministri podali demisiu. Bola ich však menšina. Prezident Beneš prijal 25. februára 1948 (víťazný február) demisiu a Gottwaldom navrhovaný nový zoznam vlády. Dôležité mestá obsadili pohotovostné oddiely Zboru národnej bezpečnosti a Ľudové milície. Moc v krajine prebrali akčné výbory. Ich úlohou bolo vylúčiť z práce alebo štúdia ľudí odmietajúcich vládu komunistov. Komunista a predseda Zboru povereníkov Gustáv Husák na Slovensku už 21. februára 1948 protiprávne odvolal povereníkov z Demokratickej strany. Komunisti prevzali moc pokojným spôsobom.
 
· 21. jún 1945:
• Beneš vydáva dekrét, v ktorom hovorí o konfiškácií a rozdelení pozemkov Nemcov, Maďarov, zradcov a kolaborantov (ak by k tomu došlo, Slovensko – 578 678 ha)
· 17. júl – 2. august 1945 – Postupimská konferencia:
• schválili odsun Nemcov a Maďarov z ČSR, Poľska, Maďarska
· 2. august 1945 – Beneš vydáva ďalší dekrét:
• všetci Nemci a Maďari boli zbavení občianskych práv a majetku
• tri milióny Nemcov z Čiech do Nemecka
• do októbra 1946 – 32 450 Nemcov
· 27. február 1946:
• dohoda medzi českou-slovenskou a maďarskou vládou o výmene obyvateľstva
• z Maďarska š ČSR – 71 787
• z ČSR š Maďarsko – 89 600
· 362 672 ľudí – museli sa reslovakizovať
· boli uzavreté tri Pražské dohody:
• 2. jún 1945 – 1. Pražská dohoda:
· SNR – nositeľka moci na Slovensku, ale hospodárske, sociálne, kultúrne otázky patria do kompetencie pražskej vlády
• 11. apríl 1946 – 2. Pražská dohoda:
· všetkých vysokých štátnych úradníkov môže menovať len pražská vláda alebo prezident
• 27. jún 1946 – 3. Pražská dohoda:
· SNR bola postavená pod kontrolu pražskej vlády
· slovenskí povereníci sa zodpovedali ministrom v Prahe
· 2. december 1946 – proces s Tisom, Machom a Ďurčanským v Bratislave:
• svedkom -- Kmeťko (biskup)
• 15. apríla vynesený rozsudok
• bol popravený 18. apríla (obesením)
• bezpečnosť v pohotovosti, národ do kostolov, len pokojné manifestácie (letáky)