Zóny pre každého študenta

Návrat do starých koľají - 1990

Príchod intervenčných vojsk Varšavskej zmluvy zmaril všetky nádeje, ktoré ľudia vkladali do obrodného procesu v spoločnosti. Sovietske vojská ostali u nás až do roku 1990. V spoločnosti sa začala normalizácia, ktorá znamenala obnovenie stavu spred roku 1968. Všetko akoby sa vracalo do starých koľají.

Sklamanie medzi ľuďmi sa prejavilo v pesimizme a v presvedčení, že už žiadna obeť nemá zmysel. Nastala príležitosť pre rôznych karieristov, ktorí podporovali normalizáciu za materiálne poľnohospodárstvo. Budovali sa obytné domy, futbalové štadióny, kultúrne domy. Priemerný človek navonok súhlasil so všetkým, len aby mal pokoj. Uzatváral sa do rodinného života a nestaral sa o to, čo sa robí vo verejnom živote. Oficiálni politici takýto spôsob života podporovali. Boli však aj takí, ktorí sa aj napriek hroziacemu väzeniu rozhodli niečo podniknúť. Boli to disidenti – skupiny ľudí i jednotlivci, ktorí sa tajne stretávali a vydávali samizdatové knihy a časopisy. Najznámejšie slovenské samizdatové časopisy boli: Náboženstvo a súčasnosť, Hlas Slovenska, Bratislavské listy, Radosť a nádej, Rodinné spoločenstvo, Fragment. Najviac disidentov patrilo do tzv. tajnej cirkvi. Cirkev bola pod prísnym dozorom štátu a ten všemožne obmedzoval jej slobodu. Preto sa veriaci tajne stretávali. Najdôležitejšími kresťanskými disidentmi na Slovensku boli: Ján Chryzostom Korec, Viktor Trstenský, Silvester Krčméry, František Mikloško, Ján Čarnogurský.

Okrem kresťansky zameraných disidentov pôsobili na Slovensku aj občianski disidenti: Dominik Tatarka, Hana Ponická, Ján Budaj, Milan Šimečka, Miroslav Kusý, Jozef Jablonický. Občianski disidenti sa viac venovali histórii, literatúre, publicistike, ochrane prírody. Mnohí z nich sa hlásili ku kresťanským hodnotám. Charta 77, občianska iniciatíva, ktorá vznikla v Česku, nenašla na Slovensku väčšiu odozvu. (V januári 1977 skupina česko-slovenských občanov vydala dokument Charta 77. Prihlásila sa ním k obhajobe občianskych práv. Podrobne vyrátala, v čom česko-slovenská vláda porušuje medzinárodné záväzky, ktoré sama prijala a podpísala. Iniciátori Charty a tí, ktorí ju podpísali, boli prenasledovaní a mnohí z nich odsúdení do väzenia – Václav Havel.)

Viacerí z tých, ktorým nevyhovovala politická situácia v Česko-Slovensku, sa rozhodli emigrovať. Spočiatku sa to dalo, lebo hranice neboli do roku 1968 tak prísne strážené. Neskôr riskovali vlastný život, len aby sa dostali do zahraničia. Od konca augusta 1968 do októbra 1969 emigrovalo zo Slovenska do západných krajín 10 607 ľudí, v nasledujúcich rokoch pribúdali ďalší. Išlo najmä o vynikajúcich odborníkov, vedcov, športovcov.
 
Medzinárodné podmienky zmien v Česko-Slovensku
V roku 1968 bolo hnutie za demokraciu v Česko-Slovensku osamotené, pretože v ostatných krajinách východnej Európy vládli ešte silné diktatúry. V osemdesiatych rokoch sa situácia začala meniť.

V Poľsku dochádza k sérii štrajkov, vzniklo nezávislé odborové hnutie Solidarita, pod vedením robotníka z lodeníc v Gdaňsku Lecha Walesu. V decembri 1981 poľská vláda, ktorá sa obávala podobného zásahu, ktorého sa sama zúčastnila u nás v roku 1968, vyhlásila vojnový stav. Moci sa ujala armáda. Solidarita prešla do ilegality, ale väčšina spoločnosti bola aj naďalej v opozícii proti vláde. Roku 1988 musela vláda odstúpiť, povoliť činnosť Solidarity. Roku 1989 vo voľbách do senátu zvíťazila opozícia. Otvorila sa cesta demokratickému spôsobu vlády.

Oslabenie monopolu komunistickej strany sa v osemdesiatych rokoch prejavovalo aj v Maďarsku. Roku 1989 maďarská vláda oficiálne prehodnotila stanovisko k udalostiam v roku 1956, dovtedy označovaných za kontrarevolúciu. Začali pracovať politické strany. Maďarská a poľská vláda sa oficiálne ospravedlnili Česko-Slovensku za účasť na intervencii v roku 1968.
V lete 1989 sa ukazovali príznaky rozpadu politického systému aj v NDR. Desaťtisíce občanov emigrovalo do NSR. Najskôr cez Maďarsko, potom cez Česko-Slovensko a Poľsko.

Najdôležitejšie boli však zmeny v ZSSR. M. Gorbačov od roku 1985 presadzoval politikuperestrojkyaglasnosti“ – politiku reforiem v hospodárstve i v politickom živote. To dávalo nádej, že demokratické snaženie vo východnej Európe nepotlačia násilne tankami.
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/1739-navrat-do-starych-kolaji-1990/