Slovensko na scéne - pád komunistického režimu
Pádom komunistického režimu sa zákonite otvorila aj neriešená slovenská otázka. Vzťah Čechov a Slovákov
bol kľúčový pre ďalší rozvoj krajiny. Verejnosť ho naplno vnímala už od decembra 1989, keď veľká časť
Slovákov presadzovala ako najvhodnejšieho kandidáta na prezidenta A. Dubčeka. V marci 1990 sa rozhorel
spor o názov štátu. Českí politici i verejnosť odmietali spojovník v jeho názve. Nakoniec zvíťazil
kompromis. Štát dostal meno Česká a Slovenská Federatívna Republika. Spory sa tým neskončili,
naopak, mali stúpajúcu tendenciu a vyvrcholili v októbri 1990 protestmi počas prijímania jazykového zákona v SNR. Na
povrch vystúpili všetky varianty riešenia slovenskej otázky.
Celý rok 1991 sa rokovalo o podobe štátoprávneho vzťahu.
Ako vhodné riešenie sa ponúkalo referendum. Občania ČSFR mali sami rozhodnúť o budúcnosti
spoločného štátu. Ferederálny parlament síce v novembri 1990 prijal zákon o vykonaní
referenda, no nedokázal sa dohodnúť na znení otázok, ktoré malo obsahovať. Napokon referendum
o zachovaní Česko-Slovenska by neviedlo k výsledku. Aj keby sa občania vyslovili za zachovanie, politici by opäť museli
sadnúť za rokovacie stoly a dohodnúť sa o podobe štátoprávnych vzťahov.
Vo voľbách v júni 1992
zvíťazilo na Slovensku HZDS, v Česku Občianskodemokratická strana (ODS)
Václava Klausa. HZDS s novým predsedom vlády V. Mečiarom podporovalo
zmenu federácie na úniu dvoch štátov so zahraničnopolitickou subjektivitou. ODS predložila dva
varianty: „funkčnú federáciu“ so silným centrom alebo rozdelenie na dva samostatné
štáty. HZDS následne podporilo 17. júla 1992 v SNR
Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky, ktorá potvrdila prvotnosť suverenity republík a odvodenosť federácie.
Česká strana podobný krok považovala za nepotrebný.
V rokovaniach medzi HZDS a ODS sa nedospelo k dohode. Návrh
HZDS na spoločné prijatie ústav oboch republík ODS odmietlo. Tak slovenský parlament prijal dňa
1. septembra 1992 Ústavu Slovenskej republiky. Ústava obsahovala článok, že Slovenská republika na
základe vlastného rozhodnutia môže vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. Posledným pokusom zachovať česko-slovenský
štát bola iniciatíva českého sociálnodemokratického poslanca Miloša Zemana, ktorý predložil Federálnemu
zhromaždeniu návrh na zriadenie komisie pre vytvorenie česko-slovenskej únie. Návrh bol
prijatý, a to aj poslancami HZDS. Odmietla ho však v Česku
rozhodujúca ODS, ktorá trvala na vytvorení dvoch samostatných štátov. Dňa 25. novembra 1992
prijalo Federálne zhromaždenie ústavný zákon o zániku ČSFR. Od 1. januára 1993 sa vytvorili
dva samostatné štáty: Slovenská republika a Česká republika. Celý svet ocenil
priebeh pokojného rozdelenia ČSFR.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta