Konštantín a Metod na Veľkej Morave

Konštantín a Metod

Pochádzali zo Solúna. Ich otec, menom Lev, mal vysoké postavenie v štátnej správe.
Metod bol najstarší. Narodil sa okolo roku 815. Stal sa dôležitým civilným úradníkom. Po čase sa utiahol do kláštora.
Konštantín bol najmladším zo siedmych detí. Narodil sa asi okolo roku 827. Pretože v okolí žilo mnoho Slovanov, predpokladá sa, že obaja dobre poznali slovanský jazyk. Stal sa učencom a profesorom v Konštantínopole. Neskôr odišiel za svojím bratom Metodom do kláštora.

V r. 860 sa Konštantín a Metod vydali na misie na územie dnešnej Ukrajiny ku Chazarom. Tam našli pozostatky pápeža sv. Klementa.
Byzantský panovník Michal III. sa rozhodol vyhovieť požiadavke moravského kniežaťa Rastislava, aby mu na jeho územie poslal misionárov. Metod a Konštantín boli najlepšou voľbou; poznali jazyk, boli schopní po organizačnej stránke a ukázalo sa, že sú vhodní pre misijné poslanie.
V roku 863 Konštantín a Metod spolu s niekoľkými spoločníkmi opustili svoju rodnú zem, aby prišli na Veľkú Moravu a šírili tu kresťanstvo a kultúru.

Konštantín, ešte predtým, než odišli na svoju misiu, zostavil pre Slovanov písmo, ktoré je známe ako hlaholika. Tým položil základy slovanského písomníctva.
Do jazyka starých Slovanov preložili dokonca aj celú liturgiu a aj časť Biblie. V tom čase pri bohoslužbách sa používali len tri jazyky: gréčtina, hebrejčina a latinčina.
Konštantín a Metod založili slovanské učilište, akúsi vyššiu dvorskú školu, v ktorej vychovávali a vzdelávali svojich pomocníkov a nástupcov.
Za necelé štyri roky pôsobenia šírili kresťanstvo, kultúru, vzdelanie, písomníctvo, literatúru, ale aj zákonodarstvo a poriadok v spoločenskom živote.

V roku 867 sa vydali na cestu do Ríma, aby získali povolenie slúžiť latinskú liturgiu v reči ľudu.
So sebou niesli aj pozostatky sv. Klementa. Pápež Hadrián II. ich roku 868 s radosťou prijal a vyhovel všetkým požiadavkám. V roku 868 vydal bulu Gloria in excelsis Deo, v ktorej slávnostne ustanovil slovienčinu za štvrtý oficiálny liturgický jazyk.
Konštantín sa už nevrátil na územie Veľkej Moravy. V Ríme ochorel, vstúpil do kláštora, prijal rehoľné meno Cyril a zakrátko v roku 869 zomrel.

Metod sa však na Veľkú Moravu nedostal. Medzi Rastislavom a Nemcami sa rozpútala vojna a preto zostal v Blatnohrade u kniežaťa Koceľa.
Metod sa stal v roku 869 biskupom. Pápež ho vymenoval za arcibiskupa a pápežského legáta.
Franským biskupom sa to nepáčilo a roku 870 ho uväznili vo Švábsku v kláštore. Istému mníchovi sa podarilo poslať do Ríma posolstvo a aj napriek tomu že Pápež Hadrián II. dvakrát zakročil, nič nepomáhalo.
Podarilo sa to až jeho nástupcovi Jánovi VIII. roku 873. Metod bol prepustený a v sprievode pápežského legáta prišiel na Veľkú Moravu, ktorý ho uviedol do úradu arcibiskupa.

Na Morave už vládol Svätopluk, ktorý bol ovplyvnený nemeckým kňazom Wichingom. Toho navrhol za biskupa do Nitry, ktorý proti Metodovi stále kul intrigy.
Metoda v Ríme obvinili, že neoprávnene používa slovanský jazyk pri bohoslužbách. Metod musel odísť do Ríma. Pápež sa presvedčil, že má pred sebou veľkého a svätého apoštola. Svätoplukovi napísal list – bulu Industriae Tuae (jún 880). Uznáva a potvrdzuje ho za nielen panónskeho, ale aj moravského arcibiskupa.
Wiching bol Metodovým nepriateľom. Bojoval proti slovanskej liturgii. Pokiaľ Metod žil, zvíťaziť nedokázal, keď zomrel, jeho žiaci sa už ubrániť nevedeli. Po strastiplnej ceste našli útočište v Bulharsku a v Chorvátsku a pri jazere Ochrid.

V roku 882 sa vybral do svojej vlasti na pozvanie byzantského cisára Bazila I.
Metod cítil, že mu ubúda síl. Chcel ešte dokončiť preklad Sv. písma do staroslovienčiny. Vybral si dvoch zo svojich žiakov a v priebehu ôsmich mesiacov toto veľké dielo dokončil.
Zomrel vo veku sedemdesiat rokov 6. apríla 885. Tesne pred smrťou určil za svojho nástupcu Gorazda, jedného zo svojich učeníkov slovanského pôvodu.
Obaja bratia boli neskôr vyhlásení za svätých.

Prvé písmo Slovanov.
Vytvoril ho Cyril zo Solúna okolo roku 862 na účely svojej misie na Veľkej Morave ako písmo na zápis staroslovienčiny.
Základom sa stali písmená malej gréckej abecedy a 19 nových liter.
Písmo bolo zložité, spolu malo 43 znakov a dve formy – hranatú a okrúhlu.
Hlaholika sa na Slovensku a v Čechách udržala asi po 11. storočie.

Konštantín a Metod preložili do staroslovienčiny misál, evanjeliá, breviár, žaltár, spevník a Súdny zákonník pre svetských ľudí. Tým položili základy slovanského písomníctva.
Konštantín napísal veršovaný Proglas – Predslov k sv. Evanjeliu. Ide o prvú slovanskú báseň, ktorá oslavuje písmo, pozdvihuje ducha človeka a obhajuje práva Slovanov.
Metod preložil Starý zákon okrem kníh Makabejských, Zákon súdny ľuďom je jeho pôvodným dielom a ide o prvý zákonník Slovanov.

Položili základy slovanskej vzdelanosti:
- zostavili prvé slovanské písmo – hlaholiku (z malých písmen gréckej abecedy – MINUSKULA),
- vytvorili prvý slovanský spisovný jazyk – staroslovienčinu,
- zaviedli staroslovienske bohoslužby,
- vytvorili prvú slovanskú prekladovú a pôvodnú literatúru.
Doniesli k nám aj dvojkríž z Byzancie, ktorý je dodnes na štátnom znaku Slovenskej republiky.
Zakladali školy, vychovávali kňazov, zabraňovali vplyvu franských kňazov podmaniť si Veľkú Moravu.

Zones.sk – Najväčší študentský portál