Helenistické Grécko
Helenizmom nazývame obdobie od výbojov Alexandra Macedónskeho v r. 334-324 p.n.l. až do roku 30 p.n.l., kedy stratil svoju samostatnosť posledný helenistický štát, ptolemáiovsky Egypt.Macedónia
- hornatá krajina na severe Grécka bez prístupu k moru
- v čele stojí panovník a rodová aristokracia
- v prvej polovici 4.storočia p.n.l. začal macedónsky kráľ Filip II expanzívnu politiku s cieľom vybojovať prístup k moru
- rok 338 p.n.l. bitka pri Chaironei – Filip II vs. Koalícia gréckych štátov
- grécke štáty porazené, bol rozpustený aténsky spolok a začal sa proces zjednocovania Grécka
- nasledovalo vytvorenie celogréckej federácie pod záštitou Macedónie a vyhlásenie všegréckej vojny proti Perzii
Alexander Veľký
- na trón sa dostal po nečakanej smrti otca, ktorý bol zavraždený na svadbe dcéry
- jeho učiteľom bol Aristoteles, dostalo sa mu to najlepšie vzdelanie
- nová bojová jednotka falanga – posilnené pravé krídlo prerazilo rady nepriateľa a zaútočilo n neho od chrbta
- zjednotil Grécko, potlačil vzbury s finančnou pomocou Perzského kráľa Dareira III.
- nesôr zaútočil na Perziu a po porazení perzského kráľa Dareira III. v bitkách pri Isse a Gaugemalách v roku 333 p.n.l. ju celú ovládol
- vyhlásili ho za kráľa Ázie a nastúpil na Perzský trón
- podrobil si strednú Áziu, bitka pri Jaxarte roku 329 p.n.l.
- oženil sa s princeznou Roxanou zo Sogdiany, svadba mala priniesť zmier medzi Grékmi a Orientom, nemal žiadneho potomka
- rok pred smrťou zrovnoprávnil Peržanov a Macedónčanov vo svojej ríši
- výprava do Indie sa neskončila úspešne, kvôli vzburám vo vojsku a predčasnej smrti Alexandra na maláriu v roku 323 p.n.l.
Alexandrova ríša
- rozprestierala sa od Grécka po Indiu
- vládnucou vrstvou boli Gréci
- štátnym jazykom bola Gréčtina
- v umení prevládal realizmus, rozvoj filozofických škôl( stoicizmus, skepticizmus, novoplatonizmus)
- hlavným mestom sa stala Alexandria, ktorá bola kultúrnym centrom helenizmu, tu sa miešala kultúra Grékov spolu s prvkami orientálnych krajín, dobytých Alexandrom
Helenistické štáty
- po smrti Alexandra mali v ríši vládnuť diadochovia, ktorý sa mali postupom času striedať, no to sa nepodarilo presadiť kvôli vlastným záujmom Alexandrových generálov
- ríša sa rozdelila definitívne v roku 280 p.n.l. na 3 časti
1. Seleukovská ríša – Seleukos
2. Ptolemaiovska v Egypte – Ptolemaios
3. Macedónska v Európe – Antigonas
- od roku 276 p.n.l. vládol v Seleukovskej a Ptolemaiovskej ríši Antigonas Gonatas
- keďže vládnucou vrstvou boli cudzinci vznikali občianske nepokoje, tie boli potlačené, lebo vládcovia sa mohli spoľahnúť na silnú armádu a kolonizačnú činnosť(Gréci dostávali rôzne vysoké funkcie a výhody ak sa presťahovali do dobytých oblastí)
- medzi helenistickými štátmi dochádzalo často k územným sporom ako vytvorenie Pergamonského kráľovstva, ktoré sa odtrhlo od Seleukovskej ríše v Malej Ázii
- štáty sa začali potupne rozpadať pod vplyvom Ríma a postupne boli všetky dobyté 148 p.n.l. - Macedónia
146 p.n.l. - Grécko
133 p.n.l. - Pergamon
64 p.n.l. – Sýria
30 p.n.l. - Egypt
Zones.sk – Najväčší študentský portál