Kultúra

Mezopotámia
– vznik klinového písma
- náboženstvo: polyteizmus
- základy matematiky, astronómie
- najstaršie literárne dielo: Epos o Gilgamešovi, ďalšie dielo Enuma eliš
- mestské štáty: Ur, Uruk, Lagaš, Larsa, Umma, Kiš, Babylon, Sippar
- chrámy – zikkuraty
- šesťdesiatková sústava, kalendár, koleso
 
Egypt
- písmo: hieroglyfy, písalo sa na papyrusové zvitky
- rozvoj astronómie, geometrie, trigoniometrie
- viera v posmrtný život – mumifikovanie mŕtvych
- staviteľstvo (hrobky, pyramídy, obelisk)
- literárne diela: Kniha mŕtvych, Texty pyramíd
 
India
- budhizmus, chrámy
- výstavba miest do pravouhlých ulíc, kanalizácia, vodovody
 
Čína
- taoizmus, konfucianizmus
- znakové písmo (40 000 znakov)
- kompas, papier, pušný prach, tlačiarenská technika, porcelán
 
Rím
vplyv Etruskov, Grékov a Feničanov
Etruskovia – budovali mesta opevnené silnými hradbami
  - nikdy nevznikol jednotný štát
- v mestách budovali kanalizáciu a vodovod
  - používali klenby a oblúky
  - hrobky zdobené nástennými maľbami a výnimočnými maľbami, ktorých pestrosť 
sa zachovala dodnes
Gréci – školský systém, rozvoj vedeckého poznania, výtvarné umenie, literárna tvorba,
náboženské predstavy a ich mytológia
Feničania – stavba lodi, navigácia, výroba zbraní
- hlavou rodiny bol otec
- najvyšší boh bol Jupiter (prírodné sily, počasie), jeho žena Juno bola bohyňou plodnosti
- Minerva (bohyňa umení a remesiel), Venuša (bohyňa lásky), Diana (bohyňa lovu), Apolón (boh slnka a ochranca umenia), Neptún (boh morí), Flóra (bohyňa kvitnúcej prírody)...
- Gladiátorské hry
- vznik rétoriky, najvýznamnejší rečník bol Cicero
- básnik Vergílius, Ovídius, Moracius
historik“ Publius Cornelius Tacitus
- filozof: Seneca

Grécko
- kykladská kultúra – najvýznamnejším prejavom umenia a náboženského myslenia sú tzv. idoly - sošky z bieleho mramoru znázorňujúce prevažne nahé ženské postavy, Kyklady – ostrovy v Egejskom mori rozmiestnené akoby v kruhu
- minojská kultúra – odvodené od bájneho kráľa Minoa, známeho z legiend, centrum je Knossos, stavba palácov – labyrinty, vznik najstaršieho písma – piktografické (obrázkové), z neho sa vyvinulo lineárne písmo typu A (nerozlúštené) a neskôr lineárne písmo typu B, Achajci a ďalšie kmene zničili túto kultúru, ktorá vznikla v Kréte
- mykénska kultúra – vznikla na pevninskom Grécku, strediskom boli Mykény, mestské štáty: Tiryns, Sparta, Orchomenos, Téby, Atény, rozvoj hrnčiarstva
- Herodotos – „otec dejepisu“, napísal dejiny grécko-perzských vojen
- Homér – básnik, napísal Ilias a Odysea
- Ezop – tvorca bájok
- Sapfo – poetka
- Platón, Aristoteles – filozofi
- Sofokles, Aischylos, Euripides – písali tragédie
 
Arabský kalifát
centra: Bagdad a Córdoba
- objavy v matematike, optike, geografii, medicíne
- Islam: monoteistické náboženstvo, chrám – mešita, predstavený- iman, Korán – posvätná kniha, ktorá má 114 súr
 
Byzantská ríša – centrum Konstantinopolis
- architektúra: kupola je symbol zeme, vesmíru, nebeskej klenby
- pôdorys – tvar kríža, mozaiky a nástenné maľby
- výtvarné umenia – ikony – maľby na drevených doskách
- vplyv gréckej kultúry
- najdokonalejšia stavba bol Chrám sv. Múdrosti (Hagia Sofia)
Románsky štýl
- prvý univerzálny umelecký smer v stredoveku
- vznikol na území dnešného Francúzska, Talianska, Nemecka
- pretvoril tradíciu antického a byzantského umenia
- námety takmer výhradne náboženské
- v architektúre prevládajú cirkevné stavby (chrámy, kláštory)
- typické bolo zoskupenie a bohaté členenie architektonických hmôt predovšetkým v masívnych pilieroch a stenách
- charakteristické oblúky a využívanie klenby, jasne rozčlenenie kostolnej lode a zvýraznenie hlavného priečelia budovy
- impozavné masívne stavby
- najrozvinutejším typom sú baziliky s typickými polkruhovými oblúkmi a ťažkou valenou klenbou, neskôr i krížovou
- svetská architektúra sa objavovala len vzácne (panovnícke dvory)
- na Slovensku sa stavali rotundy (Skalica), kostol (kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pri Tribečnom) a kláštorné areály (Spišská kapitula)
- v Burgundsku (Cluny, Vezelay), v Normandii (Cean) a v Taliansku (Florencia, Pisa, Milano)
 
Gotika
- pôvodne hanlivé označenie
- taliansky humanisti ho odvodzovali od názvu kmeňa Gótov
- umelecky smer obdobia vrcholného a neskorého stredoveku
- vznikol vo Francúzsku
- prvou gotickou stavbou je Opálsky chrám v Saint-Denis
- znakom v architektúre je vertikálna línia vyjadrujúca túžbu kresťanov prekonať pominuteľnosť a nedokonalosť pozemského života, dosiahnuť spasenie a večný život v nebeskom kráľovstve
- rebrová krížová klenba a oporný systém
- stavali sa najmä katedrály – vysoké, štíhle troj- až päťloďové
- gotické katedrály využívali lomený oblúk ako symbol modliacich sa k Bohu, okná sú s vytražou (farebné sklíčka)
- najvýznamnejšie svetské stavby sú kamenné hrady
- stavby v Puignone, Paríži, Kolíne nad Rýnom, Prahe
- Dóm sv. Martina v Bratislave, Dóm sv. Alžbety v Košiciach, Kostol sv. Jakuba v Levoči
 
Renesancia
- z fr. renaissance – znovuzrodenie, obnovenie
- mohutný umelecký a myšlienkový smer, ktorý vznikol v Taliansku (Florencia)
- obnovenie antiky a románskeho umenia
- bola proti nadvláde teológie, presadzuje rozvoj prírodných vied a vied o človeku
- hlása kult zmyslov a príklon k radostiam pozemského života
- stavajú sa paláce, zámky s lóžami a arkádami, fasády zdobené lístkovým vzorom
- Baziliky sv. Petra v Ríme, palác Louvre v Paríži, zámok Fontainebleau
- olejomaľby a perspektívy zachytávajú psychiku – stav duše, emócie
- Alžbetínske divadlo
 
Veľká Morava
- hlaholika: najstaršie slovanské písmo, zostavil ho Konštantín pred príchodom podľa malých písmen gréckej abecedy; názov hlaholika pochádza zo slova glagol-hlahol (slovo); tvary písmen sú vytvorené z troch kresťanských symbolov – kríža, rovnostranného trojuholníka a kruhu
- cyrilika: bola vytvorená na základe veľkých písmen gréckej abecedy
- prekladová literatúra: misál (omšová kniha), evanjelia, breviár (modlitebná kniha pre kňazov), žaltár, spevník, Zákon sudnyj ljudem (Súdny zákon pre svetských ľudí), česť starého Zákona
- pôvodná literatúra: Proglas, Pochvala Cyrilovi Filozofovi, Pochvalné slovo na Cyrila a Metóda, Moravsko-panónske legendy (Život sv. Konštantína a Život sv. Metóda), O písmenách, Život Naumov
- Gregoriánsky chorál: liturgický spev pre rímsko-katolícku cirkev, spieval sa v jednom tóne alebo na jednu slabiku sa spievali dva tóny