Rakúsko-maďarské vyrovnanie

Rakúsko-maďarské vyrovnanie 

Najhoršie obdobie slovenských dejín. Nová situácia nastala v monarchii 17. júna.1866, keď  vypukla rakúsko-pruská vojna. Rakúsko v spojení s Pruskom chcelo ovládnuť rozdrobené Nemecko. Rakúsko však vojnu prehralo a toto oslabenie a takisto aj izolácia habsburskej ríše využila maďarská opozícia na urýchlené dosiahnutie štátoprávneho vyrovnania. Týmto donútila viedenskú vládu k ústupkom.
 
1867- cisár povolil vytvorenie nezávislej uhorskej vlády a na jej čele bol Július Andráši, a spolu s politikom Františkom Dlákom za Maďarov a Františkom Jozefom 1. a predsedom Fridrichom Beustom za Rakúšanov. Oni pripravovali premenu monarchie na dualistický štátny útvar.
 
28. Júla 1867-spoločný panovník, František Jozef 1, podpísal zákon o rakúsko-maďarskom štátoprávnom vyrovnaní. (bol korunovaný v Budíne za Uhorského kráľa)  Habsburská monarchia rozdelená : 1 záp. Predlitavsko
  2  vých. Zalitavsko
Rakúska monarchia sa zmenila na Rakúsko-Uhorsko. V krajine boli spoločné ministerstvá vojenstva, zahraničia a financií. Nastalo zrovnoprávnenie rakúskych veľkopriemyselníkov, spoločné colné územie, spoločná mena a štátna banka.
 
December 1867- prijatá ústava, ktorou sa zavŕšil proces vyrovnania
 
16. december 1868- Národnostný zákon, ktorý potvrdzoval štátnu ideu maďarských kruhov , a tak obyvatelia Uhorska tvorili ,, uhorský národ“, čo v maďarčine znamená maďarský národ. Maďarčina sa stala štátnym jazykom a Slováci v Uhorsku neboli národom, ale iba etnickou skupinou, súčasťou ,, uhorského národa“. Uhorsko bolo utláčané Maďarmi. Obeťou sa stali  tri slovenské  gymnáziá, boli zatvorené v rokoch 1874-75. Do roku 1918 neexistovala v Uhorsku jediná slovenská škola.
 
Po smrti podpredsedu MS Karola Kuzmányho sa ním stáva Viliam Paulini Tóth a po smrti Štefana Moyzesa nastúpil Jozef Kozáček.
MS vydávala- vedecké časopisy Letopis MS a iné knihy, kalendáre, čítanky , budovala knižnice archívy, múzeá... MS bola však nepohodlnou pre uhorskú vládu a 6. apríla 1875 zatvorená. Proti útlaku vystúpili viacerí slovenskí predstavitelia. Vytvorili dve politické skupiny: STARÁ a NOVÁ škola
 
Stará škola: Hurban, Francisi, Daxner, Tóth
-  názory uverejňovali v Pešťbudínskych vedomostiach, hlásili sa k memorandu z roku 1861. Odmietali R-U vyrovnanie, a aj Národnostný zákon. Od roku 1870 sa združovali okolo národných novín a preto sa začali Nazývať SNS. Ich aktivita však po čase ochabla.

Nová škola: Ján Pallárik, Ján Mallý Dusarov (inteligencia), Bobula, Pozdech, Zarzecki (podnikatelia).
-  názory uverejňovali v Slovenských novinách, chceli spolupracovať s Maďarmi , no po zatvorení gymnázií spolupráca stratila zmysel. Rozvíjali ľudovú činnosť, chceli federatívne prebudovať Uhorsko. Aj táto škola sa po čase rozpadla.