Zóny pre každého študenta

Staroveký Egypt

Staroveký Egypt

Geografické podmienky

– nachádza sa v povodí rieky Níl

– výborné podmienky na poľnohospodársku výrobu

– remeselná výroba, hrnčiarstvo, počiatky sklárstva

– chov oviec a kôz, rybolov

Vznik štátu

– potreby budovania zavlažovacieho systému si vynútila vznik štátu

– centralizovaný štát vznikol okolo r. 3100 pnl., keď faraón Meni spojil Horný a Dolný Egypt

– panovník (faraón) mal v rukách všetku moc (orientálna despocia ), vtelený boh – uctievaný ako boh, najvyšší sudca a veliteľ vojska

– štát sa delil na menšie oblasti – nómy, ktoré spravovali určení úradníci (nomarchovia)

– oporou faraóna boli kňazi, mali právo konať náboženské obrady

Periodizácia dejín Egypta

a) Cinevské kráľovstvo 3100 – 2635 pnl

a) Stará ríša 2635 – 2135 pnl

c) Stredná ríša 2061 – 1785 pnl

d) Nová ríša 1552 – 1070 pnl

e) Neskorá ríša 1200 – 30 pnl

– obdobia jednotlivých ríš boli prerušené tzv. prechodnými obdobiami

Stará ríša

– prvé dve dynastie egyptských panovníkov sídlili v meste Cinev ( Cinevské kráľovstvo )

– hlavným mestom Starej ríše bolo mesto Menofer

– faraóni Starej ríše si stavali mohutné hrobky – pyramídy

– najstaršia z nich je Džoserova stupňovitá pyramída

– najväčšie pyramídy postavili panovníci Chufu (Cheops), Rachef (Chefrén) a Menkaure (Mykerínos) při meste Gíza

– stavby pyramíd vyčerpali krajinu, vypukli vzbury, bola oslabená centrálna moc panovníka

– z týchto príčin Stará ríša zanikla

1. prechodné obdobie – rozpad na menšie štáty ( nomarchovia si rozdelili krajinu bojovali medzi sebou, hospodárska kríza a hladomor

Stredná ríša

– centralizovaný štát obnovili panovníci 12. dynastie

– hlavným mestom bol Veset

– budovanie hrádzí a zavodňovacích stavieb

– obchod s Krétou, Cyprusom a Palestinou

– najvýznamnejším panovníkom bol Senvosret III.

2. prechodné obdobie – vnútorné rozpory, oslabenie kráľovskej moci, prenikanie kmeňa Hyksosov, prevzali egyptskú kultúru a náboženstvo

Nová ríša

– obdobie 18. až 20. dynastie predstavuje vrchol straroegyptských dejín

– za vlády Thutmosa III. Egypt dosiahol svoj najväčší rozsah

– ďalší významní faraóni : Amenhotep IV.; Ramzes II.;

– Amenhotep IV. sa pokúsil zničiť moc kňazov a uskutočnil náboženskú reformu (zrušil polyteizmus a nastolil kult jedného boha Amóna)

– zmenil si meno na Achnatón a založil nové hlavné mesto Achetatón

– po jeho smrti bol obnovený polyteizmus

– Ramzes II. zastavil rozpínanie Chetitskej ríše v r 1285 pnl v bitke pri meste Kádeš

– túto udalosť pripomína prvá mierová zmluva v dejinách (vznik diplomacie)

Neskorá ríša

– okolo r. 1200 pnl musel Egypt čeliť nájazdom „ morských národov „

– aj keď sa Egypt ubránil, bola jeho moc oslabená a začal sa úpadok ríše

– v r 671 pnl dobyli Egypt Asýrčania v r. 525 Peržania

– keď v r. 332 pnl Alexander Macedónsky zničil Perskú ríšu, Egypt bol súčasťou jeho ríše

– po jeho smrti sa v Egypte zmocnil vlády Alexandrov generál Ptolemaios

– Ptolemaiovci vládli v Egypte až do r. 30 pnl, keď bol Egypt pričlenený k Rímskej ríši

Egyptská kultúra

– Egypťania vytvorili rozsiahly náboženský systém s množstvom bohov

– s náboženstvom úzko súviselo aj proces mumifikácie tiel (zachovanie tela pre posmrtný život)

– zaslúžili sa o rozvoj vied najmä lekárstva, chirurgie, astronómie a matematiky

– Používali obrázkové písmo – hieroglify

– Rozvoj architektúry – stavby chrámov, pyramíd, palácov

– Pamiatky: Údolie kráľov (Tutanchamónova hrobka), chrámový komplex v Karnaku a Luxore, Ramzesov chrám v Abu Simbel, zádušný chrám kráľovnej Hatšepsut, sfinga pri Gíze

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/1877-staroveky-egypt/