Staroveké Grécko
Staroveké Grécko
Prírodne podmienky
– veľkú časť Grécka pokrývajú pohoria, na poľnohospodárstvo je vhodných len asi 20% z celého územia, najmä na severe v Tesálii a na ostrovoch Eubója a Kréta – najväčšom gréckom ostrove. Väčšinu územia pokrývajú vrchy a kopce vhodné na chov oviec a kôz
Grécko má pomerne veľké nerastné bohatstvo. Nachádza sa tu prekrásny mramor, ktoré by bolo možne použiť pri výstavbe budov. Na ostrovoch sú bohaté ložiská kovov
už v 6 – 5. tisícročí p. n. l. existovali na území Grécka prvé neolitické dediny, ktorých obyvatelia si vyrábali potraviny. Na konci 3. tisícročia p. n. l.
vznikli na území Grécka 3 veľké civilizačné okruhy : na ostrovoch v Egejskom mori, ktoré sa nazývajú Kyklady (sú rozmiestnené akoby v kruhu), sa rozvíjala kykladská kultúra, na Kréte vznikla najstaršia európska vyspelá civilizácia – minojská kultúra, v materskom – pevninskom Grécku sa vytvárala mykénska kultúra
Kykladská kultúra
– rozvíjala sa na Kykladských ostrovoch v Egejskom mori už v 3. tisícročí p. n. l., obyvatelia ostrovov poznali bronz, z ktorého si vyrábali pracovné nástroje; z malých dedín vyrástli mestečká, ktoré obchodovali s Krétou i s ostatnými oblasťami v Stredozemnom mori prejavom umenia a náboženstva sú tzv. IDOLY (sošky z bieleho mramoru znázorňujúce prevažne nahé ženské postavy, zriedkavo aj mužské)
Minojská kultúra
– grécke mýty hovoria, že na ostrove Kréta vládol spravodlivý kráľ Minos, podľa ktorého dostala táto civilizácia pomenovanie podľa gréckeho básnika Homéra bolo na Kréte 90 miest, ktoré nepotrebovali žiadne hradby, pretože ostrov chránilo silné loďstvo na začiatku 2. tisícročia p. n. l.
si obyvatelia Kréty budovali rozsiahle paláce, okolo ktorých vznikali mestá; palác tvoril komplex budov, chodieb a schodiská rozmiestnených okolo nádvoria (býval v ňom panovník s rodinou, boli tu remeselnícke dielne); súčasťou palácov boli aj archívy a kancelárie; paláce plnili rôzne funkcie ® boli politickými centrami, náboženskými strediskami, administratívnymi inštitúciami a výrobnými centrami; na administratívne a hosp.
účely vzniklo na Kréte písmo (najstaršie bolo obrazkové – piktografické, z obrázkového sa neskôr vyvinulo lineárne písmo A ® písalo sa v riadkoch, historici ho dodnes nerozlúštili minojská civilizácia prešla niekoľkými vývojovými fázami. Prvé paláce vznikli okolo roku 2000 p. n. l., ale okolo roku 1700 boli zničené zemetrasením. Okolo roku 1450 na ostrove Théra vybuchla sopka Þ vážne následky na hosp. živote.
Situáciu využili Achájci, prvý grécky kmeň, ktorý prišiel do Grécka zo severu a zmocnili sa vlády na ostrove.
Väčšinu miest bola zničená, používal len
Knóssos
Achájci prišli na Krétu okolo roku 1450 – prebrali od minojského obyvateľstva písmo, ktoré používali na vlastné účely (rok
1952 dvaja anglickí vedci – John Chadwick a Michael Ventris dokázali, že lineárne písmo B, ktoré sa vyvinulo z lineárneho Písma A,
používali ako prví Achájci achajská nadvláda na Kréte trvala až do konca 13. Storočia p. n. l.; okolo roku 1200 p. n. l. zanikol aj Knóssos
a noví obyvatelia Dóri začali budovať svoje osady na novom princípe
MYKÉNSKA CIVILIZÁCIA•
– vyvíjala sa o niečo neskôr ako minojská; vyspelé mestské štáty vznikali až v 17. Storočí p. n. l.
strediskami boli mestá Mykény,
Argos, Tiryns a Sparta na Peloponéze, Orschomenos, Téby a
Atény v strednom Grécku
centrom života mohutné a silné hrady, budované na vyvýšených miestach (obklopovali ich hradby Þ
sústavné vojenské napätie a nebezpečenstvo); na hrade býval panovník a jeho vojenská družina remeselníci a poľnohospodári žili
väčšinou v podhradí; aj mykénski Gréci prevzali od predchádzajúcich obyvateľov lineárne písmo B
– v gréckych bájach a Homérovom epose Iliada (aj Ilias) sa zachovali správy o vojne, ktoré na zač. 12. Storočia p. n. l. viedli mykénski Gréci proti obyvateľom Tróje ležiacej na pobreží Malej Ázie – trójskej vojne (príčinou vojny bol únos Heleny, manželky spartského kráľa Menela. Ten požiadal o pomoc svojho brata Agamemnona, ktorý vládol v Mykénach. Na vojne sa zúčastnilo mnoho vtedajších vládcov z celého Grécka so svojimi bojovníkmi.
Najslávnejší bol Achilles, syn bohyne Tetidy a jeho priateľ Patroklos. Odvážnym a ľstivým bojovníkom bol Odyseus, kráľ z ostrova Itaka. Vojna trvala 10 rokov a keď sa nedarilo rozhodnúť priamym súbojom medzi najslávnejšími bojovníkmi, Achájci použili lesť s dreveným koňom, do ktorého sa ukryli najstatočnejší hrdinovia. V noci robili stráž, otvorili brány ostatným Grékom a Trója bola zničená). ® 1194
– 1184 p. n. l. Heinrich
Schliemann dokázal historické jadro tohto eposu, keď v roku 1870 objavil základy Tróje a
neskôr (1876) aj Mykény
-v 12. Storočí p. n. l. pokračovalo sťahovanie gréckych kmeňov do Grécka, ktoré
zničili mykénske centrá Þ zánik mykénskej civilizácie (asi 1150 p. n. l.); po Achájcoch sa do Grécka prisťahovali aj Ióni a Dóri, ktorí
zničili sídla Achájcov, alebo ich vytlačili na ostrovy v Egejskom mori či na maloázijské pobrežie
Temné a archaické obdobie Grécka
– koniec 12. Storočia – začiatok 11. Storočia Þ do Grécka prišli posledné grécke kmene – Dóri
jednotlivé
kmene (fýly) sa delili na menšie jednotky (rody) a tie zase na rodiny
HOMÉRSKE OBDOBIE ( = TEMNÉ 1110 – 800 p. n.
l.)
-noví obyvatelia sídlili prevažne v dedinách, založených na úzkych
pokrvných zväzkoch; na čele dediny stal kráľ (grécky basileios), ktorému pomáhala vojenská družina
chrániť územie; slobodní obyvatelia obrábali svoje pozemky alebo pásli stáda oviec a kôz; slobodní muži sa mohli v obmedzenej miere
zúčastňovať na rozhodovaní o verejných záležitostiach remeselná výroba bola na primitívnej úrovni, keramika sa vyrábala ručne; každá
rodina si riadila svoje hosp.
vzťahy sama; obyvateľstvo nepoužívalo písmo Þ temné obdobie hl. dielom je Homérov epos Odysea Þ homérske obdobie (opisuje osudy gréckych hrdinov vracajúcich sa po víťaznej vojne v Tróji späť do oblasti.
Odyseus so svojimi druhmi 10 rokov blúdil po Stredozemnom mori, kým sa vrátil domov na ostrov Itaka) koncom tohto obdobia sa moc kráľov začala obmedzovať, do popredia sa dostávala rodová aristokracia aristokrati sústreďovali vo svojich rukách pozemkové vlastníctvo (keď zadĺžení drobní roľníci bemohli splácať svoje dlhy, odoberali im pôdu); o prebiehajúcich zmenách písal básnik HESIODOS – 1. Historický známy básnik v európskej oblasti
ARCHAICKÉ OBDOBIE (776 – 500)
– zač. 8. Stor. p. n. l. Þ zrýchlil sa vývoj hospodárstva (bohatí
aristokrati prestali pestovať obilie a zakladali vinice a olivové háje)
rodová aristokracia sa úplne zmocnila
politickej moci; namiesto kráľov sa volili úradníci z aristokrat. rodín ( v Aténach to boli ARCHONTI, ktorí si rozdelili
funkcie kráľa. Tvorili zbor 9 najvyšších úradníkov, boli volení na 1 rok.
Jeden archón riadil štát a podľa neho sa aj datovali udalosti – ARCHONT EPONYMOS; ďalší archón vykonával náboženské funkcie – ARCHONT BASILEIOS; najväčšiu moc sústredil vo svojich rukách vojenský náčelník – ARCHONT POLEMARCHOS, ktorý viedol vojsko.
Keď archonti skončili svoju funkciu, stávali
sa členmi rady starších (AREOPÁG Þ sídlila na Areovom vŕšku)
Vznik mestského
štátu
hospodárske a politické zmeny Þ dedina sa mení na mesto (sídli tu väčšina obyvateľstva)
Grécko v tomto období
nebolo jednotným štátom, na jeho území existovali stovky samostatných mestských štátov
slobodní obyvatelia tvorili
vrstvu občanov – mali občianske práva (právo voliť úradníkov, právo byť zvolený za úradníka mali len členovia
aristokratických rodín, mohli vlastniť pôdu, mali právo na ochranu života a majetku), okrem práv mali i povinnosti (každý občan si musel
podľa veľkosti majetku zabezpečiť výzbroj a bojovať pri obrane štátu)
občianske práva mali len muži, ktorí dosiahli určitý vek (v
Aténach 20 rokov), ženy a deti nemali občianske práva
v mestách žili aj cudzinci (obyvatelia iných mestských štátov) ® museli platiť
dane a slúžiť vo vojsku po boku občanov; využíva sa práca otrokov (boli dlžníkmi alebo vojnovými zajatcami) Þ nemali občianske práva,
museli pracovať buď na poliach alebo v remeselníckych dielňach (malá časť slúžila v rodinách ako sluhovia)
Veľká grécka
kolonizácia (800 – 600 p. n. l.)
-nedostatok poľnohospodárskej pôdy Þ nové osady na
pobreží Egejského mora, okolo úžin Bospor a Dardanely, na pobreží Čierneho mora, na Sicílii, v južnej Itálii
do nových kolónií
odchádzali tí, ktorí nemohli doma získať pôdu; vzťah medzi kolóniou a materským mestom (gr.
metropolis) Þ úzke obchodné a
náboženské kontakty (kolónia bola však vždy úplne samostatným mestom); grécka kolonizácia priaznivo ovplyvnila rozvoj hospodárstva (z
Grécka sa do kolónií vyvážali predovšetkým remeselné výrobky, z kolónií sa do materského Grécka dovážali najmä potraviny, suroviny,
luxusné výrobky a otroci); výrazne sa rozširovala remeselná výroba (remeselníci sa stávali najbohatšími ľuďmi v
meste)
v dôsledku rozširovania obchodu vznikla nová vrstva – obchodníci
Raná grécka
tyrania
-grécka kolonizácia ® zmena soc. zloženia obyvateľstva; silné vrstvy remeselníkov a obchodníkov mali veľký majetok, ale
nemohli rozhodovať o politických veciach, pretože nepochádzali z aristokrat.
rodín Þ nepokoje a snaha o zmenu politickej
situácie
keďže majetok sa hromadil v rukách šľachty a roľníci pre dlhy upadali do otroctva, archón DRAKÓN bol poverený spísať
obyčajové právo v Aténach, podľa ktorého získali politické práva(voliť a byť volený aj roľníci (621 p. n. l.)
napätie sa vládcovia
pokúšali zmierniť aj tým, že robili ústupky v prospech bohatých remeselníkov a obchodníkov; v Aténach SOLÓN (594 – 593 p. n.
l.) upravil ústavu tak, že obyvateľov rozdelil podľa veľkosti majetku do 4 majetkových tried a príslušníci najmajetnejšej triedy mohli zastávať úrady bez ohľadu na pôvod. Solón vydal aj zákon proti otroctvu slobodných občanov. Podľa neho otroci predaní do otroctva za dlhy boli vykúpení z prostriedkov štátnej pokladnice
– Veľkosť majetku sa určovala podľa výnosu obilia v medimnoch (1 medimnos = 52 litrov); mnohé mestské štáty – čiastkové reformy nestačili Þ využili to silní jednotlivci = TYRANI (obklopení vojenskou družinou zmocnili sa vlády v mestskom štáte). Snažili sa obmedziť moc rodovej aristokracie tým, že rušili aristokrat. úrady a inštitúcie, zaberali im pôdu, ktorú rozdeľovali svojim prívržencom.
V snahe odvďačiť sa remeselníkom a obchodníkom za podporu, stavali monumentálne chrámy, na ktorých pracovali domáci remeselníci, čím získavali značné prostriedky. Organitzovali veľkolepé náboženské slávnosti so športovými súťažami a divadelnými predstaveniami. Podporovali obchodovanie, z ktorých zase bohatli obchodníci. Na svojich panovníckych dvoroch prijímali básnikov, hudobníkov a iných umelcov.
Rozvíjala sa poézia a dráma, architektúra a sochárstvo (v gr. architektúre sa postupne vytvorili 3 štýly, slohy : dórsky, iónsky, korintský).
Najvýznamnejšie tyranie vznikli v najvyspelejších štátoch vtedajšieho Grécka – na ostrove Lamos; v Korinte; v meste Megara a Sikyón; v Aténach, kde vládol tyran PEISISTRATOS (547 – 527 p. n.
l.) a jeho synovia HIPPIAS a HIPPARCHOS; tyrani sa zvyčajne neudržali dlho pri moci (niekedy tyrania zanikla hneď po smrti jej zakladateľa, alebo vládla ešte jedna či 2 generácie jeho potomkov). Keď tyrania splnila svoju úlohu (zlomila moc rodovej aristokracie), odstránili ju a nahradili demokratickou ústavou
Vznik filozofie
-kolonizácia mala veľký kultúrny
význam (Gréci sa naučili plaviť po mori, získavali poznatky z astronómie, lekárstva, ..); vznikli prvé zákony o poznaní prírody a
spoločnosti
v mestách Malej Ázie (Milétos, Eferos) alebo na Sicílii vznikli začiatky prvej vedy –
filozofie (z gr. filein – milovať a sofia – múdrosť); prví filozofi (Táles, Anaximenes,
Anaximandros) rozmýšľali o tom, ako vznikol svet, z čoho je stvorený ® predstavy o materiálnom svete
OLYMPIJSKÉ
HRY
-vznikli v meste OLYMPIA na Peloponézskom polostrove; 1. olympijské hry – rok 776 p. n. l.
(od toho roku
Gréci začínali datovať svoje dejiny)
boli zasvätené najvyššiemu gréckemu bohovi Diovi; súťažilo sa v behu (ľahkom i s brnením), v
pästných zápasoch, hode diskom a oštepom, v päťboji a v závodoch konských záprahov
na hrách sa mohli zúčastňovať len Gréci a počas
nich sa nikde nesmelo bojovať – grécke mestá museli udržiavať posvätný mier
súčasťou hier boli aj umelecké
súťaže (Gréci vyznávali ideál spojenia krásy a dobra, tela a duše
(gr.
halokagatia), každý človek mal byť telesne zdravý a duševne vyspelý)
staroveké olympijské hry inšpirovali na
konci 19. storočia mnohých politikov a filozofov. Barón PIERRE DE COUBERTIN po dlhoročnom úsilí obnovil konanie olympijských hier a
roku 1896 sa konali prvé novodobé olympijské hry
KLASICKÉ OBDOBIE (500 – 338 p. n. l.)
-poľnohosp. a
remeselná výroba základ ® vrchol politického a kultúrneho rozvoja; využíva sa tu práca otrokov
slobodní občania sa zúčastňujú na
riadení štátu a venujú sa kultúrnym a náboženským aktivitán
mestské štáty sa začali spájať do väčších celkov (Sparta,
Atény)
SPARTA
-vznikla v juhozápadnej časti Peloponézu; plnoprávnych Sparťanov bolo len asi 10 000, tvorili menšinu
obyvateľstva (od mladosti sa venovali športovému a vojenskému výcviku)
spartské deti od 6 rokov žili vo vojenských družinách (aj
dievčatá)
pozemný boj (spartská pechota bola známa v celom Grécku); obživu zabezpečovali otroci
(heilóti)
remeslá a obchod ® slabo rozvinuté, venovali sa im cudzinci (perioikovia) ® nemali politické
práva a museli platiť dane
na čele Sparty stáli dvaja králi (v čase vojny velili vojsku, v čase mieru riadili štát), ich
poradným orgánom bola rada starších (gerúzia), ktorej členovia pochádzali zo starých
aristokrat.
rodín; činnosť kráľov kontrolovali piati volení efori
spartskí občania sa nachádzali
na ľudových zhromaždeniach, kde pokrikom alebo potleskom vyjadrovali súhlas s prekladanými návrhmi
spartská ústava je typ
zmiešanej ústavy, pretože obsahovala monarchistické (králi), aristokratické (gerúzia) i demokratické (efori, ľud. zhromaždenia) prvky
občianske práva mala len úzka skupina občanov, nemali ich cudzinci, otroci, ženy a deti
Sparťania uzatvorili spojenecké zmluvy so
štátmi na Peloponéze, a tak vytvorili bojový zväzok – PELOPONÉZSKY SPOLOK (550 p. n.
l.)
ATÉNY
-existovali už v mykénskom období; ležali v strednej časti Grécka, ktorá sa nazývala
ATIKA
pestovalo sa tu obilie, neskôr olivy a vinič, choval sa tu dobytok; prostredníctvom prístavu PIREUS mali Atény spojenie so všetkými
časťami Stredozemného mora
GRÉCKO-PERZSKÉ VOJNY
-na začiatku 5. storočia museli Gréci bojovať za svoju slobodu a
nezávislosť s Perzskou ríšou
Perzský kráľ Kyrós dobyl územia v Malej Ázii a chcel si podrobiť grécke kolónie čo sa mu aj podarilo
(mestá Milétos, Eferos, Smyrna, Halikarnassos sa v rokoch 500 – 495 p. n. l. vzbúrili proti perzskej nadvláde). Atény a niektoré ďalšie
grécke štáty im poskytli menšiu pomoc, čo využil DAREIROS I. (vládol 522 – 486 p. n. l.) a začal vojnu proti materskému Grécku. Perzské
vojny proti Grékom sa skončili neúspechom.
roku 449 p. n. l. bol podpísaný mier, ktorým Peržania uznali nezávislosť gréckych mestských
štátov v Malej Ázii
1. výprava – rok 492 – kráľ DAREIROS I. ® porážka Peržanov, pretože búrka zničila ich loďstvo pri myse ATHOS
2. výprava – rok 490 – sa Peržania vylodili pri mestečku MARATÓN na východnom pobreží Atiky. Aténčania ich porazili pod vedením MILTIADA. Statočný aténsky vojak prebehol vzdialenosť z Maratónu do Atén (42, 193 km) a oznámil víťazstvo aténskeho vojska. Potom vraj padol a zomrel. Na pamiatku tohto behu sa stal súčasťou terajších olympijských hier maratónsky beh
3. výprava – rok 480 – perzský kráľ XERXES (486 – 465 p. n. l.) podnikol ďalšiu výpravu proti Grékom. Tí sa pokúsili zastaviť Peržanov v Termopylskom priesmyku. Udatne sa tu bránili, ale keď grécky zradca EFIALTES prezradil Peržanom tajnú cestu, spartskí vojaci pod vedením svojho kráľa LEONIDA v boji hrdinsky zahynuli. Potom už Peržanom nič nestálo v ceste do Atén, pretože ostatní Gréci sa stiahli na Peloponéz a Aténčania na ostrov SALAMÍNU.
Peržania vyplienili Atény, ale Aténčania ich porazili v námornej bitke
pri ostrove SALAMÍNA. Peržania prezimovali v Grécku, ale v roku 479 p . n. l. utrpeli ďalšiu ťažkú porážku pri PLATAJACH
rok
449 – koniec grécko-perzských vojen ® podpísanie mieru – KALLIOV MIER
Aténska
demokracia
-roku 508 p. n. l. KLEISTENES ® OSTRAKIZMUS = „črepinový súd“; uskutočnil v
Aténach reformu Solónovej ústavy (rozdelil obyvateľstvo podľa územnej príslušnosti (bydliska) na 10 FÝL. V každej
fýle boli zastúpení roľníci aj remeselníci. Všetci občania si boli rovní, každý občan mal právo voliť a zastávať úrady.
Úrady sa obsadzovali žrebovaním, len vojenský úrad stratéga sa obsadzoval voľbou z najvhodnejších kandidátov. Z každej fýly sa volil 1 stratég, takže tvorili zbor 10 stratégov. V čase vojny velili aténskemu vojsku, v čase mieru sa starali o výcvik občanov, o dostatočné zásoby zbraní, výstroja a výzbroje.
Najdôležitejším politickým orgánom bolo ľudové zhromaždenie (EKLÉZIA), na ktorých zasadaniach sa mohol zúčastňovať a predkladať návrhy zákonov každý dospelý občan. Kto chcel rozhodovať o politických otázkach v Aténach, musel sa osobne zúčastňovať všetkých rokovaní ® priama demokracia. Občania sa stretávali na AGORE, ktorá ležala severne od Akropoly.
Aténsky politik TEMISTOKLES presvedčil Aténčanov, aby finančne podporil
výstavbu lodí a opevnenia prístavu v PIREU. Vybudovali tak silné loďstvo.
v rokoch 443 – 429 p. n. l. bol za hl. stratéga každoročne
volený PERIKLES. Hoci pochádzal z aristokrat. rodu, bol zástancom demokracie.
Aby sa aj najchudobnejší občania mohli
zúčastňovať na politickom živote, za účasť na ľudových zhromaždeniach zaviedol DIÉTY a chudobnejším občanom
umožňoval bezplatný prístup na náboženské slávnosti.
už od roku 478 začali Aténčania vytvárať spolok gréckych štátov na obranu
proti Peržanom – DÉLSKY NÁMORNÝ SPOLOK, ktorý sa neskôr zmenil na ATÉNSKY NÁMORNÝ SPOLOK (členmi spolku
sa stali predovšetkým najviac ohrozené štáty – mestá na pobreží Malej Ázie a ostrovy v Egejskom mori).
PERIKLES začal v Aténach
rozsiahlu prestavbu a výstavbu, pretože ich v roku 480 p.
n. l. Peržania spustošili. AKROPOLU – hl. sochár FEIDIAS, pod Akropolou postavili divadlo ÓDEION; Akropolu v strede Atén opevnil mohutnými hradbami a zo západnej strany vybudoval monumentálne schodisko s ťažkou bránou – propyleje. Prebudoval starý chrám ERECHTHEION a monument. Chrám PARTHENÓN, zasvätený bohyni Aténe, ochrankyni mesta.
PELOPONÉZSKA VOJNA (431 – 404 p. n. l.)
-Sparťania ovládli
južnú časť Peloponézu. Medzi Aténami a Spartou rástlo napätie (rovnako aj medzi aténskym a peloponézskym spolkom), ktoré
vyvrcholilo v roku 431 p. n. l.
prepuknutím peloponézskej vojny
príčina vojny : obchodné a námorné
súperenie medzi 2 spolkami
Aténčania – výhoda v námornom loďstve, Sparťania – prevaha na
zemi
spartské vojsko preniklo až do Atiky spustošilo okolie Atén. Obyvateľstvo z vidieka sa stiahlo do Atén, kde prepukol mor (rok 429 na
jeho následky zomrel aj PERIKLES). V nasledujúcich rokoch nezískala ani jedna strana prevahu a v roku 421 p. n.
l. uzavreli NIKIOVÝ MIER (uzavretý na 50 rokov). Po niekoľkých rokoch však Aténčania mier porušili a vojna sa začala znovu. V rokoch 415 – 413 p. n. l. Aténčania podnikli výpravu na Sicíliu proti mestu Syrakny. Dúfali, že ovládnu ostrov a zabezpečia si dodávky obilia. Aténske vojsko však bolo porazené. V roku 405 p. n. l. boli definitívne porazení v bitke pri AIGOSPOTAMOI (Kozie riečky na tráckom Chersónese). V roku 404 p. n. l. uzavreli mier.
Sparťania donútili Aténčanov zbúrať hradby a vynútili si aj zmenu ústavy. Do čela sa dostalo niekoľko politikov, ktorí prenasledovali prívržencov demokracie. Občianske práva obmedzili na úzku skupinu občanov (takáto vláda sa nazýva OLIGARCHIA). Sparťania si vynútili aj rozpustenie aténskeho námorného spolku.
po vojne Sparta najvplyvnejším štátom v
Grécku (v mnohých mestských štátoch dosadzovala oligarchické vlády Þ mestá sa búrili. Už v roku 403 p. n. l. bola v Aténach odstránená
oligarchia a obnovená čiastočná demokracia).
v roku 395 – 371 p. n. l. ® KORINTSKÁ VOJNA, v ktorej proti Sparte bojovali
Aténčania s Tébami, Argom a Korintom Þ koniec nadvlády Sparty v Grécku.
peloponézska vojna i ďalšie vojny proti Sparte znamenali
oslabenie moci gréckych mestských štátov. V polovici 4. storočia p. n. l. využila situáciu MACEDÓNIA, ktorá ležala
na sever Grécka.
GRÉCKA KULTÚRA V KLASICKOM OBDOBÍ
-obdobie od grécko-perzských vojen až do polovice 4. storočia p.
n. l.
znamená vrchol gréckeho umenia a kultúry
dramatická tvorba : AISCHYLOS, SOFOKLES,
EURIPIDES
komédia : ARISTOFANES
dejepisectvo : HERODOTOS („otec dejepisu“) – opísal
grécko-perzské vojny, TUKYDIDES – opísal peloponézsku vojnu, XENOFÓN – opísal udalosti v Grécku po
peloponézskej vojne; v Aténach rozvoj filozofie ® sofisti
aténski filozofi : SOKRATES – kritizoval
demokraciu v Aténach, PLATÓN – založil Akadémiu, ARISTOTELES – založil peripatetickú
školu; rozvoj maliarstva, sochárstva, architektúry
hl. centrá kultúry : chrám, knižnice,
stĺporadia, športoviská (palestry), divadlá
HELENISTICKÉ
GRÉCKO
MACEDÓNIA
-oblasť pokrytá hustými lesmi bez priameho spojenia s morom; na čele spoločnosti stál kráľ, okolo
neho sa vytvorila silná družina rodovej aristokracie
slobodní roľníci tvorili základ macedónskeho vojska (macedónske oddiely boli
organizované ako falanga – šík vojska posilnený na pravom krídle, ktoré malo za úlohu preraziť nepriateľský šík a napadnúť nepriateľa
od chrbta
ležala na sever od Grécka; dlho bola na okraji gréckej spoločnosti
v prvej polovici 4. storočia p. n. l. začal kráľ
FILIP II. (359 – 336 p. n. l.) rozsiahlu expanzívnu politiku. Vybojoval pre priamy prístup k moru a ovládol polostrov
Chalkidické, kde mali svoje kolónie Atény a Eubója. Jeho hl. cieľom bolo ovládnuť celé Grécko a zjednotiť ho pod svojou silnou
vládou
ZJEDNOTENIE GRÉCKA
-grécke štáty si chránili svoju slobodu a nezávislosť; roku 338 p. n. l.
sa stretli v priamom boji pri CHAIRONEI (v strednom Grécku) macedónske a grécke vojská ® FILIP II.
zvíťazil a začal proces zjednocovania Grécka (v bitke sa vyznamenal jeho 18-ročný syn ALEXANDER. Na trón nastúpil po tom, ako bol jeho otec
zavraždený na svadbe dcéry Kleopatry.
Keď Alexander upevnil svoju vládu c Grécku, začal veľký projekt ovládnutia Perzskej ríše na
východe
ALEXANDER VEĽKÝ MACEDÓNSKY – 336 – 323 ® vládol; na trón nastúpil ako 20-ročný; jeho vychovávateľom bol
ARISTOTELES; 334 – podnikol výpravu proti Perzskej ríši
svojimi výbojmi vytvoril najväčšiu ríšu vtedajšieho sveta; zakladal nové
mestá (30z nich nieslo jeho meno) – najvýznamnejším mestom sa postupne stávala egyptská Alexandria
324 začal pripravovať novú vojenskú
výpravu na Východ, aby si podmanil územia v Indii; vo veku 33 rokov však neočakávame zomrel na maláriu (16. júna
323)
HELENISTICKÉ ŠTÁTY
-Alexander nezanechal priameho nástupcu; skutočnú moc v ríši získali jeho velitelia, ktorí
spravovali jednotlivé časti ríše
v Egypte vládol PTOLEMAIOS, v Sýrii vládol SELEUKOS, v Macedónii vládol
ANTIGONOS
EGYPT – obyvateľstvo pracovalo na pôde, hl.
mestom sa stala Alexandria, vybudované
kráľovské paláce, palác e veľmožov, mauzóleum, športoviská; pred prístavom postavili obrovský maják na ostrove FAROS (jeden zo 7 divov
sveta); vybudovaná rozsiahla knižnica
SÝRIA – bola najväčšou časťou Alexandrovej ríše; nebola jednotná ® žili tu
rôzne národy; SELEUKOVCI zakladali nové mestá, museli ríšu chrániť pred útokmi Ptolemaiovcov a Antigonovcov
MACEDÓNIA A GRÉCKO
– mestské štáty bojovali za svoju samostatnosť; jednotlivé štáty sa spájali do spolkov
V Malej Ázii vznikol nový štát –
kráľovstvo Pergamon (vládli tu Attalovci).
Súperilo s egyptskou Alexandriou o prvenstvo. Bola tu založená veľká knižnica. Keďže Egypťania uvalili embargo na papyrus, začali v Pergamone používať novú látku na písanie – PERGAMEN (koža z oviec a kôz očistená od chlpov, vyhladená a natretá bielou farbou) ® po čase stvrdol a nedal sa ohýbať Þ knihy sa písali na ploché listy, ktoré sa spájali do kódexov.
ZÁNIK HELENISTICKÝCH
ŠTÁTOV
-Helenistické štáty medzi sebou neustále bojovali o pohraničné územia – oslabovali sa. Od konca 3. storočia p. n. l. sa
dostala do konfliktu s Rímskou ríšou (Macedóniu porazili v 3 vojnách a v roku 168 p. n. l. si ju podmanili). Rok 146 p. n. l.
Rimania dobyli a zničili Korint a podmanili si celé Grécko, z ktorého urobili provinciu ACHÁJA. Pergamský kráľ ATTALOS III. (mal titul
„priateľ a spojenec rímskeho ľudu“).
Skôr ako bezdetný zomrel (133 p. n. l.) odkázal svoj majetok Rimanom. Z Pergamského kráľovstva urobili svoju provinciu Áziu. Sýriu si Rimania podmanili definitívne v roku 64 p. n. l. Posledný helenistický štát – Egypt – sa stal rímskou provinciou v roku 30 p. n. l.
HELENISTICKÁ
KULTÚRA
-vznikla spojením rozličných kultúr, v ktorej prevažoval grécky vplyv kultúry (mal kosmopolitný ráz); jazyk ®
gréčtina; filozofi ® ideálom už nebol občan mestského štátu, ale obyvateľ rozsiahlej ríše
grécke náboženstvo v konfrontácii s
orientálnymi náboženstvami; umenie – sochári zobrazovali každodenný život, tváre panovníkov sa objavujú na minciach a vzniká realistický
portrét
mestá Alexandrie – šachovitý pôdorys, ulice sa pretínajú v pravých uhloch, na námestiach honosné paláce, knižnice,
stĺporadia, divadlá, ..
rozvoj vied (filológia – náuka o jazyku, história, matematika – EUKLIDES, ARCHIMEDES)