Úsilie o nové rozdelenie sveta, predovšetkým kolónii. Snaha Nemecka a neskôr aj Rakúsko-Uhorska o nové prerozdelenie Európy a získnie nových kolónií. Zámienkou na rozpútanie vojny sa stal sarajevský atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu a jeho manželku 28. júna 1914, ktorý spáchali srbskí teroristi. Rakúsko-uhorsko vyhláslo Srbsku vojnu.
Po vyhlásení vojny Srbsku zo strany Rakúska ihneď Srbsko podporilo Rusko (centrálne mocnosti), Nemecko vyhlásilo vojnu členom Dohody - Rusku a Francúzsku. Francúzsko vtiahlo do vojny aj Veľkú britániu (Dohoda). Taliansko neskôr odstúpilo od centrálnych mocností a priklonilo sa k Dohode a v centrálnych mocnostiach ho nahradilo Turecko.
Bitka na rieke Marna, boje pri Verdune a na rieke Somme.
Predohrou k revolúcii 1905 – 1907 bola porážka Ruska vo vojne s Japonskom. V januári 105 začali vojaci strieľať do pokojného sprievodu, ktorý žiadal amnestiu, slobodu tlače, pozemkovú reformu a parlamentné voľby. Tento deň sa označuje ako „krvavá nedeľa“. Vzápetí vypukla vlna štrajkov a roľníckych nepokojov. Cár Mikuláš II. sľúbil ustanovenie parlamentu ale keď sa situácia upokojila znova vládol absolutistiky.
Bola zvrhnutá absolutistická stredoveká vláda
- silneli hlasy za skončenie vojny a zmenu vlády, bola vyhlásená republika, moci sa
ujala dočasná vláda.
V noci so 6. na 7 novembra 1917 sa bolševici zmocnili vlády, najvyšším štátnym orgánom sa stal Všeruský zjazd sovietov, ktorý prijal Dekrét o miery, Dekrét o pôde, Dekrét práv národov Ruska. Dekrétmi chceli bolševici získať na svoju stranu roľníctvo a národy ovládané Ruskom. Na čele vlády bol Lenin. Pod jeho vedením začali ihneď boľševici nastovlovať diktatúru proletariátu.
Na upevnenie svojej vlády bolševici potrebovali uzavrieť mier s Nemeckom, ktoré túto situáciu využilo a v marci 1918 podpísalo s Ruskom separátny mier v Brest-Litovsku. Rusko muselo poskytnúť nezávislosť Ukrajine, Fínsku a Pobaltsku a Arménsko. Gruzínsko obsadili centrálne mocnosti.
Situácia centrálnych mocností na bojiskách bola zúfalá. Najprv kapitulovalo Bulharsko, potom Rakúsko-Uhorsko a Turecko. Nemecko podpísalo bezpodmienečnú kapituláciu 11. novembra 1918. Vojna sa skončila víťazstvom Dohody.
Z frontov sa nevrátilo 10 miliónov vojakov a viac ako 20 miliónov ľudí muselo žiť s následkami zranení. Náklady na vedenie vojny boli obrovské. Definitívne podmienky mieru mali stanoviť víťazi na Parížskej mierovej konferencii. Prejavila sa vojenská a ekonomická prevaha dohody.
Matúš Dula, Vavro Šrobár, Andrej Hlinka, Emanuel Lehocký, Emil Stodola, Kornel Stodola, Ferdinand Juriga, Milan Hodža a Ivan Dérer, Tomáš Garik Masaryk, Milan Rastislav Štafánik, Edvard Beneš, Jozef Dürich.
Slováci snívali o národnej a politickej slobode, no uvedomovali si, že su slabí na to aby to dokazali. Tak sa potrebovali spojit s iným národom..Najbližšie boli Česi, tak vznikla myšlienka spoločného štátu
Výsledkom úsilia Čechov a Slovákov bol zrod národného odboja proti Rak-Uh. Tak sa aktivity museli ujat slováci žijúci v zahraničí. Ich organizácia bola Slovenská liga. Na konferencii jej predstaviteľov aj s predstaviteľmi českých spolkou prijali Clevelandskú dohodu. Načrtávala spolužitie Čechov a Slovákov. Koncom roku 1918 sa predstavitelia stretli v Pittsburghu aj s Tomášom Garrigom Masarykom a podpísali novú dohodu, ktorá hovorí o spoločnom štáte a autonómii pre Slovensko.
Maffia a Český zväz (na území Čiech)
Základný význam pre vznik ČSR malo to, že dohodové mocnosti uznali Československú národnú radu v Paríži za dočasnú č-s vládu. To viedlo T.G. Masaryka k vyhláseniu Deklarácie nezávislosti Česko-slovenskej republiky. Samostatnú Česko-slovenskú republiku vyhlásili 28. októbra 1918.
Dokument vyhlásil rozchod Slovenska s Uhorskom a zároveň vyznel ako súhlas Slovenska s vytvorením československého štátu. Použitie termínu“československý národ“ v ňom bolo zámerne. Znamenal politickú jednotu dvoch národov.